OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Bola som v tom... no neprekonala som to - I. časť

09.03.2011 (13:00) • nesii • Povídky » Jednodílné • komentováno 2× • zobrazeno 1077×

Ako každý deň, tak aj tento som sa umyla, slušne obliekla, trocha si namaľovala tvár a išla do školy. Vtedy som mala trinásť. Chodila som na základnú školu v Nitre. Mala som najlepšiu priateľku, ktorá vždy stála pri mne. Bol to môj poklad.
V škole som vynikala a bolo mi tam dobre. Lenže som potrebovala viac... nie len celé dni sedieť doma a pozerať sa na učebnice a zaspávať s pocitom, že zajtra je rovnaký deň.

Keby som len vtedy vedela, že som chvíľu mala počkať... možno by som. Možno by som si žila svoj vysnívaný život. Lenže život sa nedá vrátiť späť.

Keď som konečne dosiahla svojich pätnásť rokov, tešila som sa na vybavenie si občianskeho. Bola to síce obyčajná, nezáživná činnosť, ale pre mňa to bol krok k dospelosti či k lepšiemu životu, pretože som sa blížila k osemnástim rokom.

Moje narodky sme išli osláviť s kamarátmi. Mamka mi výnimočne dovolila byť vonku do druhej hodiny večer. S kamošmi sme sa stretli o ôsmej pred jedným z nočných podnikov.

Najprv sme si kupovali len nealko, ale povedali sme si, že keď mám už tie narodky, jedna whisky či vodka nám neuškodí.
Tak sme si každý kúpili alkohol a napili sa. Mňa osobne striaslo a naplo ako na vracanie, ale zakrila som to úsmevom. Ostatní sa tiež netvárili, že im to chutilo. Zasmiali sme sa na tom, ale aj keď nám to nechutilo, kúpili sme si ďalší a ďalší.
Po desiatich kúpených whisky nás vyhodili z klubu za neslučné či vulgárne správanie. Poriadne napití sme sa všetci zvalili na trávu pri rieke a grcali asi pol hoďku. Bolo nám hrozne zle.

Moja hlava bola ako vo veľkom víre, žalúdok mi prevracalo, ale... aj keď mi bolo zle... cítila som sa šťastná. Viem, že to, čo som cítila, nebol normálny pocit, ale musíte ma chápať. Celé dni som bola zavretá v izbe, deň mi začínal učením a koniec tak isto. Teraz som bola niekto iný, žiadne problémy či starosti. Len nádych života, niečoho nového.

Moja matka ma spolu aj s najlepšou kamarátkou, ktorá mala u nás spať, odviezli domov, kde na mňa poriadne nakričali, ale mne to bolo jedno. Len som sa ako šibnutá usmievala a rodičov to až tak rozčúlilo, že som schytala pár faciek. Na to som upadla do ríše snov.

Ráno bolo hrozné, veľmi hrozné. Neznesiteľne ma bolela hlava. Vedľa mňa ležala Alica - moja najlepšia kamarátka - s rukou prehodenou cez tvár a s otvorenými ústami a chrápala. Usmiala som sa, ale úsmev ma prešiel keď ma naplo. Utekala som na záchod a vygrcala som sa. Keď mi už bolo dobre, teda dobre... ako sa to dá povedať, postavila som sa pred zrkadlo. Ohromilo ma ako hrozne som vyzerala. Moje oči boli červené a opuchnuté, vlasy som mala roztrapatené. Bola som človek, ktorému vždy záviselo o vzhľade a teraz vyzerám ako alkoholik.

Opláchla som si tvár, umyla zuby a vlasy si zviazala do copu. Vošla som naspäť do detskej izby a sadla si na posteľ. Pozrela som sa na moju najlepšiu kamarátku, ktorá spala a na tvári jej pohrával úsmev.

Už vtedy som sa rozhodla ísť na zlú stranu...

Autor: nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Bola som v tom... no neprekonala som to - I. časť: