OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Svetlo neprináša len dobro

11.09.2012 (19:00) • Killy • Povídky » Jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 827×

EDIT: Článok neprešiel korekciou!

„Tma sa nerovná vždy zlu, tak ako svetlo vždy neprináša len dobro.“

Bolo nádherné ráno a ja som s miernym úsmevom na perách zamierila rovno do kúpeľne. Vošla som si pod sprchu a rýchlo si umyla celé svoje telo. Nechcelo sa mi vypnúť vodu a zabaliť sa do osušky, predsa bola len tá teplá voda až príliš príjemná. Po krátkom zaváhaní som vypla vodu a nešťastne som si povzdychla, keď sa mi začala robiť husia koža. Len v osuške som bosá prebehla ku zrkadlu a zhodnotila som svoj stav. Bola som trošku strapatá, no kruhy pod očami neboli väčšie ako zvyčajne a tak som si trošku vydýchla. Predsa len, dnes idem na rande s Mikeom, ktorý je ten najkrajší a najúžasnejší chalan na škole a tak skrátka musím vyzerať nádherne.

Mokrú osušku som hodila na radiátor a obliekla som si tesné, tmavo-modré džiny a ku tomu biely top, ktorý zvýrazňoval moje ženské krivky. Párkrát som si po hnedých vlasoch prešla kefou a ďalej som sa nimi nezaoberala. Nechala som ich, ako vždy, rozpustené a tak mi to aj vyhovovalo. Zelené oči som obkreslila čiernou ceruzkou a na mihalnice som si naniesla trošku špirály. Spokojne som sa na seba usmiala do zrkadla a siahla som po zubnej kefke.

Po rannej hygiene som si zdvihla zo zeme svoj školský batoh a utekala som po schodoch dolu do kuchyne, kde už moja mamina robila raňajky. Keď ma zbadala, milo sa na mňa usmiala a hlavou mi pokynula, aby som si sadla. Po chvíli predo mňa postavila tanier s omeletou a ja som sa do toho pažravo pustila.

„Dnes doslova žiariš, Diana. Je v tom nejaký chlapec?“ ihneď sa pustila do vyzvedania a ja som sa na ňu zaškľabila. Keď som narýchlo prehltla, spokojne som sa nadýchla, aby som jej hneď mohla odpovedať. Pred svojou mamou som nemala žiadne tajomstvá. Radila som sa s ňou o všetkom a to od oblečenia, až po chlapcov.

„No jasné. A hádaj, s kým idem dneska na rande? S Mikeom Richterom!“ vypískla som nadšene a čakala na maminu reakciu. Ona sa na mňa prekvapene zahľadela.

„S tým Mikeom Richterom? Nie si do neho zamilovaná už od škôlky?“ Nadšene som jej na to prikývla.

„No, zlatko, tak to ti prajem veľa šťastia. A dúfam, že sa z neho nakoniec nevykľuje nejaký sviniar,“ varovala ma.

„Nie, neboj sa, to sa určite nestane...“ upokojila som ju a rýchlo som do seba hodila aj posledné zvyšky mojich raňajok – autobus práve zatrúbil pred našim domom.

…...................................

„Počula som správne, Diana? Ideš dnes na rande s Mikeom Richterom?“ horúčkovito chcela vedieť Melissa a ja som sa tomu úprimne zasmiala.

„Áno, Lissa, idem. Včera ma pozval na rande.“

„Ale kedy? A kde?“ stále odo mňa chcela počuť podrobnosti, na ktoré som ja veľmi nebola.

„Nechaj to tak, Liss. Skrátka s ním idem na rande a bodka. Oh, vždy som chcela ísť na rande s Mikeom Richterom,“ povzdychla som si zasnene, keď do mňa odrazu niekto drgol zozadu. Nahnevane som sa pozrela za seba.

„Ahoj, Diana. Zdá sa mi to, alebo som počula, že ideš na rande s Mikeom Richterom?“ škriekala mi do ucha Jessica – Mikeova ex, ktorej dal kopačky pred týždňom. Od vtedy vraždí pohľadom každé jedno dievča, ktoré sa ku Mikeovi čo i len priblíži.

„Áno, Jessica, idem. Máš s tým hádam nejaký problém?“ spýtala som sa jej naoko milo. Nepríjemne sa na mňa zaškľabila a poobzerala sa okolo seba. Keď videla, že okrem mňa a Lissi ju nikto iný nepočúva, prišla ku mne bližšie a čosi mi zašepkala do ucha.

„Dávaj si na neho pozor. Veľmi rád sa snaží dievčatám dostať do nohavičiek hneď po prvom rande,“ povedala a potom rýchlo odišla. Na chvíľu som zamrzla na mieste. Čo to hovorila?

Šokovane som sa pozrela na Lissu, ako na to zareaguje ona. Očividne všetko počula, aj keď sa netvárila nejak prekvapene.

„Nepočúvaj ju, Di. Skrátka na teba žiarli. Veď poznáš Jess, povie všetko len preto, aby získala naspäť to, čo chce a v tomto prípade to je Mike.“ Mierne som prikývla a spoločne sme sa vybrali do učebne chémie, ktorú sme teraz mali. Tesne pred učebňou som si všimla, ako ide oproti nám Gabriel Night. Potichu som zakliala.

Tak najprv stretnem Jessicu a hneď po nej Gabriela? Bože, za čo ma trestáš?

Gabriel totiž bol čosi ako záškolák. Vravelo sa, že sa minulý rok vlámal do školy, aby ukradol svoje spisy, no nakoniec ho prepustili iba s podmienkou. Pil, fajčil, dokonca niektorí tvrdili, že ho videli, ako drogoval. Ja osobne som tomu príliš neverila, no neverila som ani Gabrielovi. Vždy chodil celý v čiernom a čierne vlasy s čiernymi očami tomu len dodávali diabolský nádych. Jeho pokožka bola úplne, až nezdravo biela. A keby nebolo toho, aké klebety o ňom putujú po škole, tak by bol Gabriel najžiadanejším chalanom na škole. Bol totiž ešte krajší ako Mike a cez tričko bola doslova viditeľná jeho vypracovaná postava.

Nakoniec som sa s ním zrazila priamo pri dverách, ktoré viedli do učebne chémie. Lissa sa vedľa mňa znepokojene zamračila. To, čo urobil Gabriel nasledovne, ma úplne zaskočilo.

„Dámy...“ potichu nás vyzval svojim chrapľavým, no stále sexi hlasom a otvoril nám dvere. Chvíľu sme na neho ohúrene pozerali, ale nakoniec sme vošli do učebne. Počula som, ako za nami zatvoril dvere.

„Idete neskoro, dievčatá a... Ah, pán Night.  Tak ako vždy, všakže?“ a nepríjemne sa na neho usmial pán Harrison – náš učiteľ chémie.

„Tak teda dobre, dnes ste ešte vyviazli bez trestu. Sadnite si na svoje miesta.“ Vôbec mi nevadilo, že sme prišli neskoro. Stále som premýšľala nad divným Gabrielovým chovaním a doslova som cítila, ako nad tým uvažuje aj Lissa vedľa mňa. Napokon sme dorazili ku našej lavici a sadli sme si vedľa seba. Gabriel sedel o jednu lavicu viac vpredu a, zatiaľ čo my sme sedeli v rade pri dverách, on sedel v strednom rade. Mala som teda na neho skvelý výhľad a takmer do konca hodiny som na neho pokukovala. Asi cítil môj pohľad na jeho chrbte, pretože pár krát sa otočil smerom ku mne, ale potom rýchlo pohľad stočil na tabuľu.

Odrazu mi Lissa poslala lístoček. Síce sedela vedľa mňa, no obidve sme vedeli, ako je pán Harrison prísny človek a tak sme nechceli nič riskovať.

Nie je to zvláštne? Nemyslíš si, že sa proti tebe Jessica s Gabrielom spikli? Správajú sa totiž, akoby im dočista preskočilo v hlave.

Na nič som nečakala, otočila som lístoček na druhú stranu a rýchlo som na neho načarbala:

Je to možné, avšak... Kto si tým má byť istý? Vieš niečo?

Liss mi rýchlo napísala správičku na ďalší zdrap papiera.

Viem len, že dnes ide Gabriel do mesta s nejakými svojimi kamarátmi z vysokej, s ktorými sa pozná. Čo ak ho o to požiadala Jessica?  Čo ak po ňom chce, aby vám prekazili rande?

Chvíľu som zarazene čítala jej lístoček stále dookola. Je to možné? Chce sa Jessica pomstiť? Nakoniec som jej však odpísala vcelku ukľudňujúcu správu.

Nemyslím si to, Lissa. Kto by už len pomáhal Jessice? Neboj sa, niet sa čoho báť.

A tým sme náš rozhovor ukončili. Ani som sa nenazdala a bol koniec prvej hodiny. Zbytok vyučovania mi prešiel veľmi rýchlo, lebo som stále premýšľala nad Jessicou a Gabrielom. A cítila som, ako dostávam strach z toho, či je na tom niečo pravdy. Nakoniec som však spoločne s Lissou nastúpila do školského autobusu, ktorý nás odviezol domov.

…...........

Stála som pred svojim zrkadlom a nemohla som sa rozhodnúť, či si nemám dať radšej sukňu. Minimálne trikrát som sa prezliekla a teraz som stála opäť v džínsoch s tým, že by bola predsa len vhodnejšia sukňa. Už na pokraji zúfalstva som zavolala mamu.

„Áno, zlatko?“ povedala, keď vošla do mojej izby.

„Sukňu či džínsy?“ chcela som vedieť na rovinu. Mama sa na mňa skúmavo zahľadela a potom sa pozrela na sukňu pohodenú na posteli.

„Džínsy,“ odpovedala mi krátko a s úsmevom na perách sa vytratila von z mojej izby.

Viac som nad tým nerozmýšľala a červenú sukničku som odložila do skrine. A urobila som to práve včas, pretože som počula, ako pred našim domom trúbi auto.

Oh, to bude Mike, pomyslela som si a rozbehla som sa dole schodmi. Celá natešená som schmatla kabelku a bundu zo stola a s krátkym „Ahoj“ som otvorila dvere a vyšla na ulicu. Žiarivo som sa usmiala, keď som zbadala krásny, červený kabriolet, v ktorom boli traja ľudia a tak tam ostalo už len jedno voľné miesto – moje miesto. A bolo to miesto spolujazdca. Na mieste vodiča totiž sedel Mike a, ako vždy, vyzeral priam úžasne. Na nič som nečakala a nastúpila som si do auta.

„Ahoj, zlatko,“ pozdravil ma Mike a obrovskou rýchlosťou vyštartoval vpred. Dievča a chlapec vzadu ma tiež pozdravili a ja som v nich spoznala Sandru a Iana – Mikeovho kamaráta s jeho priateľkou.

„Máš sa, Diana?“ zakričala na mňa Sandra. Bola z vyššieho ročníku, ale aj tak to bola milá baba. Mala na sebe koženú sukňu, topánky na vysokom podpätku a korzet. Jej chalan, ktorý sedel vedľa nej, bol jedným z najmúdrejších chalanov na škole, samozrejme až po mojom Mikeovi.

Tvojom, Diana? Nie je toto náhodou vaše prvé rande? napadlo mi a sama pred sebou som sa zahanbila.

Ani som sa nenazdala a už sme zastavovali pred jedným barom. Muzika z neho sa niesla hodných pár blokov ďalej, ale očividne si na to už domáci zvykli. Keď sme došli pred dvoch vyhadzovačov, až prekvapujúco ľahko sme cez nich prešli. Zdalo sa, že Mikea veľmi dobre poznali.

Vo vnútri bola zábava v plnom prúde a všade som videla tancujúce páriky.

„Zatancujeme si, princezná?“ pozval ma do tanca Mike a ja som celá šťastná súhlasila. Akurát DJ do mikrofónu povedal:

„A teraz... Hudba pre zaľúbencov. Tak, dámy, vyzvite svojich fešákov do tanca!“

Mike na nič nečakal a obmotal svoje ruky okolo môjho pásu. Ja som spojila svoje ruky za jeho krkom a vzájomne sme si pozerali do očí. Po chvíli sa k nám pridala aj Sandra s Ianom, ktorých tanec sa už začal podobať úplne na niečo iné. Ianove roky skĺzli trošku nižšie, ako by mali a Sandra si jeho tvár stále ťahala ku svojim perám. Nevyzeralo to, že by sa Ian nejako bránil.

Keď ich zbadal Mike, pobavene sa uškrnul, ale inak sa stále venoval len a len mne. Po asi troch tancoch mi zašepkal do ucha:

„Poďme sa napiť.“ Ja som súhlasila a tak sme sa začali predierať pomedzi tancujúcich ľudí. Sandru a Iana som už nikde nevidela.

„Dve whisky s ľadom,“ povedal Mike barmanovi a ten mu nalial. Začudovala som sa, že si ani nepýtal žiadne Mikeove doklady, no nekomentovala som to. Keď predo mňa postavili pohár s medovou tekutinou, zvraštila som tvár. Mike obsah svojho pohárika rýchlo vypil na jeden dúšok, zatiaľ čo ja som si vo whisky iba máčala pery. Bolo to nechutné.

„Prepáč, Mike, ja nepijem.“ Mike ľahostajne pokrčil plecami a vypil to za mňa.

„Ešte dva krát. A... Jedna malinovka,“ povedal Mike a barman urobil presne to, čo mu Mike prikázal. Predo mňa postavil malinovú malinovku, zatiaľ čo pred Mikea dva poháre s whisky.

To mu to tak chutí? začudovala som sa keď som zbadala, ako poľahky tie dva poháre vyprázdnil.

„Poď si ešte zatancovať,“ vyzval ma ku tancu Mike a ja som súhlasila. Opäť hrali slaďáky a tak som sa na Mikea natisla najviac, ako som mohla. No jemu to očividne nestačilo. Jeho ruky blúdili stále po mojom zadočku a neraz som ho upozornila, že to robiť nemá. Skrátka ma ignoroval. Potom mi zdvihol hlavu a surovo ma pobozkal. Snažila som sa mu vykrútiť, no on sa nedal. A tak som ho uhryzla do jazyka.

„Ale čo... Takže mačička má aj nejaké pazúriky, čo?“  opilo sa mi zasmial do ucha a chytil ma za ruku. Nevedela som, kam ma to ťahá, no išla som za ním.

Možno ma chce konečne odviesť domov, napadlo mi. Keď sme však vyšli pred bar, zatiahol ma do jednej z tmavších uličiek. Všimla som si, že blízko nás je postavený preplnený kôš na smeti.

Čo tu chce robiť? povedalo si jedno moje naivnejšie ja.

Keď ma však tvrdo pritlačil ku stene, začala som sa naozaj báť. Surovo ma pobozkal na pery a jeho slizký jazyk vkĺzol do mojich úst. Snažila som sa ho od seba odtlačiť, no nepomáhalo to. Začínala som panikáriť. Keď sa mi podarilo ho od seba odtrhnúť, kopla som ho medzi nohy. Potichu zastonal, no odo mňa sa nepohol ani na krok.

„Ty malá štetka!“ zasyčal mi do ucha a strhol zo mňa môj biely top.

„Mike, Mike! Čo to robíš? Pusti ma! Mike!“ snažila som sa mu dohovoriť, no očividne bol až príliš opitý. A keď sa mi snažil dať dole podprsenku, tak to už som začala kričať o pomoc. Nahnevane mi dal facku a pritlačil svoju veľkú dlaň ku mojim ústam.

„Budeš čučať!“ prikázal mi nahnevane. A ja som sa ho vtedy tak bála, že mi ublíži, že som len nemo prikývla. Už som si myslela, že ma nikto nezachráni, keď som odrazu bola sama. Alebo pri mne už nestál Mike. Zmätene som sa poobzerala okolo seba a zbadala som Mikea, ako sa bije s...

Gabriel, napadlo mi šťastne. Stál tam Gabriel a ešte dvaja jeho kamaráti. Spokojne som si vydýchla a pritisla som si ku hrudi svoj, už zničený, top.

„Vypadni!“ začula som a potom som videla, ako z uličky niekto odchádza. Zatmievalo sa mi pred očami a tak som nemohla s presnosťou určiť, o koho šlo.

„Si v poriadku?“ ozval sa pri mne mužský hlas, ktorý bol teraz presýtený obavou. Zodvihla som hlavu a zbadala som Gabriela, ako sa nado mnou skláňa a snaží sa ma zodvihnúť zo zeme.

Nie, to nie je Gabriel. To je anjel Gabriel, pomyslela som si. Keď som stála na nohách, objala som svoju hruď rukami. Gabriel to zbadal a razom si vyzliekol svoju koženú bundu, potom ju prehodil cez moje ramená.

„Ďakujem,“ poďakovala som sa mu a slabo som sa na neho usmiala. On mi úsmev opätoval .

„Nemala by si sa zahadzovať s takými chalanmi, ako je Mike Richter. Je to ten najväčší sviniar pod Slnkom,“ povedal mi vyčítavo. Potom ma objal okolo pliec a pomohol mi dovliecť sa k jeho autu, ktoré bolo zaparkované asi sto metrov od baru.

Keď ma on a jeho kamaráti viezli domov, premýšľala som nad tým, čo sa mi dnes večer stalo.

Tma sa nerovná vždy zlu, tak ako svetlo so sebou neprináša len dobro, napadlo mi a opäť som sa vďačne usmiala na Gabriela, ktorý sedel vedľa mňa a celú cestu ma držal za ruku...  

................ 

Prosím, brať s rezervou, dobre? :) Je to poviedka, ktorú som ako jednu z mála písala v  1. osobe. A celkovo mohla byť poviedka aj krajšia, no... Rozhodla som sa ju neurpavovať aby ste vedeli, ako som začínala. :D

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Svetlo neprináša len dobro: