OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hriešny tanec - 7. kapitola



Hriešny tanec - 7. kapitolaNo, nie je veľmi dlhá. A má to dva dôvody. Za prvé, som chorá a pomaličky píšem. Za druhé, len jeden komentík? Ak sa nebudem vyhrážať, že nepridám ďalšiu kapitolu, vy mi nedáte ani jediný smajl? Som citlivá osoba, a tak sa ma to veľmi dotklo a som smutná. Veľmi smutná. Túto kapitolku venujem babe, ktorá mi 6. kapitolu okomentovala ako jediná. Ďakujem ti. Si moje zlatíčko... :) P.S. Nevyhrážam sa a tak čakám, či budem mať nejaké tie komentíky. Neočakávam však už nič, takže viac sklamaná už byť nemôžem. Killy

Via:

 

Vystrašene som otvorila oči. Vedľa mňa sa ozvalo niečo ako... Vrčanie. Otočila som hlavu doprava a zahľadela sa na tvár... Môjho budúceho vraha?

V krku sa mi zasekol výkrik. Predo mnou bol tvor alebo človek... Ja ani neviem, čo to bolo. Pod očami mal červené žilky, očné zuby sa mu predĺžili. Vyzeral ako netvor z mojich nočných môr. Akoby niekto vytiahol z hororového filmu tú najhoršiu postavu, akú mohol. No v tom netvorovi som videla človeka... Zahľadela som sa mu do očí. Mal ich... Ani neviem, akej farby boli. Čierne? Červené? Modré? Bola veľmi veľká tma. Keď sa naše pohľady stretli, zmeravela som. A on tiež. Len tak sme na seba hľadeli a neboli sme schopní sa pohnúť. Jeho tvár sa postupne začala meniť na.... Ľudskú. Vyzerá... Vyzerá to... Vyzerá to úplne ako... Na ruke som zacítila, ako mi naskočila husia koža.

A v tej chvíli zmizol. Myslela som to úplne vážne. V jednej chvíli som ho videla a v tej druhej zas nie. Vystrašene som sa porozhliadla okolo seba, ale v izbe nebolo nikoho okrem mňa a Rose. A otvorených dverí. Takže to nebol sen. Ale ten tvor... Vyzeral na konci úplne ako Damon. Oh, už som asi padnutá na hlavu. Ako by sa asi dostal sem? Tak rýchlo? A ako by sa mohol tak zmeniť? Bála som sa. Veľmi som sa bála. Ak sa nedá veriť ani Damonovi a podobne vyzerajúco normálnym ľuďom, nedá sa veriť nikomu.

Inštinktívne som si chytila do rúk môj prívesok v tvare srdca. Bol už čas, a ja som to vedela. Bol už konečne čas ho otvoriť. Tak, ako som to kedysi sľúbila svojim rodičom. „Až príde ten správny čas.“ A myslím si, že práve prišiel.

Opatrne som do bokov srdiečka strčila svoje dlhé tenké nechty. Mierne som potiahla a prívesok sa otvoril. Zvnútra bolo duté a po okrajoch tam bol prilepený nejaký sáčok s... Práškom? Toho „prášku“ bolo dosť málo. Nerozumela som tomu. Až neskôr som si všimla, že je tam narvaný maličký lístoček zložený na toľko krát, že som sa až bála, že to neprečítam. Starý zožltnutý papierik som vytiahla a opatrne ho začala otvárať tak, aby som ho nepotrhala. Spoznala som otcov rukopis. Už som na nič nečakala a pustila sa do čítania. Maličké písmenká sa skoro ani nedali rozlúštiť.

 

Milá Via,

Keď čítaš tento list, sme už asi ja s tvojou matkou mŕtvi. No pred tým, ako dospeješ a založíš si nejaký život, by si sa mala dozvedieť pravdu. Sme lovcami upírov, Via. Áno, upírov. Oni existujú a my chceme, aby si o tom vedela. Len ťa žiadam, Via, aby si ich nevyhľadávala. Sú to veľmi nebezpečné tvory a nechceme, aby ťa pripravili o tvoj život. Najskôr by si ich ani nespoznala. Ži svoj život a spomínaj na nás.

P.S. Ľúbime ťa, nech sme už kdekoľvek.

Tvoji milujúci rodičia.

 

Cítila som, ako mi po lícach stekajú horké, slané slzy. Moji rodičia boli... Lovcami? Upírov?

Upírov... Upíri? Oni existujú? A ten, čo tu bol pred chvíľou... To bol upír? Nie, to bol predsa Damon. Damon, ktorý sa tu dostal... Ako?

Zamračila som sa a dávala som si pomaly všetky súvislosti dokopy. Upír... Oni existujú... Netvor... A my chceme... Pijú krv... Aby si o tom vedela... Damon...

Zhlboka som sa nadýchla. Ruky sa mi začali triasť. S vytreštenými očami som naprázdno sledovala stenu oproti. Po chrbte mi prebehla husia koža. Srdce mi bilo splašenou rýchlosťou.

Damon je upír a my chceme, aby si o tom vedela.

 

 

..................................................

 

„Myslela som si, že už neprídeš,“ ozvala sa Via, keď si k nej prisadol Damon.

„To by som ti nemohol urobiť,“ milo sa na ňu usmial.

„Ale mohol a ty to vieš.“ Na tvári mala úplne neutrálnu masku.

„Tak som tu. Chcela by si niečo? Nejakú... Službičku?“ laškovne nadvihol jedno obočie.

„Od teba nechcem nič. Si klamár, Damon Salvatore,“ obvinila ho.

„Ja nie som klamár a prestaň ma urážať. Náhodou som známy svojou úprimnosťou,“ tváril sa urazeno.

„Klamstvo, klamstvo, klamstvo,“ povedala a predstierala zívanie. Nerozumel tomu, no nič na sebe nedal vedieť.

„Prečo...“ začal, no Via ho prerušila.

„Ako si sa vyspal, Damon? Mne sa snívali samé nočné mory.“ A vtedy mu to došlo. Už vedel, na čo narážala.

„A mne samé pekné.“

„Hovorím, že si klamár, Damon.“

„Nepovedala si mi, že sú tvoji rodičia mŕtvi,“ obvinil ju.

„A ty si mi nepovedal, že si mŕtve monštrum,“ vracala mu.

„Au, to bolelo,“ zatváril sa ublížene.

„Vieš, nie je sa čím chváliť,“ priznala sa.

„U mňa je to presne naopak... Som upír, tak kde je žezlo?“

„Damon...“ vzdychla si Via. Asi nevie, kedy prestať. Prekračuje hranice stále a stále dookola.

„Čo si tam robil, Damon? Čo si robil dnes v noci v mojej izbe?“

„Nudil som sa, a tak som si povedal, že navštívim starú známu,“ uškrnul sa.

„Starú známu,“ zopakovala po ňom neveriacky.

„Chcel som ťa vidieť a pokecať si s tebou. Bolo pre mňa dosť veľké sklamanie, keď som videl, že spíš.“

„Aha. A preto si urobil šker zlý upír, alias zabijem ťa!“

„Odkiaľ vlastne vieš, že som upír?“ zmenil náhle tému.

„Vďaka tomuto,“ ukázala si na prívesok.

„Ani trošku ťa to nerozhádzalo?“ prekvapene sa jej spýtal Damon.

„Povedzme, že som niečo také čakala. Ale teraz, Damon, mi dlžíš vysvetlenie.“

„Aké vysvetlenie?“ zamračil sa nechápavo.

„Dajme tomu, že prijímam tvoju dohodu. Ty mne a ja tebe. Pamätáš?“

„Ako by som mohol zabudnúť? Fajn. Naša dohoda platí,“ súhlasil a dal jej znak, nech začne prvá. Via si vzdychla a začala rozprávať. Celkom od začiatku...

 

 


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hriešny tanec - 7. kapitola:

7. Perla přispěvatel
05.08.2012 [18:05]

PerlaÚŽASNÉ! je to super a ja idem ďalej! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. Jane006
15.07.2012 [20:04]

Jsem ráda, že se to vysvětlilo - alespoň něco - tak brzo. Viiných rodičů je mi líto... Emoticon Emoticon Emoticon Ale jinak: Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Dadusha
29.01.2012 [0:16]

Bože úžasná poviedka. Denníky milujem a niekedy aj sama píšem:D Ale toto nemá chybu. Zhltla som 7 kapitol a bežím na ďalšiu:)
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. AnysP
23.09.2011 [16:06]

skvělý honem další už na ní čekámmm...

3. Gabby
22.09.2011 [21:17]

sup dalsi Emoticon

2. cornelka6
21.09.2011 [20:56]

super kapitolka,dobře píšeš.Jen tak dál.... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. AndrejQa
18.09.2011 [12:44]

Aj ked bola krtučkáá bola výbroná ako ostatné Emoticon dúfam že čoskoro pridáš novú!! a rýchlo sa vyzdravíš Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!