Čierna vdova • OurStories.cz ~ naše povídky

Tak... moja poviedka je písaná o ľudskej bolesti a o tom, čo všetko môže taká zranená žena spraviť.

11.08.2012 (14:00) • leainka • Povídky » Jednodílné • komentováno 2× • zobrazeno 902×

V ten večer, keď som ho prvýkrát medzi nami iskričky preleteli a naše duše splynuli v jednu osobu. Cítila som sa šťastná ako naše telá príjemne hriali. V tú noc sme vedľa seba ležali a on mi povedal, že ma miluje a že ma chce. Ja som vtedy bola zamilovaná a hlúpa, tak som mu to verila. Boli sme v mojej izbe, v zamatových čiernych perinách. Okolo nás bolo veľa kvetín a nočný stolík vedľa postele. Stena bola vyfarbená na modro. Všetko bolo také krásne - ako z rozprávky. Keď som sa ti pozrela do tých krásnych, zelených očí a ucítila som v bruchu motýliky. Myslela som, že toto šťastie bude navždy.

Ráno som otvorila oči a pozrela na miesto vedľa mňa. Miesto vedľa mňa bolo prázdne, úsmev mi hneď povädol. Chcela som mu povedať, že ho milujem a on zdrhol. Hrozne ma to vzalo, hádam mu to za to stálo.

Ležala som v posteli, kde sme ešte pred pár hodinami spolu strávili krásnu noc. Blond vlasy mi padali do očí. Modré oči sa mi zaliali slzami. Celú noc mi vravel, ako ma miluje a ja tu teraz plačem a cítim sa ponížená, že som mu vôbec verila. Nemala som mu veriť a hlavne sa doňho zamilovať. Bola to moja chyba. Mohlo mi napadnúť, že také šťastie nemôžem mať.

Slzy mi z očí razom zmizli, nahradila ich zlosť. Začala som sa meniť v čiernu vdovu. Nenávisť a bolesť ma úplne ovládli a začala som premenu.

Oči sa mi zmenili na čierne ako noc. Na rukách mi začali rásť ostré pazúriky, dlhé tak päť centimetrov. Pokožka mi razom zbledla, oblečenie ostalo také isté, aké bolo čierne. Chcela som ho nájsť a bolo to ako hľadať ihlu v kôpke sena, ale čierna vdova nikdy dosť nemá, pokiaľ nevykoná to, čo vykonať chcela.

Po pár dňoch pátrania som ho konečne našla. Bol v jednom z najdrahších hotelov a vyhľadával ďalšiu obeť, ktorej by spravil to isté, čo mne. Mal na sebe čierny smoking a dlhé čierne gate. Hotový gentleman. Vlasy mal pekne nagelované. Zjavila som sa pred ním ako čistý zázrak. Bola som celá v čiernom, len blond vlasy mi vyčnievali z dlhého klobúka. Zlovestný úsmev na pery sa mi dal, len čo som videla jeho prekvapený výraz v tvári. To prekvapenie sa striedalo so strachom. Pekne mi to hralo do kariet. Nech sa bojí, chlapec.

Sadla som si k pultu a objednala si to isté, čo on. Barman mi položil pohár na stôl, tak som si z neho hneď odpila. Svoj pohľad som venovala na neho. Slzy sa mu nahromadili v očiach a pomaly začali padať. Pravou rukou si ich začal utierať. Ukážem mu hodinky.

„Tik-tak, tak som prišla na čas. Láska, vzmuž sa, niekedy to tak chodí. Dnes sa vidíme znova a naposledy. Už nikdy nezažiješ, ako bozkáva čierna vdova a ani to nikomu nepovieš.“

Napätie v miestnosti zhustne. Miestnosť okolo nás sa začne meniť na tmavú miestnosť so stoličkou. Preboha, čo sa mi tak na ňom mohlo páčiť. Sotím ho na stoličku. Ani nemukne, po celý čas je ticho. Možno cíti výčitky svedomia, ale to nič nemení na mojom rozhodnutí.

„Za to, že si ma využil,“ pošepkám mu do ucha.

Svojimi ostrými drápkami mu prerežem jedným ťahom hrdlo. Temnota jeho chabé telo pohltí, ako keby ani nebol. Zavrela som oči a priala si byť doma. Ucítila som pohyb a keď som otvorila oči, bola som naspäť vo svojej izbe.

Z vecí, čo som mala na sebe, som sa prezliekla a dala ich do skrine. Zaliezla som do postele a dala na seba perinu. S pocitom, že som vykonala to, čo som mala, som zaspala.

Tak čo poviete? Páčila sa Vám? Ale asi teraz znesiem od Vás veľa kritiky. :)

Autor: leainka (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné