OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní » Theresa je minulosť, som Tess: 8. kapitola - Theresa

03.03.2012 (19:00) • Damonika • Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní • komentováno 5× • zobrazeno 1904×

THERESA:

Rok: 1851

Potichu som sa zakrádala pomedzi kríky. Keď som vedela, že ma nikto nemôže vidieť, preliezla som plot. Schovala som sa za stajne, ktoré boli neďaleko. Dúfala som, že bude vonku. Ak je doma, mám jednoducho smolu.

Našťastie nikto stajne nestrážil. Prehľadala som ich, ale nebol tam. Vyšla som z druhej strany, kde som mala výhľad na záhradu za domom. Tam bol! Sedel na hojdačke a znudene kopal nohou do zeme.

„Damon!“ zakričala som na neho tak, aby to nebolo počuť do domu. Nepočul ma.

„Damon!!“ skúsila som hlasnejšie. Zdvihol hlavu a zmätene sa obzeral. Keď uvidel, ako mu od stajní mávam, aby prišiel ku mne, rozhliadol sa, či ho nikto nevidí a rozbehol sa za mnou.

„Čo tu robíš? Otec mi zakázal sa s tebou baviť. Nemala by si tu byť.“ Vyvaľoval na mňa oči.

„To isté platí i pre mňa.“ Usmiala som sa. Pochopil. Oči mu sprisahanecky zaiskrili. Oči mi opäť zablúdili k hojdačke. Odmotala som si od šiat vrecko a vtisla ho Damonovi do ruky. Začudovane na mňa pozrel.

„Len pár koláčikov od mamy,“ vysvetlila som.

„Ďakujem,“ povedal a obzeral sa. „Tu by sme nemali byť.“ Mal pravdu. Kým som ale začala rozmýšľať, kam vlastne pôjdeme, ozval sa detský hlas.

„Prečo si tu! Nemáme sa s tebou baviť! Poviem to ockovi!“ Stefan sa nadurdil a chcel odísť zo stajní, keď Damon pohotovo, ale prehnane zareagoval. Chytil Stefana zozadu a rukou mu zakryl ústa.  Ten sa bránil, ako len mohol, ale proti staršiemu bratovi nemal šancu. Damon si ho otočil k sebe.

„Opováž sa niečo povedať. Rozumieš?“ Ako by to nestačilo, ešte s ním aj zatriasol. Stefan na neho vypúlil svoje detské zelené oči plné strachu. Zasiahla som.

„Damon prestaň!“ Prišla som k nim a Damona odtisla od Stefana. Zato som ho chytila za ramená ja. Kľakla som si k nemu.

„Stefan, sľúbiš mi, že to pánu Salvatoremu nepovieš?“ pozrela som na neho s nádejou v hlase.

„Prečo? Poviem! Ty tu nemáš byť. Si zlá!“ skoro som sa zasmiala nad tou poznámkou. Zhlboka som sa nadýchla.

„Keby som bola zlá, nedala by som ti toto,“ povedala som a odmotala som i druhé vrecko pevne priviazané k šatám a vložila mu ho do ruky. Mali byť pre mňa, ale čo už. Rozbalil ho a s ťažko skrývaným nadšením hľadel na koláče.

„Čo robíš? Prečo mu ich dávaš?“

„Lebo to na nás nepovie. A k tomu... má z nich väčšiu radosť, ako by som mala ja.“ Otočila som sa na Stefana.

„Nepovieš to však?“ Našpúlil pusu, ale nakoniec prikývol a do úst si vložil ďalší čokoládový koláčik. Čo dokážu s takým dieťaťom spraviť sladkosti...

„Vidíš? Dá sa to aj krajšie,“ vyčítala som Damonovi. Ten si chvíľu premeriaval Stefana. Nakoniec si z kapsy nohavíc vytiahol vrecko, ktoré som mu dala ja a ponúkol ho Stefanovi.

Jeho vysmiatu tvár nahradil údiv. Damon si pred neho kľakol ako ja predtým, aby bol na úrovni jeho očí.

„Nepovedz to, dobre?“ Dokonca sa na neho usmial. No... skôr sa zaškeril, ale u Damona v tom nie je rozdiel.

Snažila som sa ovládnuť. No tomu širokému úsmevu, ktorý sa dral na povrch som nedokázala zabrániť. Nakoniec sa mi to podarilo. Dokázala som to! Dokázala som z nich spraviť bratov. Neviem na ako dlho. Či im to vôbec vydrží, kým sa s Damonom vrátime, ale pri ich správaní to bol úspech. Nič viac spraviť nemôžem.

„Damon, niekto sem ide. Nesmú ma tu zbadať,“ upozornila som ho.

„Schovaj si ich,“ kázal mu ešte Damon a potom išiel za mnou. Chytila som ho za zápästie a ťahala preč. Šla som tadiaľ, kadiaľ som sa sem dostala. Keď sme preskočili plot, kvokli sme si zadychčane za kríky. Vykukli sme poza ne a videli Stefana, ako sa rozpráva s Grunden. Nakoniec ho vzala preč. Takže to nepovedal. Sadli sme si naspäť.

„Tak a teraz čo?“ otočila sa na mňa Damon.

„Mám nápad,“ svitlo mi. Už viem, kam pôjdeme.

„Poď za mnou,“ prikázala som mu a šla ďalej. Zakrádali sme sa popri ceste, ktorá spájala pozemok Salvatorovcov a mesto Mystic Falls. Neskôr cestu lemovali vysoké stromy a kríky a za nimi bola z oboch strán lúka. My sme, ale nešli po ceste, lebo by nás niekto mohol uvidieť. Šli sme za tými stromami.

„Tadiaľto si prišla k nám?“ ozval sa napokon.

"Uhm... nie tak celkom," odvetila som a hľadala cestičku, celkom skrytú vo vysokej tráve. Nakoniec som ju našla.

„Poď,“ chytila som ho za ruku a viedla priamo cez lúku pomedzi rastlinami. Prešli sme na druhú stranu lúky. Pred nami bola rieka, za ktorou sa zem dvíhala do výšky, do vrchov.

„Kam ma to stále vedieš?“ pýtal sa snáď už stý raz.

„Uvidíš.“ Ešte chvíľu som ho viedla povedľa rieky. Potom som zastavila, no možnože príliš prudko, lebo do mňa narazil. Prišla som ku kraju rieky, až som mala prsty skoro vo vode. Kúsok predo mnou, priamo v rieke, bol malý ostrovček. Vyrástol na ňom mohutný strom s obrovskými koreňmi, ktoré ho prerástli skoro celý. Končeky konárikov mocnej vŕby, plávali v čírej vode. Bolo to krásne. Pozrela som sa na Damona vedľa seba a podľa jeho výrazu som usúdila, že so mnou zdieľa ten istý názor. Perfektné miesto.

„Ako si to tu našla?“ pýtal sa ohúrene.

„Keď som išla k vám. Po ceste som nechcela ísť, uvideli by ma.“ Cúvol pár krokov dozadu, rozbehol sa a veľkým skokom preskočil na ostrovček. Takmer spadol, ale zachytil sa konárov.

„No poď!“ zakričal na mňa. Mala som trochu strach.

Damon si všimol môjho zaváhania. Chytil sa konára a natiahol ku mne ruku.

„Neboj sa.“ Pozrel mi do očí.

Usmiala som sa a chytila sa ho. Potiahol a ja ani neviem ako a už som bola na druhej strane. Vyšplhali sme sa na vŕbu. Strávili sme tam zvyšok dňa. Každý sme si na ňom našli svoje miesto. To Damonove bolo vysoko na vratkých konároch, ale s nádherným výhľadom, zatiaľ čo ja som sedela bezpečne pod ním. Z tadiaľ sme sa rozprávali a hrali. Keď sa začalo stmievať, rozlúčili sme sa a zamierili každý k sebe domov. Dohodli sme sa však, že sa stretneme aj zajtra...

Ďakujem za komentáre k minulým kapitolám :D. Dúfam že sa vám kapitola páčila, lebo teraz vás trošku sklamem. Píšem vám to sem už teraz, aby ste potom neboli prekvapení. Toto je posledná kapitola s dvanásťročným Damonom a Theresou. Viem, ako ste si tých malých špuntov obľúbili, ale všetko raz musí skončiť, no nie? Nebojte sa, kapitola z pohľadu Theresy ešte bude.

V budúcej kapitole sa už konečne začne niečo diať! Ako aj z pohľadu Theresy, tak aj Tess! Preto dúfam, že sa na ďalšie kapitoly tešíte, tak ako ja :D.

Autor: Damonika (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní

Sdílet

Diskuse pro článek Theresa je minulosť, som Tess: 8. kapitola - Theresa: