Veritas • OurStories.cz ~ naše povídky

Pravá láska. Dvaja odlišní ľudia. Ale aj tak sa ľúbia. Čo všetko musia zažiť, aby boli konečne spolu?

02.12.2012 (21:00) • Kim • Povídky » Jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 1036×

Bežala som cez les. Pod mojimi obrovskými labami praskali vetvičky. A na miestach, kde bol sneh, ostávali odtlačky väčšie ako tie medvedie. Môj horúci dych sa mi pred papuľou menil na paru. Začula som zavytie. Svorka. Už zistili, že niekto z nich porušil pravidlá. Zistili, že ich sestra ich zradila pre lásku. Zastala som a pohľadom som skontrolovala chlapca, ktorý mi sedel na chrbte. Keď si všimol, že ho pozorujem, usmial sa tým svojim širokým úsmevom.

Znova som sa rozbehla a preskočila som malú riečku, ktorá mi stála v ceste. Zabočila som doľava. Prepletala som sa pomedzi stromy. Vytie mojej bývalej rodiny bolo počuť čoraz bližšie. Po chvíli som začula ťažké našľapovanie a dychčanie vlkov, ktorých som ešte pred nedávnom nazývala bratmi. Vybehla som na malú čistinu a zastala. Obzerala som sa a hľadala nejakú únikovú cestu. Lenže už bolo neskoro, na čistinku vybehli piati vlci. Bola som v pasci.

Krútila som sa na mieste a hľadala miesto, kadiaľ by som mohla uniknúť. Lenže to miesto som nenašla. Pozrela som sa na svojho milého. Prikrčila som sa a hrdelne zavrčala . Bola som pripravená na boj. Ak by niekto ublížil môjmu milému, bola som schopná ho zabiť a bolo by my to jedno, či by som išla proti vlastným bratom.

Vzdaj sa. Zabi ho a na všetko zabudneme. Podriaď sa svojmu osudu. Ty patríš k mám. Sestra, nenechaj sa ním zlákať, zneli mi v hlave slová mojej rodiny.

Nie. Môj hlas zaznel ako tichá vyhrážka.

Tým jediným slovom som jasne dala najavo, že som si vybrala svoju budúcnosť. Budúcnosť po boku muža, ktorého milujem. Prikrčila som sa. Na krku som pocítila ruky môjho milého. Veril mi a jasne mi dával najavo jeho dôveru. Bola som pripravená zomrieť, ak bude treba. Len aby sa zachránil. Na ničom inom mi nezáležalo.

Pohľad tretej osoby:

Na bielu vlčicu s chlapcom na chrbte sa vrhli piati vlci. Aj keď ich bolo veľa a ona musela vedieť, že proti ním nič nezmôže, bojovala. Bojovala za lásku. A za slobodu. Bojovala statočne, ale aj tak to nestačilo. Chlapec, kvôli ktorému bola ochotná opustiť rodinu, sa nečinne prizeral. Tak veľmi chcel pomôcť svojej vlčici, ale ona mu to nedovolila.

Pozeral sa, ako jeho milovaná zomiera. Jej posledný pohľad a myšlienka patrili jemu. Keď sa k nemu začali približovať vlci, nebránil sa. Nemal prečo. Nemal prečo žiť, keď jeho milovaná nebude s ním. Pokojne, ba aj s radosťou, uvítal smrť. Jeho posledný pohľad patril jej bielej vlčici, ktorá mu zachránila život. Ktorá ho milovala rovnako, ako on ju.

Pohľad vlčice:

Ocitla som sa na nádhernej lúke. Bola jej povedomá, až príliš sa podobala lúke, kde ho stretla po prvýkrát. Lenže on tu nebol. Padla na kolená a rozplakala sa. Toto nie je nebo, ale peklo, pretože nemôže byť s ním.

„Neplaš, trhá mi to srdce. Už je dobre, sme v bezpečí. Tu nás už nik nerozdelí,“ za ňou zaznel jeho hlas. A o chvíľu sa ocitla v jeho pevnom objatí. Mal pravdu, tu ich už nič nerozdelí. Ostanú spolu navždy.

Autor: Kim (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné