Chance of Life: 5. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Po dlhej dobe pridávam ďalšiu kapitolu. Ako sa Faith a David cítili po spoločne strávenom večeri? Na konci kapitoly sa David spýta niečo Faith. Čo to bude? Prosila by som vás o komentáre. Môže byť aj kritika a postačí aj jediný smajlík :) Kikush

24.10.2011 (15:00) • • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 566×

5. kapitola

Keď David vyšiel z dverí ich domu, cítil sa inak. Necítil sa zle, ale práve naopak. Cítil sa byť o niečo šťastnejší. Ako keby mal v srdci dieru, ktorá sa mu zacelila po zoznámení s Faith. Zrazu videl svet krajším, ako bol doteraz. Ešte si to naplno neuvedomoval, ale zamilovával sa do dievčaťa, ktoré pozná sotva tri dni.

Prechádzal nočnými a tichými ulicami Londýna a vybavoval si celý večer. Vybavoval si Faithin smiech, ktorý stále počul. Jej tmavo hnedé oči od ktorých sa nevedel odtrhnúť v bazéne. Jej dotyk ruky na jeho ruku a teplo, ktoré z nej vyžarovalo. Vybavoval si jej pohľady, keď sa rozprávali. Jej zdesenie, keď zistila, že zostane celý večer s ňou. Dokonca si pamätal aj jej vanilkovú vôňu, ktorá zanechala stopy tam, kde Faith bola a čoho sa dotkla.

Bol zabratý svojimi myšlienkami a úvahami, keď pri ňom zastavilo známe auto. V aute sedeli jeho rodičia. Keby Davidov otec nezatrúbil, auto by si ani nevšimol. David zabratý svojimi myšlienkami nastúpil do auta.

„Tak ako si sa mal?“

„Super.“

„A čo ste robili?“

„Pozerali sme film.“ Nechcel matke viac vyzrádzať aj keď jej muselo byť jasné prečo. V Davidovej hlave vznikol menší plán. Ak Faithini rodičia o nej hovorili jeho rodičom, môže od nich zistiť nové informácie. Nápad sa mu páčil.

„Mama? Nehovorili vám rodičia o jej dcére?“

„Ale áno, rozprávali nám. A je to celkom talentované dievča.“

„Nemohla by si mi niečo o nej povedať?“

„Tebe sa páči, že?“ David na ňu hodil pohľad alá v žiadnom prípade.

„Dobre. Takže... hovorili, že vie spievať. Chcela vyštudovať umeleckú školu, ale nesúhlasili s tým. Nepýtaj sa ma prečo pretože to neviem ani ja. Chcela som sa od nich dozvedieť na čo má talent a oni mi povedali, že vie spievať a hrať na gitare, ale hovorili ešte niečo...“

„Dobre, mami. To stačí. Nemusíš pokračovať. Ďakujem ti.“

Po celý čas bol ticho. Myšlienky mu opäť zablúdili k Faith. Myslel na ňu aj vtedy, keď vošiel do izby a únavou padol na posteľ.

Faith bola na tom podobne. Keď prišli jej rodičia išla skontrolovať svojho brata a pobrala sa do postele. Myšlienky jej blúdili okolo neho. Dokonca sa objavil aj v jej snoch.

Faith vstúpila do triedy. Mala spokojný výraz, ale hneď ako sa pozrela na svoju lavicu, zamrzol jej na perách. Vedľa jej miesta sedel Adam. Nič proti nemu nemala, ale nezdalo sa jej to správne.

„Ahoj,“ pozdravil Adam s flirtovným úsmevom.

„Čau,“ potichu zamrmlala Faith.

„Čo sa ti stalo?“

„Čo by sa mi malo stať?“

„Ja... nič... nič.“ Adam si všimol, že Faith odsekáva ledva odpovede. Tak ju nechal na pokoji. Počas hodiny po nej pokukoval, ale Faith to vedome ignorovala. Hneď ako zazvonilo, rýchlo vyšla z triedy a mierila si to ku skrinke. Rozmýšľala nad včerajším večerom, dokým jej niekto nezakryl rukami oči. Faith vystrašene zhíkla. Zobrala ruky dotyčného a surovo ich dala preč. Keď sa otočila uvidela usmiateho Davida.

„Preboha, už ma takto v živote neľakaj!“

„Dobre, ale tvoj výraz je teraz na nezaplatenie,“ smial sa David.

„Veľmi vtipné. A čo tu vlastne robíš?“ spýtala sa.

„Chcel som zistiť, ako sa máš.“

„Ako vidíš mám sa fajn. Ešte niečo?“

David pozeral zasnene na Faith. Obdivoval jej krásu, dokým pred očami neuvidel mávajúce ruky a nepočul nádherný hlas:

„Haló. Zem volá Davida.“ David sa prebral.

„Áno?“

„Si v pohode? Aspoň desiatkykrát sa ťa pýtam, či je to všetko, čo si chcel.“

„Aj hej.“

„Dobre,“ povedala Faith. Otočila sa a smerovala si to na ďalšiu hodinu, ale David ju zastavil.

„Čo je?“