The Rev • OurStories.cz ~ naše povídky

Toto je príbeh na počesť bývalého bubeníka skupiny Avenged Sevenfold, ktorý zomrel v decembri 2009 na predávkovanie liekmi a alkoholom. Podľa mňa a aj podľa veľa odborníkov to bol jeden z najlepších bubeníkov sveta.

09.02.2011 (19:00) • • Povídky » Jednodílné • komentováno 4× • zobrazeno 809×

Volal som sa James Owen Sullivan, ale priatelia aj fanúšikovia ma poznali pod prezývkou The Rev. Mal som dvadsaťosem rokov, keď sa to stalo.

Mal som skupinu. Boli sme slávni, úspešní a hrali sme metal. Vlastne som mal dve kapely. A ako každý člen poriadnej metalovej skupiny, aj ja som sa dostal k drogám. Skúšal som, chutilo mi. Páčilo sa mi, keď som trepal hovadiny. Bolo to smiešne. Všetci sa na mne smiali.

Veľa som pil. Aj to rozosmievalo ľudí, vraj keď som bol opitý, robil som rôzne veci, ktoré radšej ani nebudem spomínať.

Ale pred koncertom som nikdy nepil ani nedrogoval! To by mi ani nenapadlo!

V každom prípade, v to ráno som bol nenormálne vyčerpaný, potreboval som nakopnúť. Otvoril som skriňu – a v nej nič. Žiaden chľast, žiaden koks. Tak fajn. Alkohol zoženiem, ale koks? Teraz?

Zavolal som na tajné číslo a čakal. Po desiatich minútach zvonenia a neustáleho opakovania hovoru som mobil šmaril o zem. Hrabalo mi, áno. Ale nepriznal som si závislosť. Teraz viem, že bola.

Vyšiel som z domu len v tričku s krátkym rukávom. Nezaujímalo ma, že je december a vonku je kosa. Sadol som do auta a naštartoval. Zastavil som pred obchodom, kde mali alkoholické nápoje za pariadne ceny. Vždy som tam chodil, keď mi doma niečo chýbalo.

Za fľašu fernetu a akéhosi pofidérneho nápoja s divným názvom som zaplatil ani nie tri doláre. Rád som kupoval tieto divné nápoje. Chutili mi.

Keď som sa vrátil domov, otvoril som lekárničku. Niečo si namiešam. Zobral som asi šesť škatuliek, čo boli navrchu. Myslím, že to boli nejaké lieky na upokojenie, proti bolesti a podobne. Nevedel som, že mi bude tak zle. Keby som to bol vedel...

Lieky som nakrájal na štvrtiny a potom ich rozdrvil valčekom na cesto. Prášok som zmiešal a spokojne začal šňupať. Medzitým som si popíjal, dokým ma nezačala príšerne bolieť hlava.

Vstal som od stola a hodil do seba liek proti bolesti. Nepomohol. Sedel som s hlavou v dlaniach na studenej dlážke kuchyne a myslel som, že tá bolesť nikdy neskončí. No nevedel som, čo ešte malo prísť.

Začalo ma napínať na vracanie. Rýchlo som vstal a v poslednej chvíli doletel na záchod. Tam som vyvrátil všetok alkohol, čo som v ten deň vypil. Mal som pocit, že sa rozpadnem. Prestal som vracať, no o chvíľu to prišlo znova. To sa opakovalo snáď tisíckrát.

Prestalo to. Definitívne. A ja som sa nevládal postaviť z dlážky. Striasalo mnou a točila sa mi hlava. Videl som rozmazane. Dýchal som zhlboka, ale len ťažko. Mal som pocit, že mám pľúca preplnené nejakou tekutinou, ktorá bublá a moje srdce bilo veľmi rýchlo a hlavne nahlas.

Zrazu som sa rozkašľal. Vykašliaval som krv! V ústach som cítil kovovú chuť a znovu som začal vracať.

Bolo to strašné. Vedel som, že je koniec, že som spravil chybu. Osudnú. Umriem teraz?

Začal som sa plaziť do spálne. Zo začiatku to nešlo tak ľahko, ale snažil som sa, dokým som neležal v svojej posteli. Snažil som sa dýchať zhlboka a nekašľať. Bolelo ma hrdlo a v ústach som stále cítil tú nechutnú kovovú chuť.

Zavrel som oči. Prosil som niečo alebo niekoho, nazvite si to Bohom, Alahom, Jahvem alebo ako chcete, aby ma ušetril tejto bolesti. Nevládal som sa sústrediť na svoje myšlienky. Chcel som spať, no vedel som, že ak zaspím, už sa neprebudím.

Myslel som na Leanu. Zlomí ju to. Bude si vyčítať, že ma nechala piť. O drogovaní nevedela. Budem jej chýbať?

S jej menom na perách som sa poddal spánku...

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné