OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Full Moon - 24. kapitola



Full Moon - 24. kapitolaUž len tri dni... medzi Nessou a Shanou stúpa napätie ako to dopadne...

CESTA

Nasledujúci deň išiel ako tie predtým. Nič zvláštne sa nestalo. Vliekol sa tak pomaly až to nebolo normálne. No potom sa ozval posledný zvonec a bolo mi lepšie. Aj keď sa končil ďalší deň, ktorý ma oddeľoval od smrti, bola som nadšená, pretože som popoludnie mala stráviť so Shanom. Snažil sa dodržať aspoň jeden sľub, ktorý mi dal.

„Prečo ste včera neprišli?“ spýtala sa so záujmom Lucy, keď sme vychádzali z budovy v tesnom objatí.

„Ehm my sme... “ nedokončila som vetu, pretože ma nenapadla zmysluplná výhovorka.

„Niečo nám nabúralo plány,“ pohotovo zareagoval Shane.

„Aha. A dnes s nami pôjdete na piknik?“

„Nie. Už máme vlastný program,“ povedal a ťahal ma k autu.

„My sme sa dnes dohodli, že budeme spolu?“ spýtala som sa prekvapene, no bola som rada, že budem s ním.

„Áno dohodli sme sa predsa už včera alebo si zabudla na môj sľub?“ spýtal sa a podržal mi dvere spolujazdca.

„Nie nezabudla.“

Vonku bolo nádherne. Viezli sme sa po poloprázdnej ceste, keď v tom ma opäť pohltila tá prázdnota. Ako keby mi niečo chýbalo. No nebol čas nad tým premýšľať, pretože sme už stáli pred domom. Chytil ma za ruku a viedol ma dozadu do záhrady. Rozprestrel deku a posadil ma. Ľahol si vedľa mňa a ja som si položila hlavu na jeho studenú hruď. Slnečné svetlo, ktoré dopadalo cez konáre stromov nám pozlácalo vlasy. Všade bolo ticho len v diaľke sa ozýval spev vtákov. Ako vždy mi chytil ruku a preplietol si svoje prsty s mojimi.

„Dokedy budeš dnes?“ prerušila som ticho otázkou.

„Dokedy budeš chcieť,“ povedal a hladil ma po vlasoch voľnou rukou. „No musí s tým súhlasiť aj otec,“ povedal, keď videl úsmev na mojej tvári.

„Snažíš sa skaziť aj posledný svetlý bod?“ spýtala som sa smutne.

„Nie len... Netráp sa tým, veď vieš, že budem pri tebe aj zajtra.“

„Áno ale len niekoľko dní. Presnejšie šesť,“ povedala som a spomenula si na krvavý spln.

Neodpovedal. Vedela som, že ho to štvalo, a že sa kvôli tomu vnútri zožiera. Nenávidel sa za to, čím je.

Zrazu sa ozvali zvuky prichádzajúceho auta, no ani jeden z nás sa ani nepohol. Na otca sme si už zvykli, takže v tom nebol žiadny problém.

„Čo budeš robiť, ak sa staneš najmocnejším Lovcom?“ zaujímalo ma.

„Ja ním nechcem byť,“ povedal chladne.

„No veď hej, ale čo tvorí jeho náplň práce?“

„Riadenie celého nášho klanu. Zabíjanie, musím sa starať aby ostatní neodhalili, kde sa skrývame, zabíjanie a manželské povinnosti,“ povedal smutne.

„Toho je trošku moc na šestnásťročného chalana,“ povedala som.

„Hm, to je bežné. Ibaže ja sa ním nestanem. Aj keby som ťa obral o dušu, spravím hocičo, len aby som ním nemusel byť,“ povedal podráždene. „Čo keby sme nechali túto tému tak. Radšej rozmýšľaj čo chceš robiť zajtra,“ povedal o niečo milšie.

„Mohli by sme sa učiť na písomku z mytológie,“ povedala som.

„Celkom dobrý nápad. Musíš predsa prejsť alebo nie?“ povedal s úškrnom.

„A o deň neskôr by sme mohli zájsť do parku Ružová Alej,“ povedala som a spomenula si na ten večer, keď sme tam boli.

„Pozajtra nemôžem,“ povedal ticho.

„Prečo?“ okamžite som ožila.

„Vieš predsa, že mám svoje povinnosti. Neprídem ani do školy. Musím ísť na združenie Lovcov.“

Odrazu som sa posadila. Máme posledných šesť dní a on sa vyberie na akési združenie? pomyslela som si nahnevane.

„Ale večer by som mohol,“ povedal, keď videl môj pohľad. Oblapil ma rukami a pritisol si svoje líce na moje vlasy. „Spôsobujem ti iba bolesť,“ povedal smutne.

„To nie je pravda. Pri tebe sa cítim najlepšie,“ povedala som a užívala som si chlad jeho rúk.

„Nechcem ťa opustiť,“ povedal smutne.

„Ani ja teba, no život je už raz taký. Teraz, keď si spomeniem na to, ako som sa snažila profesorovi Bitsymu vyhovoriť, že ma zabiješ, pripadá mi to smiešne hlúpe. Bola som hrozne naivná.“

Nastalo hrobové ticho, čím len potvrdzoval moje slová.

„Aj ja som veril, že tomu dokážem odolať, no čím je to bližšie, tým väčšmi sa bojím, že to nedokážem,“ povedal skormútene.

Jedným jediným dotykom všetko zmizne...len tak, zamyslela som sa.

„Tak ako sa dá obrániť proti vlkolakom?“ spýtal sa ma Shane nasledujúce popoludnie, keď sme sa učili na skúšku- teda učila som sa len ja.

„Slnečným kameňom,“ povedala som pohotovo.

„A ako sa dá obrániť proti mne?“ spýtal sa s úškrnom.

„Stať sa tvojou slabosťou,“ odpovedala som s úsmevom.

„To ťa poriadne neochráni, ale dám ti ešte jednu šancu,“ povedal a pozrel sa na mňa spýtavým pohľadom.

„Nijako,“ povedala som tichšie.

„A dostávate sa do ďalšieho kola, pretože vaša odpoveď je úplne správna,“ snažil sa ma rozveseliť. „Čo robia škriatkovia?“

„Skrývajú si šťastie v kotlíkoch. Trochu by sa hodilo aj nám.“

„Opäť správne.“

Položil mi ešte aspoň sto otázok aby si bol istý, že tú skúšku urobím. Nechápala som  prečo, no jemu na tom hrozne záležalo. Snažil sa aby som na to nemyslela. Keď sme skončili so skúšaním, ľahli sme si do trávy a pozerali na nebo.

„Budem ti zajtra držať palce,“ ozval sa.

„A na čo?“ spýtala som sa.

„Napriek tomu ,že sa blíži tvoj koniec, budeš sa starať o školu,“ povedal karhajúc.

„A ty si môj otec?“ spýtala som sa a položila si bradu na jeho brucho.

„Nie, ale.....“nestihol dokončiť, pretože som ho prerušila.

„Tak potom, prečo ti na tom tak záleží? O štyri dni sa zo mňa stane nevládne telo bez duše, ktoré o niekoľko sekúnd na to upália.“

Jeho pohľad skamenel. Nemal rád, keď som o sebe takto hovorila. Bolo to preňho rovnako ťažké ako pre mňa.

„Prepáč, ja som to tak nechcela povedať, len na mňa dolieha strach a tlačí akoby ma chcel rozpučiť,“ povedala som ospravedlňujúco.

„Veď ja sa nehnevám,“ odpovedal pokojne a opäť mlčal.

Naše rozhovory boli kratšie, no možno to bolo tým, že sme radi len tak sedeli užívali si ticha. Stačilo nám, že máme toho druhého.

„Večera,“ vyrušil nás otec.

„Dobre, ideme,“ povedala som a zaklapla som knihu. Pomaly som sa zdvihla a čakala na Shana, no on sa ani nepohol.

„Ty nejdeš,“ spýtala som sa prekvapene.

„Musím sa prichystať na cestu,“ povedal zamyslene. Nakoniec sa postavil aj on a jediným krokom ku mne podišiel. Hlavu  mi chytil do dlaní a tvár si priblížil k mojej.

„Buď opatrná,“ povedal, pobozkal ma na čelo a odrazu ho nebolo. S hlbokým povzdychom som vošla do domu. V chodbe rozvoniavali lasagne. Sadla som si za stôl a nevšímajúc si otcov začudovaný pohľad som sa dala do jedla.

„Shane s nami dnes nebude večerať?“ spýtal sa.

„Nie má rodinné povinnosti,“ odpovedala som.

„Aha.“ Nechal to tak a aj on sa pustil do večere.

Keď som si šla ľahnúť, trápilo ma čo v tej chvíli robí Shane.

„Ráno na písomke sa mi hrozne triasli ruky. Nebolo to od nervozity. Bol to akýsi čudný druh abstinenčného príznaku. Nebola som zvyknutá, že pri mne Shane nebol. No prinútila som sa sústrediť na otázky. Boli tam skoro všetky, ktoré sa ma včera pýtal, až na jednu- ako sa obrániť proti Lovcom.

Ostatok dňa ma zožieralo, že som nevedela, čo robí. Nepovedal mi ani prečo tam ide. Možno na ňom až príliš lipnem, pomyslela som si.

Popoludní som si s ostatnými vyšla na kúpalisko. Bol teplý slnečný deň a nikto nesedel doma. Skočila som za nimi do vody a bláznili sme sa, no potom začali proti sebe bojovať dvojice, tak som radšej vyšla.  Neviem ani ako dlho som ležala na deke, keď v tom ma pohltil niečí tieň. Jemne som pootvorila oči a skoro som nemohla uveriť, kto nado mnou stojí. Vyzeral ešte tajomnejšie ako deň  predtým.  Pokožku mal snehovo bielu a na slnečnom svetle doslova žiarila.

„Ahoj dušička,“ povedal ticho.

Okamžite som vyskočila a hodila sa mu okolo krku. Keď som zacítila cezmínu, zaplavila ma vlna šťastia. Prekvapene sa na mňa pozrel, ale potom mi vtisol bozk na čelo. Keď som sa na jeho tvár pozrela pozornejšie, zbadala som záblesky trápenia. Chcela som vedieť, čo sa stalo, či mu môžem nejako pomôcť.

„Vyzeráš úžasne,“ povedala som zasnene a on sa len hlasno zasmial. Navliekla som si na seba krátku sukňu a tielko. Rozlúčili sme sa so Soru, Kevinom, Anthonym, Lucy, Maxom a Susie a vytratili sa preč. Bolo už šesť hodín, no slnko bolo ešte vysoko. Sadli sme si na lavičku v parku Rúžová Alej a netrvalo dlho, kým som nespustila príval otázok.

„Vrátil si sa skoro,“ bombardovala som ho.

„Áno. Všetko išlo ako po masle. Preberali sme ako prebehne celý ten proces. Presný rozpis. Chceli si byť istý, že nič nepokašlem, že všetko pôjde podľa plánu.“

„A?“

„Nepoviem ti to,“ odpísal ma stručne.

„To je prvýkrát, čo mi niečo tajíš,“ povedala som obdivne.

„Ani nevieš ako ma to naštvalo,“ povedal a zaťal päste.

„Už len tri dni,“ povedala som potichu.

„Ty to počítaš,“ spýtal sa prekvapene.

„Chcem vedieť koľko dní si s tebou ešte užijem,“ povedala som na svoju obranu.

„Je to sobota,“ povedal ticho. Pritiahol si ma bližšie k sebe a objal ma. Jeho srdce tĺklo neskrotne rýchlo. Nosom mi prechádzal po sánke vyššie k lícu.

„Otcovi sa nezdá normálne, že ešte nie si doma. Mali by sme ísť,“ povedal a už bol na nohách.

„Presný ako hodinky,“ zasmiala som sa, keď mi zazvonil mobil.

„Prosím? Nie, ešte som vonku. So Shanom. Hej, dobre. Ahoj,“ povedala som a zložila.

Pozrela som sa na Shana s prižmúrenými očami.

„Pôjdeme pomaly,“ povedal akoby vedel, na čo myslím.

„Fajn,“ odpovedala som a vykročila som po jeho boku.

Cestou domov sme sa bavili o všeličom možnom. O písomke z mytológie, o tom ako bolo na kúpalisku, kým neprišiel on, no jedna téma zostala za zavretými dverami, spln.


Venované predovšetkým Safire, ktorá si túto časť vyžiadala, ale aj Elis a ostatním, ktorí Full Moon čítajú :D



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Full Moon - 24. kapitola:

10. Moonlight přispěvatel
08.04.2011 [17:11]

MoonlightElis ďakujem za komentár, opäť ma veľmi potešil, ja už naozaj neviem ako ti poďakovať... som si nemyslela, že by Full Moon mohol niekoho takto nadchnúť a zaujať :D to som veľmi rada :D dúfam, že sa ti bude páčiť aj ďalšia séria :D

9. ElisR1 přispěvatel
08.04.2011 [17:07]

ElisR1Jejda, děkuji za věnování =).
Tohle bude asi kratší koment, protože jsem za celou dobu (kromě odepisování ti na face) neodtrhla oči. To byla naprosto bezvadná kapitola a já se těším na ten úplněk (no jo, většina lidí by ho spíš oddalovala, ale já se svojí zvrácenou myslí, se moc těšíme =))
No páni, já se nemůžu dočkat, pokusím se ještě přečíst další kapitolu, ale to už neslibuju, mám stejný problém jako ty, chybí mi čas, ale věř, že na tvoje povídky si čas budu snažit udělat, protože je to naprosto dokonalý a skvělý... ehm, zase bych se opakovala... opravdu by měli vymyslet nová slova pro chválu, takhle ti musejí stačit jen smajlíci Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

07.04.2011 [21:42]

marketasaky Emoticon Emoticon Emoticon

7. Moonlight přispěvatel
06.04.2011 [19:59]

MoonlightMirror ďakujem za komentár a jedna...inak ja už Full Moon aj Sunset napísaný mám :D práve pracujem na Midnight :D takže tá ďalšia kapitola by mohla byť zajtra...to už bude deň D :D nebudem predsa taká protivná a napínať vás no nie??? Emoticon

6. MirrorGirl454 přispěvatel
06.04.2011 [19:50]

MirrorGirl454Už len tri dni! Už len tri dni! UŽ LEN TRI DNI!!!!!!!!!!!!!!!!!! Dýchaj, Mirror, dýchaj...ALE TO SA NEDÁ! UŽ LEN TRI DNI!
Prisahám, že ak ďalšiu kapitolu nepridáš už zajtra, alebo možno ešte skôr, tak ma budeš mať na svedomí. Tak veľmi si ma uchvátila... nechtami klopkám o stôl a nohami búcham o zem, už je zo mňa otec nervózny. Emoticon
Takže, vieš, čo máš robiť... písať, písať a ešte raz písať. Emoticon Emoticon

5. SafiraDarkfire přispěvatel
06.04.2011 [17:50]

SafiraDarkfireOk:) Už se těším:)

4. Moonlight přispěvatel
06.04.2011 [17:44]

Moonlightnebooj dočkáš sa :D zajtra možno pridám ďalšiu kapitolu :D :D aby si nečakala dlho :D potom budem pridávať Sunset druhú časť :D

3. SafiraDarkfire přispěvatel
06.04.2011 [17:38]

SafiraDarkfireSakra... No tak já budu teda netrpělivě čekat:( Ale věř mi že s notnou dávkou netrpělivosti, a budu tě hrozně často otravovat dokavad ji nepřidáš. Ju? :) ÁÁÁÁ NEMŮŽU SE DOČKAT!!! :D Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Moonlight přispěvatel
06.04.2011 [17:35]

MoonlightNasledujúca kapitola je už s dňom D a neviem kedy ju pridám, ale bude to skoro :D kapitol je 29+ Epilóg :D a Shane toho tají ešte veľa preveľa, nechaj sa prekvapiť Emoticon

1. SafiraDarkfire přispěvatel
06.04.2011 [17:27]

SafiraDarkfireJéééé Děkuji za věnování:) Moc mi udělalo radost:) A kdybych si vyžádala další, tak ji už asi nedostanu co? Já se nemůžu dočkat soboty, chci vědět jak to mezi nimi dopadne. Je mi jasné, že to bude ještě pár kapitol, ale i tak. Hele teď mě tak napadlo... Kolik plánuješ cca kapitol na full moon. :) Jinak kapitolka prostě DOKONALÁ zajímalo by mě, co Shane tají. Hm.... Asi mi to nepovíš co? :D

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!