OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Karmínový nov (09)



Karmínový nov (09)Monológ, rozhovor a Frankie...

Kapitola 9 *Frankie*

Už rozumiem, prečo takmer v každom hollywoodskom filme hlavný hrdina pravidelne trieska o dušu do boxovacieho vaku. Je to upokojujúce. Vašim cieľom je zbaviť sa hnevu, ktorý vám prúdi v žilách a jeho množstvo je porovnateľné s krvou. Ignorujete bolesť, ktorá zasahuje vaše ruky a sústredíte sa na úder. Čím je silnejší, tým viac hnevu vypumpujete z vášho vnútra. Ani pukanie kostí a krvácajúca pokožka vás nezastavia pred cieľom, ktorí ste si stanovili.

Cítila som sa ako citová bomba, ktorá môže každou sekundou explodovať. Bolo toho už príliš. Výsledkom všetkého bola jen jedna jediná vec. Moja smrť.

Vypla som mozog a nesústredila sa na nič. Udierala som do vaku a počúvala hlasnú hudbu, ktorá sa ozývala celým podzemím až sa musela podlaha nad mojou hlavou otriasať. Zaujímali ma len slová piesní a zvuk, ktorý vznikal pri strete mojej päste s kožou. Trvalo to do okamihu, kým hudba zrazu neutíchla.

Znechutene som sa otočila k dverám a zbadala Dimitria.

„Ohluchneš... a ak nie ty, tak ja určite. Mohli by sa sťažovať aj susedia.“

„Vďaka za tvoju starosť,“ odsekla som podráždene, poslednýkrát udrela do vaku a zložila rukavice. Naskytol sa mi pohľad na mierne zakrvácané ruky.

Na malom stolíku v kúte miestnosti bola položená gáza. Priložila som si ju na krvácajúce rany a zvalila sa na žinenku ležiacu necelé tri metre od vaku a uprela zrak do bielej ničoty nad hlavou. A je po pocite relatívneho pokoja.

„Hlasná hudba je jasným náznakom, kedy chce byť človek osamote. Zrejme si o tom nikdy nepočul. Jeden z neoficiálnych zákonov etikety,“ mrkla som na neho. Neodpovedal. To bolo fajn. Nemala som chuť viesť diskusiu, hoci...

Posadil sa na malé kreslo, ktoré sa nachádzalo hneď vedľa dverí. Tvár si vložil do dlaní a mlčal. Vyzeral ustarane alebo to možno bolo tým včerajším nočným výpraskom.

„Fajn,“ začala som. Dimitri zdvihol zrak, ale stále neodpovedal. Mlčky pozoroval priestor okolo seba. Občas zablúdil pohľadom ku mne.

„Cítim sa... strašne. Neviem, čím to je, ale už nevládzem. Z každej strany sa na mňa valia problémy. Ak nie upíry, ktorí mi okoreňujú život posledné dni... čomu samozrejme nie som stále schopná uveriť, že niečo ako krv cicajúce kreatúry skutočne existujú, prijímam fakt, že je to realita. Akoby nie, však? Stretla som sa s nimi tvárou v tvár a neviem, či bol väčší môj strach alebo zmätok z ich bytia... To by som ešte zvládla. K čomu počítam aj teba,“ znovu som na neho mrkla a stretla sa s nechápavosťou v jeho pohľade. Dobre!

„Som dobrá, naozaj dobrá v odhade osobnosti ľudí, ale ty... ty si výnimka, ktorá podkopáva všetky pravidlá. Ak neberiem ohľad na tvoje neustále meniace sa story, prečo si tu, prečo mi pomáhaš, akú v tomto celom chaose hrám rolu...si... komplikovaný. A nie je to tým, že sa v tebe nevyznám ja, čo je očividné, ale ani ty sám.“

„Kiara...“

„Ja som ešte neskončila!“ dôrazne som ho upozornila. Bol taký celý bez seba, až úplne zabudol pokračovať vo vete, ktorú plánoval vypustiť z úst. Pravdepodobne ďalšie klamstvo.

„Mám teba, hoci priznávam... a veľmi nerada, si nápomocný. V obvyklých prípadoch by si tento citový výlev musela vypočuť Idalia, mimochodom ťa pozdravuje, lenže jej nemôžem povedať pravdu. Nemôžem začať klábosiť o upíroch a podobných kravinách. Po prvé, považovala by ma za totálneho blázna a po druhé, ju do toho nechcem zatiahnuť... takže či sa ti to páči alebo nie, budeš ma musieť teraz vypočuť,“ nadýchla som sa. „Lenže ty nie si môj jediný problém. Je tu Alex a náš nedávny rozchod. Snažím sa, naozaj sa snažím, vypustiť ho z hlavy, nenávidieť, no nedokážem to. Nech seba presviedčam ako chcem, stále je vo mne niečo, čo túži po našej spoločnej minulosti. Najradšej by som tu časť z môjho tela vytrhla  a rozstrieľala na maličké kúsky... opäť nemožné. Stále nie je toho dosť! Jensen sa rozhodne hrať na hrdinu a mne zavesí na krk vraždiaceho gangstra s túžbou pomstiť sa jemu, ale zaplatiť musím ja. Kto, do pekla, vymyslel tieto hlúpe kódexy pomsty?“

„Tvoj brat... čo?“ spozornel ako tiger blížiaci sa k svojej koristi. Vystrel sa, ruky nechal opreté o opierku stoličky, prestal prepletať prsty a pohľad zaostril na mňa.

„Prepustia ho,“ šepla som. Tie slová stále zneli tak nereálne. Kde sa podela spravodlivosť v dnešnom svete? Existuje ešte nejaká?

„Kiara...“

„Nie... prosím,“ skočila som mu do reči a zakryla tvár dlaňami. „Nemôžem. Ja... jednoducho nemôžem... Vieš aký je základný problém medzi nami... nedôverujem ti, Dimitri a ty mne tiež. Bez dôvery my nikdy, nikdy nebudeme fungovať.“

Pár sekúnd, minút, vlastne to bola celá večnosť, bol ticho. Očami hypnotizoval svoje ruky, občas zdvihol pohľad a obzeral sa. Nakoniec sa miestnosťou ozval sklesnutý hlas, ktorý akoby nepatril svojmu majiteľovi. „Neviem, čo mám povedať.“

„Nič,“ prikázala som. „Len mlč a pri východe z tohto bunkra na všetko zabudni.“

Rozhostilo sa ďalšie ticho. Neboli to tie trápne momenty, ktoré vznikajú medzi ľuďmi, ktorí si nemajú čo povedať a základné témy konverzácie ako počasie, sa vyčerpali. Bolo to ticho, kedy sme obaja premýšľali a vnorili sa do vlastnej mysle.

Dúfala som, že po tom všetkom sa Dimitri zdvihne a odíde. Mýlila som sa. Sedel na tom istom mieste bez pohnutia a sledoval ma. Cítila som jeho sokolí zrak a nepáčilo sa mi to. Bolo to... nepríjemné.

Zavrela som oči a nechala sa unášať krátkym príjemným pocitom. Časť mojich problémov som zo seba dostala. Slovne. No vo vnútri som sa cítila stále zmätene ako panáčik stojaci na križovatke otáčajúci sa všetkými smermi a nevediaci, kam ísť a koho nasledovať.

„Kiara, ja viem, že je to pre teba ťažké, ale sú veci, ktoré... ktoré je lepšie, ak o nich nevieš. Neprišiel som ti ublížiť, ani ťa využiť a nežiadam ťa, aby si mi slepo dôverovala, ale v jednej veci mi musíš veriť. Som tu, aby som ti pomohol...“ Otvorila som oči, no neotočila sa. Možno čakal na moju reakciu, no nevedela som, čo povedať. Nechcela som odpovedať. Opäť sme sa ocitli pri jeho presvedčivých metódach, ktorými sa vás pokúsil vždy oblafnúť. Jedno sa musí uznať, šlo mu to skvele.

„Jasné, veď ja to chápem. Každý ma predsa tajomstvá, len netuším, naozaj netuším prečo tie tvoje vo mne vzbudzujú des a úzkosť... a hrôzu.“ Tak niečo také sa mi honilo hlavou, ale nevyslovila som to. Držala som jazyk za zubami a nechala ho topiť sa vo vlastných myšlienkach.

Skutočne neznášam konverzácie, kde sa od druhej strany čaká odpoveď a tá mlčí, ale táto situácia mi hrala do kariet.

„Cyndie,... je nebezpečná. Nechcem a vyslovene ti chcem zakázať, ale dobre viem, že spravíš presný opak,“ v jeho hlase sa ozýval náznak smiechu,“ nesnaž sa ju hľadať. Neprovokuj ju a už vôbec sa nepokúšaj ju zabiť. Môžeš si byť istá, že si ťa nájde sama, no tu narazí na malý problém.“

A tým budeš ty. Dokončila som v myšlienkach.

„Spal si s ňou?“ vyhŕklo zo mňa skôr ako som si uvedomila, akú otázku som položila. Sakra! To nebol dobrý nápad.

Dimitriov prekvapený výraz sa doslova zhmotnil a ja som si ho vedela do detailu predstaviť bez toho, aby som ho videla. Počula som ako sa párkrát hlasno nadýchol a hľadal slová, ktorými by rád začal odpoveď. No tie neprichádzali.

„Čože?“ opýtal sa šokovane. Dokonca viac než som čakala.

„Je to jednoduchá otázka. Nenávidíš ju. Mám pocit, že viac ako nenávidíš. Tak spal si s ňou?“

„Jasné, že nie,“ krútil hlavou akoby chcel svoju odpoveď zvýrazniť nesúhlasným kývaním.

„Fajn.“ Nič mi do toho nie je a nezaujímavú ma Dimitriove pletky so ženami, len som si potrebovala ujasniť jeho averziu voči tej upírke. Teraz aspoň viem, že pes je zakopaný inde.

„Chcel som tým povedať...“ začal, keď sa spamätal z mojej priamej otázky.

„...že sa jej nemám pliesť do cesty. Chápem, ale bude to namáhavé, keďže je zodpovedná za vraždu môjho otca,“ pozrela som na neho. Ten biely strop ma už unavoval. Dimitri mi pohľad opätoval, no nič nevravel. V hnedých zreničkách sa odrážalo pochopenie, no zároveň aj nesúhlas. Vie, že ma nezastaví. Musí sa vyrovnať s faktom, že to nebude možné.

„Hej,“ šepol. „Chcel som aj niečo iné... Potrebujeme pomoc. Úprimne, nečakal som, že to zájde až do takých rozmerov a sami to nezvládneme.“ Zbystrila som sluch. Povedal práve sami?

„A môžem vedieť, prečo tá náhla zmena?“  Vyhýbala som sa očnému kontaktu. Sledovala jeho tvár, pery, nos, všetko iné len aby som sa uchránila od priameho nazretia do duše. Je to jedna z vecí, ktoré na ňom nenávidím najviac. Dokázal vyčítať a vytrieskať z vás pravdu za každú cenu. Musí byť skvelý detektív.

Jeho čeľusť sa napla, očami skĺzol k nohám a potom mimo mojej tváre. Váhal.

„Včera, keď som bol mlátený upírmi... niekoho som tam videl. Stála v pozadí a dívala sa. Keď som sa tým smerom pozrel znova, bola preč.“ Počkať! Ďalšia žena? A upírka? Už chápem, prečo nechce hovoriť o svojom živote. Dúfam, že zoznam šialených ženských touto osobou končí. Alebo začína?

„Kto to bol?“ Ak sa celý čas skrývala a pozorovala nás, prečo ma nezabila? Nemala by s tým veľa práce. Zbavila by sa potomka Lovcov, získala dýku a hotovo.

Tvrdila som, že som zmätená? Ospravedlňujem sa. Až teraz som zmätená.

„My sme...“

„...spolu spali.“ Do pekla! Zase! Prečo som si radšej nezahryzla do jazyka.

„Nie... áno,“ odpovedal vyvedený z mieri už druhýkrát.

Usmiala som sa na neho. „Tak áno alebo nie. Môže to byť len jedna odpoveď.“

„Áno.“

„Ty si spal s upírkou?“ posadila som sa. Na toto som musela sedieť. Pozorne som skúmala ako zareaguje. Výraz v jeho tvári bol však nečitateľný. Sakra, prečo je taký dobrý herec?

„Nie,“ rozpačito krútil hlavou.

„Práve si povedal áno.“

„Necháš ma dohovoriť?“ podráždene vykríkol. Obranne som zdvihla ruky a mlčala. Popritom som sa snažila v sebe udržať smiech.

„My... spali sme spolu predtým ako sa z nej stala upírka.“ Prikývla som.

Priznávam, mala som ho nechať dohovoriť, ale potom by som prišla o všetku zábavu. Ešte som ho nevidela takého rozčerteného. Bolo to milé.

„Takže ona bola premenená?“

„Je to komplikované.“

„Ako komplikované?“

„Chcela byť premenená,“ ticho vzdychol. „Chcela, aby sme obaja...“

„Ale ty si to odmietol,“ dokončila som.

Zadíval sa mi do očí a ja som pohľadom neuhla. „Áno.“

„A myslíš si, že teraz sa tu objavila kvôli...“ Nenapadlo ma nič. Chce sa mu pomstiť, že ju odmietol? Nestal sa upírom? Netúžil po večnej mladosti?

„Úprimne, netuším a to mi naháňa strach.“

Začína mi prihorievať pod zadkom. Ako je možné, že som za tak krátky čas stihla naštvať toľko ľudí, alebo skoro ľudí? Doteraz o mňa nik ani nezakopol a zrazu som Nežiaduca číslo jeden. Už viem ako sa cítil Harry Potter v siedmej knihe. Príšerne!

„Teba prenasleduje šialená exfrajerka. Po mne ide jedna z najnebezpečnejších upírok, ktorá zrejme nepohrdne ani tvojou mŕtvolou. Som na zozname španielskeho gangstra a niekto ma sleduje a očividne vie, kde pracujem. Skvelé!“ vzdychla som si a zvalila sa späť na žinenku. Dimitri v sekunde strelil po mne sokolím zrakom a ja som si hneď uvedomila maličkú ale zato osudnú chybu. Hopá!

„Čo si to práve povedala?“ spýtal sa, doslova, zhrozene.

Zanadávala som si v duchu. „Niekto ma sledoval cestou na policajnú stanicu, ale nie som si tým istá,“ dodala som rýchlo. Bohužiaľ, ma to nezachránilo.

„To mi hovoríš len tak?“ hystericky vykríkol a postavil sa zo stoličky. Posadila som sa a zlostne si prekrížila ruky na prsiach.

„Hej! Možno je to len moja paranoidná predstavivosť,“ bránila som sa. Neúspešne. „Ak si myslíš, že ťa niekto sleduje, tak ťa naozaj sleduje.“

„Pokiaľ viem toto je Gibbsove pravidlo, tak si ho neprivlastňuj.“ Dvihla som sa do stoja.

„Vieš, kto ťa sledoval?“

„Frank Trapper,“ odvetila som bez rozmýšľania.

„Počkaj. Ty ho poznáš?“ opýtal sa šokovane.

„Nie. Mal to napísané na čele.“

„Čo-čože?“ Už si viem presne predstaviť ako vyzerá človek pred srdcovým infarktom. Čakala som, kedy Dimitri skolabuje od hnevu. Nestalo sa. Pristúpil ku mne. „Zdá sa ti táto situácia vtipná?“ To znelo vážne.

„Myslíš si, že keby ma chceli sledovať, tak na to nasadia človeka, ktorého poznám? A to si hovoríš detektív, kriminalista? Jasné, že Frankieho nepoznám. V živote som ho nevidela.“

„Prečo... prečo ho voláš Frankie?“ do tváre sa mu nahŕňala jemná červeň, ktorá sa rovnakou rýchlosťou aj vytratila.

„Páči sa mi to meno, a keďže nevieme tajnú identitu môjho prenasledovateľa, musíme ho nejak volať.“

Stáli sme oproti sebe pár minút bez slova. Nakoniec sa Dimitri prešiel po miestnosti a posadil späť do kresla. Tvár si ponoril do dlaní a potom pozrel na mňa. Niečo zašepkal a prisahala by som, že to znelo ako „Ja sa snáď zbláznim“, no jasne vyslovil až tie ďalšie slová.

„Potrebujeme pomoc. Rozhodne!“

***

Pre zmenu trocha kratšia kapitola (takmer o polovicu) a aj trošku zvláštna (aspoň z môjho pohľadu). Prepáčte, naozaj veľmi ma to mrzí, že ste museli tak dlho čakať. Hoci sú prázdniny, som zaneprázdnená brigádou a mala som krízu v písaní. Občas to nejde. Desiatku nemám vôbec napísanú, ani čiarku, takže nebudem sľubovať, že na druhý týždeň tu bude. Pokúsim sa do dvoch týždňov stihnúť pokračovanie. Pokiaľ všetko pôjde ako má už v ďalšej kapitole sa stretneme s dvoma novými postavami (prezradím aj akými, Declan a Aileen - kuk profil), viac až o "dva" týždne.

A nakoniec chcem poďakovať všetkým, ktorí čítajú moju poviedku a trpezlivo čakajú na pokračovanie. :) Ja sa polešpím, sľubujem.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Karmínový nov (09):

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!