OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Chance of Life: 1. kapitola

15.09.2011 (11:00) • • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 981×

1.kapitola

Faith zastala  pred jej novou školou, ktorá sa volala London  Institute. Nevedela, čo na tejto škole vidí jej otec a matka. Alebo to bolo iba z jedného dôvodu,  na ktorý Faith nechcela myslieť. Hneď sa jej vybavila tvár Cassie, jej najlepšej priateľky od detstva. Spolu snívali o hudobnej kariére. Faith bude speváčkou a Cassie klaviristka. Budú mať svetové turné. Všetko to vyzeralo tak nádejne. Ako  to rýchlo prišlo, tak aj odišlo. A Faith sa s tým doteraz vyrovnáva.

Vstúpila do veľkej haly. Hala bola veľká, priestorná a mala štýl starších rokov. Pripomínala steny súdnej siene. Popri stenách sa nachádzali lavičky, nad ktorými viseli rôzne obrazy. Kým Faith bola užasnutá, niekto si za ňou zakašlal.

Faith sa otočila a zbadala za sebou staršie ženu, ktorá musela byť riaditeľka.

„Oh. Dobrý deň. Som Faith Andersonová.“

„Dobrý deň Faith,“ milo sa na Faith usmiala a podala jej ruku. Potriasli si rukami.

„Volám sa Arlena Darková. Som riaditeľka tejto školy a zároveň ťa na nej vítam. Poď za mnou ukážem ti ju,“ povedala a naznačila jej, aby išla.

Škola bola v dobrom stave. Všetko bolo zachované. Na každom kroku boli skrinky. Každý žiak mal svoju vlastnú a mohol si ju niečím vylepšiť. Nálepkami, plagátmi alebo niečím iným.

„Ako vidíš, škola má zariadenia zachovalé a v dobrom stave. Môžeš sa prihlásiť aj na nejaké krúžky a môžeš si zvoliť dva voliteľné predmety. Ak chceš. Ak nie tak ich vyberieme my.“

Pokračovali chodbou plnou študentov, ktorí prichádzali do svojich tried. Faith si oddýchla, keď uvidela, že nikto nemá uniformu. Potom by sa cítila ako v blázinci.

„A tu, ako vidíš je náš školský dvor. Študenti sa sem chodia učiť a aj oddýchnuť. Samozrejme iba cez voľno. Tak to bude asi všetko. Ešte poď za mnou do mojej kancelárie, kde ti dám rozvrh a ostatné potrebné pokyny.“

„Dobre.“ Faith išla za riaditeľkou Darkovou do jej kancelárie. Riaditeľka jej podala to, čo potrebovala a na záver povedala:

„Keby si mala na mňa nejaké otázky som ti k dispozícii. Nastupuješ zajtra ráno. Veľa šťastia.“

„Ďakujem. Dovidenia.“

Faith čakala, že sa tu zdrží, ale nič také jej nehrozilo. Neprešli ani dve hodiny od toho ako odišla z domu. Už teraz nevedela, čo má robiť. Faith sa okolo seba poobzerala a nakoniec išla hľadať kaviareň.

Našla ju o pár ulíc. Kaviareň bola nenápadná budova pred ktorou stáli stoly a stoličky na ktorých sedeli ľudia a živo diskutovali. Faith si na chvíľu pomyslela, prečo nemôže byť spokojná ako títo ľudia?

Vošla do budovy a objednala si horúcu čokoládu. Tá ju na chvíľu upokojí. Faith si sadla za jeden z mnohých stolov, vytiahla papiere, ktoré dostala v škole a študovala ich.

Nemala toho veľa na výber. Mohla si zvoliť dva hlavné voliteľné predmety. Po dlhom uvažovaní na nič neprišla. Zistila, že jej to je úplne jedno. Načo si bude vyberať predmet ona? Nech jej ho vyberú ostatní, tak ako jej otec vybral túto školu. Nech si poslúžia.

Faith v kaviarni presedela celé doobedie,  kde skončila a kde sa jej začínal nový život, bez svojich starých priateľov. Veľa možností jej nová škola neponúkala. Mala rada spev. Spevom sa chcela uživiť a spevom chcela aj žiť. No keď chce spievať, musí prekonať veľmi ťažké prekážky, ako je táto škola. Rozhodla sa. Nevzdá sa a dokáže to.

Faith sa chcela nadýchnuť čerstvého vzduchu, tak išla pešo. V metre sa jej sedieť nechcelo. Po ceste domov Faith zazrela rôzne zákutia Londýnu a úzke uličky. Určite ich niekedy preskúma.

Prišla domov, odomkla dvere a zarazene stála. V obývačke sedeli rodičia s jedným párom. Na ruke si všimla prsteň, takže musia byť vydatí. Chcela ísť do svojej izby, ale matka ju zastavila.

„Faith, poď k nám.“ Faith nemala na výber.

„Dobrý deň,“ pozdravila Faith návštevníkov.

„Ahoj.“

„Faith, toto je Melinda a Peter Wolfoví. Môj kolega s manželkou.“

„Teší ma,“ odpovedala im Faith.

„Sme radi, že sme ťa spoznali. Ako o tebe otec hovoril, počuli sme samé chváli,“ povedala pani Melinda Wolfová.

„O tom pochybujem. Otec rád preháňa.“

Faith bola prekvapená, že práve otec o nej hovoril. Tú chvíľu, čo tam zostala zistila, že Wolfoví  majú syna o rok či dva staršieho od nej, ale aj to, že im otec povedal, že vie spievať.

Faith sa ospravedlnila a odišla do svojej izby. Zamkla dvere, pustila si CD od Elliot Minor a ľahla si na posteľ. Faith nevedela koľko času mohlo prejsť od návštevy. Hodina určite lebo ju matka volala na večeru.

Faith prišla do kuchyne. Chcela si sadnúť, ale matka ju zavolala k sebe.

„Ani som sa ťa nestihla opýtať aký bol tvoj prvý deň školy.“ Faith chcela zakričať, že tam nikdy nevkročí, no rozmyslela si to.

„Dobre.“

Matka sa jej na niečo vypytovala a Faith jej porozprávala o prehliadke školy a aj o tom ako sedela v kaviarni. O tom, že domov išla pešo sa radšej nezmienila.

Celá rodina sa navečerala a každý si išiel po svojom. Otec sedel pri televízii a sledoval zápas a matka bola v kuchyni. Faith bola unavená, takže vykonala potrebnú hygienu a ľahla si do postele, kde okamžite zaspala.

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Chance of Life: 1. kapitola: