OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Nedá sa zabudnúť...

19.05.2011 (20:00) • • Povídky » Jednodílné • komentováno 5× • zobrazeno 1191×

Nedá sa zabudnúť na tie krásne chvíle, ktoré sme prežili.

Nedá sa zabudnúť na tvoj žiarivý úsmev.

Nedá sa zabudnúť na tvoje úprimné prenikavé oči.

Nedá sa zabudnúť na tvoj prenikavý krásny hlas.

Nedá sa zabudnúť na naše spoločné zážitky.

Nedá sa zabudnúť na naše prvé stretnutie.

Nedá sa zabudnúť na všetko spoločné s tebou.

Pamätám sa, ako sme sa prvýkrát stretli.

Išla si zo školy. Pamätám si to až veľmi dobre. Niesla si kopu kníh a papierov. Mala si v to obdobie veľa skúšok. Učila si sa a preto si si ani nevšimla, že ma o teba niekto záujem.

Ubiehali sekundy, minúty, hodiny, týždne ale aj mesiace. Dokončila  si skúšky, ktoré  si napokon spravila. Bola si šťastná. Mohol sa ti splniť sen.

Mala si chlapca, ktorý ťa ľúbil nadovšetko. Teda aspoň podľa teba. Lenže nič netrvalo večne.

Na druhý deň som ťa našiel uplakanú pri dievčenských toaletách. Podišiel som k tebe a opýtal som sa ťa, čo ti je. Ty si mi iba odpovedala, že je všetko v poriadku. Ale ja som to tak nenechal.  Vypytoval som sa ťa, až si napokon odtiaľ odišla s uplakanými očami. Utiekla si mojou vinou. Keby som sa ťa nebol vypytoval, neutiekla by si. Ale vedel som jedno. Tvoj chlapec ťa podviedol...

Týždeň som ťa pozoroval a sledoval, ako sa ti darí. Bola si veľmi statočná,  lebo si sa psychicky nezrútila. A to som mal na tebe najviac rád.

Lenže už som nemal šancu. Nemal som si ťa ako získať. Nie, po tom ako si odo mňa utiekla s uplakanými očami.

Mesiac som chodil po škole ako telo bez duše. Bol som úplne bez nálady. Keď som si myslel, že prídu pre mňa tie najtemnejšie a najpochmúrnejšie chvíle, nestalo sa tak. Práve, že sa stal opak.

Naskytla sa mi výborná šanca sa ti prihovoriť. Lenže vždy, keď som bol pripravený, si zmizla. Odvaha ma neopúšťala, a tak som čakal na koniec vyučovania. Ubehli najnudnejšie hodiny na škole a ja som ťa čakal pri autobusovej zastávke, kde si vždy bola.

Stála si tam ako vždy.

Zakýval som ti, aby si si ma všimla. A všimla si si ma. Prichádzal som k tebe s jemným úsmevom na perách. Pozdravil som ťa.

Rozprávali  sme sa, dokým neprišiel tvoj autobus. Povedali sme si toho veľa a ja som počas rozhovoru s tebou uvedomil jednu  vec. A tú najdôležitejšiu. Že som ťa miloval. No nič netrvá večne a odišla si domov.

Večer sme si spolu písali na Facebooku a dohodli si ďalšie stretnutie o dva dni neskôr v ten istý čas. Tešil som sa ako malé dieťa.

Tešil som sa, že ťa uvidím ale ty si neprišla. Bál som sa o teba. Mal som pocit, že sa ti niečo stalo, ale hovoril som si, že si išla niekam s rodinou. Nechal som to tak.

A na ďalší deň si neprišla do školy  znovu. Nesústredil som sa na žiadnu z vyučovacích hodín. Mysľou som bol iba pri tebe.

Keďže som ťa miloval, nestrácal som nádej a zašiel na miesto nášho stretnutia. Namiesto teba tam stála tvoja sestra s odkazom od teba. Stálo tam:

Si super chalan, ktorého som mala rada a ktorého som milovala. Ale nič netrvá večne. Ani môj život.

S večnou láskou len tvoja Adriana

Pochopil som to až moc dobre. Umrela si. Nikdy som ti nemohol povedať tie dve slová. Milujem ťa!

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Nedá sa zabudnúť...: