OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní » Ticho (Hostiteľ poviedka)

15.09.2012 (10:00) • aisha • Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní • komentováno 8× • zobrazeno 2240×

Ticho.
Všade bolo ticho. V mojej hlave bolo ticho. Bola som tam iba ja nikto iný. Nezvyčajné.
Zhlboka som sa nadýchla no viečka som mala stále zatvorené.
 „Haló?“ spýtala som sa hlúpo v nádeji, že sa mi ozve Wanda. Ticho. Žiadny hlas neprichádzal. Je to už dlho čo som neovládala svoje tele. Je možné, žeby som to zabudla?
„Melanie prestaň!“  napomenula som samú seba. Znovu som sa nadýchla a otvorila oči. Videla som sivý strop. V izbe vládlo pochmúrne šero. Opatrne som sa posadila a prehrabla si vlasy rukou. Ja som sa rozhodla, že sa chcem posadiť a moje telo to poslúchlo. Opäť som mala pod kontrolou samu seba. Opäť som mohla o sebe rozhodovať. Opäť som to bola ja. Zrazu som pocítila čudné pichnutie pri srdci. Wanda. Žeby mi za ňou bolo smutno? Je možné, aby mi v mojom tele chýbal votrelec, ktorý sa ho zmocnil?
 „Melanie je hore, Melanie je hore,“ začula som chlapčenský hlas. Jamie.
 „Jamie, prestaň kričať,“ ozval sa hrubší hlas a ja som hneď vedela, že je to môj strýko Jeb. V izbe sa objavil Jamie a na jeho tvári sa objavil radostný úsmev. Usmiala som sa tiež.
 „Jamie,“ zvolala som prvýkrát slobodne. Nemusela som bojovať s Wandou, aby som mohla prehovoriť svojou vlastnou hlavou. Vyšlo to zo mňa. Spontánne a ľahko.
 „Mel,“ skríkol znova Jamie a hodil sa mi okolo krku. Objala som ho a usmiala som sa nad týmto gestom- prirodzeným, no pre mňa vzácnym gestom.
 „Ako sa cítiš?“ spýtal sa ma strýko Jeb. Jamie ma pustil z objatia a sadol si vedľa mňa na posteľ. Stále si ma zvedavo prezeral. Hlavne moje oči. Možno dúfal, že v nich zazrie Wandu. Celkom si ju obľúbil a ja mu to nemôžem mať za zlé. Wanda bola svojím spôsobom milý votrelec, vlastne duša.
 „Cítim sa ako ja,“ povedala som úprimne a usmiala som sa. Jeb sa usmial tiež a jemne ma pohladil po vlasoch.
„Kde je Wanda?“ spýtala som sa takmer šeptom.
 „Je v bezpečí, Ian je s ňou a odmieta sa jej vzdať,“ vysvetlil strýko. Chápavo som prikývla. Vedela som, že Ian sa do Wandy zamiloval a aj ona do neho.
 „Nájdeme jej nové telo,“ povedal Jeb.
 „Wanda nebude súhlasiť,“ pripomenula som.
 „Nikto sa jej pýtať nebude,“ zaštebotal Jamie, priateľsky som mu postrapatila vlasy. Všetci sme vedeli, že priviesť Wandu späť medzi nás bude ten najlepší nápad, aký nám mohol kedy napadnúť.
 „Už je hore?“ ozval sa ďalší mužský hlas. Srdce mi začalo biť rýchlejšie ako o závod. Jared. Chytila som sa za hruď, aby mi srdce náhodou nevyskočilo z hrude. Jared vošiel. 

     „Myslím, že vás necháme osamote,“ povedal Jeb a zvedavo sa na mňa pozeral, „Jamie,“ zvolal na brata a pobral sa k dverám. Jamie ma objal a nasledoval strýka. Ostali sme s Jaredom osamote. Ticho. To krásne ticho v moje hlave ma až desilo. Bála som sa, že v tomto tichu je počuť tlkot môjho srdca.
 „Ahoj,“ zašepkala som. Jared sa na mňa usmial a okolo jeho očí sa mu objavili malé vrásky. V tej chvíli mi pripadali rozkošné.
 „Ahoj,“ odvetil a pomalým krokom podišiel ku mne. So zatajeným dychom som sledovala ako si sadol a chcela som sa ho dotknúť. Moja ruka automaticky vyštartovala vopred a preplietla sa s tou jeho. Bolo to také čarovné ovládať svoje telo. Jared sa na mňa usmieval a prešiel mi prstami po líci a dlho pozeral do očí. Cítila som ako sa červenám a hanblivo sklopila zrak.
 „Nevieš si predstaviť, aké je to krásne vidieť v tvojím očiach opäť teba,“ zašepkal mi do ucha. Moje telo na to reagovali zachvením a srdce bilo ešte viac. Bolo to ako keby sme sa stretli po dlhej dobe odlúčenia až na to, že ja som bola celú dobu s ním len som sa nemohla prejaviť.
 „Nevieš si predstaviť, aké je to krásne rozprávať sa s tebou bez toho, aby som si to musela vykričať,“ odvetila som mu podobnou frázou. Jared sa usmial.
 „Na Wande bolo vidno, že si sa vlastného slova dožadovala často,“ pripomenul mi Jared. Pousmiala som sa a zľakla pocitu, ktorý som zacítila pri srdci. Prišlo mi clivo za Vandou, za tým, že som opäť sama vo vlastnom tele.  Zvláštne. Jared ma prebral z vlastných myšlienok vzal si moje ruke do dlaní a opäť sa mi zahľadel do očí.
„Myslím, že sa tých tvojich očí nikdy nenabažím,“ povedal. Pousmiala som sa.
„Môžeš sa do nich pozerať ako dlho chceš, už nikdy v nich neuvidíš nikoho iného,“ zašepkala som.
 „Nikdy,“ potvrdil Jared, naklonil sa ku mne a naše pery sa stretli. Bolo to také krásne, prirodzené, slobodné. Zvalili sme sa na posteľ a v tej chvíli sme existovali len my dvaja. Moja myseľ a Jaredova myseľ. Nikto iný s nami nebol.   

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní

Sdílet

Diskuse pro článek Ticho (Hostiteľ poviedka) :