Zrkadlo z Erisedu neklamalo • OurStories.cz ~ naše povídky

Viete, ani dokonalý svet tetušky Rowlingovej nie je úplne dokonalý. Ja som si všimla zopár nedomyslených detailov a ten najdôležitejší som sa rozhodla ukázať aj vám, respektíve napísať to, čo mohla napísať aj Rowlingová a Harry by mal oveľa šťastnejší život... No to by potom nebolo také zaujímavé, však?

Poviedku som napísala už pred dlhším časom, tak to berte s rezervou.

Killy

19.07.2012 (14:00) • Killy • Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní • komentováno 10× • zobrazeno 3650×

Domom sa rozľahol prenikavý zvuk zvončeka. Harry na nič nečakal, vstal od stola a ponáhľal sa otvoriť.

„Dobrý deň, pán Potter. Mám pre vás zásielku,“ ozval sa postarší pán v modrej bunde. Premeral si Harryho zvedavým pohľadom a očami spočinul na jazve v tvare blesku. Harry tomu nevenoval pozornosť. Odkedy porazili lorda Voldemorta, jeho tvár sa v novinách objavovala dennodenne a popravde si zvykol. Poštár otvoril svoj miniatúrny batôžtek a začal z neho vyberať prekvapivo veľké dosky v tvare štvorcov zabalené v hnedom papieri. Vytiahol ich dokopy päť.

„Ďakujem,“ slušne sa poďakoval Harry, keď si od neho bral tie balíky. Boli ťažké a dosť veľké, takže ich len položil za dvere a čakal, kedy mu dá poštár podpísať nejaké papiere. Cítil, ako sa mu v krvi hromadí vzrušenie. Tak dlho očakávaná chvíľa je konečne tu...

„Tak, pán Potter, sem mi to, prosím, podpíšte. Áno, ďakujem. Prajem pekný deň, pán Potter!“ A s týmito slovami sa otočil na mieste a už ho nebolo. Harry spokojne zavrel dvere. Pozrel sa na hodiny visiace na stene. No namiesto klasických dvoch ručičiek a čísel mali hodiny po okrajoch napísané slová ako „v nebezpečenstve“, „doma“, „na cestách“ a podobne. Pozrel sa na ručičku s nápisom „Ginny“. Práve ukazovala na „v práci“. Zaváhal. Mal by na ňu počkať? Asi áno, predsa len, týka sa to aj jej.

Baliaci papier sa zvláštne nadvihol, akoby pod ním ktosi dýchal. Harry sa rýchlo otočil a zamieril späť do kuchyne ku svojej nedopitej káve. Ak má počkať na Ginny, bude musieť čakať tu. Nedokáže sa na tie balíky dívať a neotvoriť ich. Myšlienka, že Ginny príde z práce najskôr o päť minút, ho privádzala k šialenstvu. V Nemocnici svätého Munga pracovala do šiestej, musí to vydržať.

Harry očami hypnotizoval svoje staré, ošúchané hodinky, ktoré kedysi dostal na sedemnáste narodeniny od pani Weasleyovej. V ruke nervózne zvieral hrnček s teraz už studenou kávou.

Odrazu sa za ním niečo pohlo. Otočil sa a videl, ako sa červenovlasá žena s krásnymi hnedými očami krúti v kozube v zelenom ohni. Keď plamene zmizli, Ginny venovala svojmu mužovi očarujúci úsmev, oprášila si z habitu popol a podišla k nemu.

„Ahoj, láska,“ zašepkala mu do ucha a vtisla bozk na tvár. Harry sa na ňu žiarivo usmial a pohladil ju po dlhých vlasoch.

„Niečo pre teba mám,“ povedal a mrkol na ňu.

„Ale Harry, to si predsa nemusel,“ zapýrila sa Ginny a sklopila zrak. Bola rozkošná.

„Kdeže, tvoje narodeniny sa musia osláviť. A ja som si istý, že budeš nadšená. Okrem toho, nebude to iba tvoj darček, vlastne z väčšej časti patrí aj mne.“

„Tak už ma netýraj a povedz mi, čo to je?“ žobronila Ginny so psím pohľadom. Harry na nič nečakal, vyšiel z kuchyne a zohol sa pre dva balíky. Keď ich doniesol do kuchyne, rýchlo sa ešte otočil a zdvihol zostávajúce tri. Bol taký nervózny a plný očakávania! Ako dlho len na tento deň čakal? Pridlho. Vedel, že keby mu to zišlo na um skôr, mohol mať oveľa krajší život. Až pán Weasley mu medzi rečou vnukol tento nápad. Odvtedy ho nemohol dostať z mysle.

„Môžem to rozbaliť?“ spýtala sa opatrne Ginny. Harry s úsmevom na perách prikývol a podal jej balíček s iniciálkami FW. Ginny papier rýchlo strhla. Najprv len nemo hľadela, no potom nadšene vykríkla:

„Fred!“ Fred sa na ňu žiarivo usmieval, nervózne si škrabal hlavu a mrkal pri tom na svoju sestričku.

„Ahoj, Ginny. Som rád, že ťa opäť vidím,“ povedal Fred z obrazu. Harry sa načiahol a strhol baliaci papier aj z ostatných obrazov. Z najbližšieho sa na neho usmievali Remus Lupin s Tonksovou, ktorá mala svoje obľúbené žuvačkovoružové vlasy.

„Máš sa, Harry?“ opýtala sa ho milo Tonksová. No on očami spočinul na Dumbledorovi. Usmieval sa na neho spod polmesiačikovitých sklíčok a zamyslene si škrabkal bradu.

„Ako sa má môj krstný syn?“ ozval sa Sirius z jedného z väčších obrazov. Bol iný, ako si ho Harry pamätal. Mohol mať najviac dvadsať, bol čerstvo oholený a vlasy mu elegantne padali do očí.

„Sirius!“ vykríkol Harry šťastne. No potom očami zablúdil k poslednému obrazu. Tam sa na neho usmieval chlapec so strapatými čiernymi vlasmi, okuliarmi a hnedými očami. Vedľa neho bola žena s vlasmi podobnými, aké má Ginny, no oči boli žiarivo zelené. Presne také, aké má Harry.

Slová neboli potrebné. Harry sa cítil šťastný, pretože zrkadlo z Erisedu predsa len neklamalo. Nemohol síce so svojimi rodičmi žiť ako normálny človek, no získal jediné: Možnosť spoznať ich.

.................

Tak čo? Myslím si, že práve obrazy Rowlingová poriadne nepremyslela. Ale nikto jej to predsa nebude vyčítať, stále je to najúžasnejšia spisovateľka, akú kedy svet videl. :)

Prosím si komentáre!

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní

Sdílet

Diskuse pro článek Zrkadlo z Erisedu neklamalo:

10. Mankid

22.04.2015 [22:37]

Veľmi pekne napísané, no opovážim sa nesúhlasiť s tým dodatkom po poviedke. Rowlingová je úžasná spisovateľka a napísala úžasné dielo, no za najväčšieho a najlepšieho spisovateľa považujem Tolkiena. Samozrejme v porovnaní s Rowlingovou ho nehnala túžba čitateľov po čo najrýchlešom vydaní novej knihy, takže preto svoje knihy dokázal viac prepracovať a preto sú tak úžasné. Pri prečítaní všetkých kníh o Harrym ešte stále mám otázky, ktoré mi nikto nezodpovie, no pri prečítaní kníh profesora Tolkiena nič také nehrozí... Emoticon samozrejme ten záver siedmej knihy ma úplne dostal a vôbec by som to nečakal a za to veľký potlesk