OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Full Moon - 8. kapitola

28.02.2011 (14:00) • Moonlight • Povídky » Na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1118×

NEPOLEPŠITEĽNÁ  SUSIE

Ráno som sa zobudila tak ako vždy, no on už doma nebol. Na stole som mala raňajky, ja som sa ich však ani nedotkla. Hneď som išla do kúpeľne. Keď už som vyzerala ako človek, vzala som si veci a vyšla som von. Zistila som, že po dlhom čase neprší, čo bola veľmi príjemná zmena. Stromy už nemali ani jediný list. Bola som si istá, že sa pomaly blíži zima. Vošla som do auta a naštartovala, no motor opäť nefungoval. Skúsila som to ešte aspoň päťkrát, ale auto ma neposlúchalo. Nič iné mi nezostávalo, ako ísť pešo. Po krajnici som kráčala celkom rýchlo, pretože už tak som dosť meškala. Keď som prišla do školy akurát zvonilo na hodinu. Utekala som do laboratória. Keby ma profesorka Strictová videla, že som prišla neskoro, asi by ma na mieste zabila. Preletela som dverami a sadla som si k Shanovi. Udychčaná som si vytiahla knihy a potom som sa oprela o operadlo a zhlboka dýchala. V boku ma hrozne pichalo a pľúca som mala ako v ohni. Neveriacky na mňa čumel, akoby ešte nikdy nevidel ako sa náhlim. O niekoľko sekúnd neskôr ako som vbehla do triedy, do nej vošla majestátnym krokom učiteľka. Kým som sa spamätala z toho behu, Shane už mal všetko pripravené. Zatiaľ čo miešal ingrediencie nad plameňom, ja som mu podávala jednotlivé prísady. K aktívnejšej činnosti ma nepustil, aby som nespôsobila ďalšie škody. Mali sme pripraviť liek proti horskej nádche, no vyzeralo to skôr ako horský sopeľ.

„Miešaj to, kým ja upracem pomôcky.“

„Myslím, že sa to miešať ani nedá.“ Zaryla som do toho paličku a snažila som sa ňou pohnúť, ale nešlo to. Opatrne som ju pustila a ona v pokoji stála. Fakt, že keď tá horská nádcha toto zbadá, radšej sama utečie. Tvárila som sa akože tam niečo robím, potom to prebral Shane. Ja som len pozorovala ako obratne v tom tú paličku držal v pohybe. Nechápala som to. Nakoniec sme to odovzdali a vraj to vyzeralo tak akoby malo. Učiteľka nás aj pochválila, hoci Shanovi patrila aj tá moja časť. Pomaly sme vyšli na schodisko a vystupovali hore po strmých schodoch na hodinu mytológie. Dnes sme ju mali mať prvýkrát, pretože profesor sa snažil dokázať, že obri existujú a pritom ho jeden zranil. Teraz, keď už sú jeho zranenia skoro zanedbateľné, nastúpil, aby nám o nich mohol rozprávať.  Boli sme v malej miestnosti. Všade sa vznášala vôňa sladkého dreva a škorice, až z toho bolela hlava. Posadali sme si do lavíc a pozerali na premietačku. Potom do triedy vošiel malý zavalitý chlapík. V ruke si niesol malý stolček. Položil ho za katedru a postavil sa naň.

„Ja som profesor Bitsy. Budem  vás oboznamovať s mýtickými povesťami a bytosťami. Niektoré vám možno prinesú nočné mory, ale existujú, a to je niečo horšie ako strašidelný sen. Každú chvíľu môžete byť v smrteľnom ohrození a ani o tom neviete.“

Pri tej vete sa Shane na mňa tajomne usmial.

„Takže dnes si pozrieme dokumentárny film o vlkolakoch. Povestne známych, ale ako ich spoznáme medzi obyčajnými ľuďmi? Ako by nás mohli zabiť okrem toho, že nás môžu roztrhať?“

Pri tej predstave mi naskočila husia koža. Ukázal nám odporné zábery premeny človeka na vlkolaka. Aj kruté následky stretnutia človeka s vlkolakom. Keď film skončil a svetlá sa opäť rozsvietili, bola som hrozne znechutená. Vôbec sa mi nechcelo ísť na obed, no aj tak som sa premohla a pridala sa k Sore.

„Môžem k nám prizvať aj Shana?“

„No jasné. Bude sranda.“ Tak som si vzala obed a prišla za ním.

„Dnes nebudeš jesť tu, ale pri mne a ja sedím pri tom stole.“ Ukázala som na druhú stranu jedálne.

„Fajn ak im nebude vadiť, že budú jesť so zabijakom.“

„Oni si to nemyslia.“

Videla som, že Susie sedí opäť s nami. Asi ju už omrzeli tie jej ohavy bez mozgu, ktoré na ňu zbožne hľadeli a vzdávali jej hold.

Keď sme sa usadili na miesta a zoznámila Shana s Lucy aj so Susie, nenamietala, čomu som sa naozaj divila.

Shane sa dal do reči s Lucy, keď v tom k nám prišiel Kevin. Prebodla som ho pohľadom a znova sa otočila k Sore. Odmietla si pokaziť náladu jeho podrazáctvom.

„Môžem sa s tebou porozprávať?“ povedal kajúcne.

„Chceš vedieť odkedy som dnes so Shanom sedela na hodinách?“

„Nie. Chcel som sa ti ospravedlniť. Bol som hlúpy, keď som na to pristúpil. Nemal som podraziť svoju kamošku. Dúfam, že mi to odpustíš. A myslím, že by som to mohol zvrtnúť vo váš prospech.“

Posledná veta jeho monológu ma dosť zaujala, preto som sa otočila a zvedavo na neho pozrela.

„Tak hovor. Potom nad tým ešte popremýšľam,“ prehovorila som a tvárila sa, že nad tým veľmi uvažujem.

„No vieš. Tvoj otec sa spolieha, že mu hovorím pravdu, lenže čo ak mu ju nebudem hovoriť? Ani nezistí, či klamem. Na jeho hodine budete sedieť úplne inde. Na ostatných mu poviem, že už pri sebe nesedíte. Čo ja viem, že si sa spamätala a poprosila učiteľov. Pochybujem, že sa na to bude pýtať aj ich. Verí mi. Tak čo ty na to?“ povedal a vyčaril náznak úsmevu.

„Znie to celkom logicky,“ pridal sa Shane.

„Dobre, máš odpustené. A ten nápad je fakt dobrý. Dik, že to pre nás urobíš,“ povedala som a objala ho. „Sadni si ku nám.“

„No tak ďakujem.“

Ďalej sme sa rozprávali a obed prebiehal pokojne, keď vtom sa znova stalo niečo oveľa nečakanejšie, čo si privlastnilo našu pozornosť.

„Ani na to nemysli. Čítam myšlienky,“ vyslovil Shane na Susie.

„Neviem o čom hovoríš?“ povedala sladkým hláskom.

„Ale vieš. Chceš ma opantať ako tých ostatných. Ale na mňa to nepoužiješ.“

„Ts. Viem o tebe oveľa viac ako tvoja priateľka.“ Hodila po mne nenávistný pohľad. „Tak prečo jej  to nepovieš? Bojíš sa, že by zdrhla?“

„Prestaň,“ výstražne zavrčal.

Neveriacky som sa na nich pozerala. Ani jednému z nich som nerozumela. Pri stole bolo úplne ticho. Odrazu sa Susie z hnevom postavila a odišla a nezabudla pri tom príšerne tresnúť dvermi.

„Počkaj,  ona ťa chcela opantať?“ spýtala som sa zúrivo, keď mi začínalo dochádzať, o čom tí dvaja hovorili.

„Hej, ale... “ ani nemusel dokončiť, okamžite som vstala aj ja a dala som sa za ňou. „Nie Nessa, počkaj, nechoď za ňou,“ kričal, no ja som ho už nevnímala. Zastavila som ju na chodbe.

„Nebudeš si omotávať Shana okolo prsta.“

„No a čo. On nie je môj typ. Je to obyčajný zabijak a ty si chudera, keď si s ním.“

Toto hovoriť nemala. Väčšina by si myslela, že na ňu použijem svoju vybuchujúcu moc, no ja som na ňu skočila, a to doslova. Začala som jej šklbať vlasy ako v nejakom americkom filme. No ona ma odkopla a ani neviem ako a potom sme boli obe na zemi. Všade lietali kopance, facky a kusy oblečenia. Ja som však hrýzla, poriadne.

„Hej poďte sa pozrieť, baby sa bijú,“ zakričal niekto.

Vtedy som ju zložila ‚na lopatky‘ a obkročmo som si na ňu sadla a držala jej ruky kolenami pri tele. Vlasy mala rozstrapatené, akoby vyšla z umývačky na autá, no stavila by som sa, že ja som vyzerala rovnako. V rukách som ešte cítila zopár jej krehkých pramienkov. Šaty mala špinavé od zeme. Ramienko na tielku oblečené  na tričku mala roztrhnuté. V rohu chodby som videla jej topánku. V duchu som sa musela usmiať. Hoci som verila, že aj ja vyzerám hrozne, zložila som ju. A to bolo to najlepšie.

„Okamžite odvoláš všetko, čo si povedala, inak dostaneš medzi oči,“ povedala som a výstražne som zdvihla päsť.

„To neurobíš. Na to si až príliš... obyčajná.“

„V tom sa mýliš. Dokázala som poraziť Shana, dokážem aj teba.“

„Len jej daj Nessa!“ kričala Lucy.

Až vtedy som si všimla, že okolitý dav okolo nás utvoril kruh. Každý sa tlačil, aby videl to, čo ostatní.

„Odvolaj to!“ povedala som a zahnala sa rukou. „Priznaj, že si len obyčajná žiarlivá fúria, ktorá závidí lásku, priateľstvo dokonca aj to, že som medzi zložitými a ty nie. Priznaj sa!“

Odrazu ma mocne chytili niečie ruky a odtiahli ma od nej preč. Kopala som nohami do vzduchu, ale nepomohlo mi to. Aj Susie držal Kevin na druhej strane chodby. Obe sme stáli oproti sebe a znova sme sa chceli na seba vrhnúť, no nemohli sme.

„Pusti ma, nech jej vyškriabem oči!“ kričala som.

„Upokoj sa,“ povedal pobavený hlas a ešte zväčšil stisk. „Odveď ju preč,“ naznačil  Kevinovi. Videla som, ako jeho postava mizne za rohom. Dav sa rozchádzal, pretože už nebolo čo vidieť. Zostala tam iba Sora a Lucy. Pomaly ma pustil a otočil si ma k sebe.

„Ty si jej teda dala,“ zasmial sa. „No tiež nevyzeráš pekne,“ povedal a opatrne mi vytiahol z vlasov nejakú špinu.

„Škoda, že si ma zastavil. Rozrazila by som jej ten nafúkaný ksichtík.“

„Ovládaj sa prosím ťa,“ povedal vážnejšie.

„No dobre, dobre.“

„A teraz choďte na Wc-ka a trochu ju tam upravte. Nemôže ísť takto na hodinu svojho otca.“

Lenže to nebol dobrý nápad. Na dolné záchody sa totiž aj Kevin rozhodol odvliecť Susie. Akonáhle som ju tam uvidela, vrhla som sa na ňu, ani nestačila zaregistrovať,  kto to vošiel.

„Prestaň už konečne. Baby odtrhnite ju od mňa, lebo ma fakt zabije.“ Vycítila som strach v jej hlase.

No nedala sa a kým ju mal niekto zachrániť, bránila sa. Nechtami mi zaryla rovno do líca. Francúzska manikúra naozaj bolí, pomyslela som si.

Na oplátku som ju riadne kopla do píšťaly. Zjajkla od bolesti, no nepovolila. Chytila mi prameň vlasov a ťahala celou silou, ako len vedela, tak som spravila to isté. Druhou rukou som jej chytila tielko a trhla až kým nebolo celé v mojej ruke. Ani neviem kedy, ale Shane  vtrhol do miestnosti. Znova sa nás snažil odtrhnúť, no vďaka tomu aj on dostal jednu do zubov. Obe sme ho odstrčili a pokračovali v boji. Skrútila som jej ruku za chrbát a ťahala, kým ju to nebolelo. V tom okamihu vošli do miestnosti aj učitelia. Asi pre ne boli Lucy a Sora.

„Všetci stojte! Vy dve bežte na svoje hodiny, ale okamžite a dnes ste po škole,“ zaziapali na nás výstražne.

„A vy pán Corving, nemáte na dievčenských záchodoch čo robiť, preto budete aj vy po škole. A teraz, na hodinu!“ zareval riaditeľ mohutným hlasom. So sklonenou hlavou som kráčala popri Sore a Shanovi.

„Nessa ty nie si normálna. Teraz som kvôli  vám dvom po škole ešte aj ja. Ako sa bude tváriť tvoj otec, keď prídeme a uvidí ťa takúto? Čo mu povieš, keď sa ťa spýta, že prečo si sa bila? Hm?“

„Neviem čo mu poviem, na to budem myslieť, až keď sa to spýta.“

Vošli sme do triedy a jeho zrak padol na moje líce. Ospravedlňujúco som sa usmiala, no tak aby to ostatní nevideli. Sadla som si za Shana a uprela pohľad pred tabuľu.

„Pekné od vás, že ste sa ráčili zastaviť na mojej hodine.“

„Viete ono sa tam stalo niečo dosť vážne,“ začala hovoriť Sora, keď si sadla vedľa mňa.

„Nemusíte mi to vysvetľovať,“ povedal rázne a obe sme na seba začudovane pozreli. Dokonca ani ja, jeho dcéra, som sa v ňom v tej chvíli nevyznala. Rana na líci ma hrozne štípala, no nič som nepovedala. Tričko som mala úplne dotrhané a nohavice tiež. Vlasy som mala zamotané. Po hodine som najprv išla na záchod, aby som zistila škodu. Nebolo to až také hrozné. Žiadny vylomený zub, ani monokel pod okom. Učesala som si vlasy Sorinim hrebeňom a radšej ich zaplietla do vrkoča. Potom som sa s ňou rozlúčila a išla pred neutralizačnú miestnosť. Tam už čakali Shane a Susie. Vrhla na mňa vražedný pohľad. Možno aj preto, že ja som mala vlasy na rozdiel od nej učesané a nemala som roztrhnuté nové tielko od nejakého návrhára. Tak jej treba, pomyslela som si. Prišla za nami učiteľka Handlová, aby nám otvorila a zamkla nás.

„Nenechávajte ma tu s nimi samého,“ prosil ešte predtým, než zavrela dvere, no ja som sa na neho výstražne pozrela.

Hodinu s ňou bolo ako pokušenie pri jahodovom koláči. Tak veľmi som jej chcela tie múdrosti vytĺcť z hlavy, až to nebolo normálne. Namiesto toho som však ruky zovrela do pästí a ovládala sa.

Všetci sme si sadli na stoličky. Shane, ja a Susie. Naschvál ma nechal sedieť vedľa nej. V tú chvíľu som ho pre to neznášala. Dlho bolo ticho, až kým som ho neprerušila:

„Prečo si to nechcela odvolať?“ spýtala som sa jej a snažila som sa, aby to znelo krotko.

„Pretože je to pravda,“ povedala potichu.

„Čože?“ neverila som.

„No áno, žiarlim pre všetko, čo si vtedy povedala,“ priznala sa.

„Ale prečo, veď môžeš mať hociktorého chalana na škole?“

„Lenže to je tým kúzlom a nie mnou.“

„A čo potom Max. Ten ťa má rád takú, aká si.“

„Ja viem, ale doteraz som o ňom nechcela ani počuť. Myslíš, že by mi ešte odpustil tú bonboniéru?“ spýtala sa nádejne.

„Ale áno, on je fajn chalan. A to, že nie si medzi zložitými, nech ťa netrápi. Aj tak sú tam len starosti. A na priateľstvo nemáš dôvod žiarliť.“

„Prepáč, že som ti toto všetko spôsobila,“ povedala a pozrela sa na moje škody na oblečení.

„To nie ty. Ja som za tebou utekala, ale všetko odpustené.“

„Aj u mňa. Kamošky?“

„Samozrejme,“ povedala som s úsmevom a objali sme sa.

„Takže na toto všetko bola tá bitka? Ja vás fakt nepochopím,“ povedal Shane a nechápavo krútil hlavou.