OurStories.cz ~ naše povídky » Videotape 2.kapitola

26.05.2012 (20:00) • Damonika • • komentováno 5× • zobrazeno 1410×

Len vojdem dovnútra, pozdravím, najem sa a odídem. Prísť, najesť, odísť – nič ťažké, však? Vošla som dovnútra. Boli tam skoro všetci. I on.

Zrazu sa mi zdalo vykonať tie úbohé tri funkcie oveľa ťažšie. Sadla som si na jediné voľné miesto pri stole – čo bolo bohužiaľ, priamo oproti Johnovi a Nathalie, ale ignorovala som to.

„Dobrú chuť,“ zaskuhrala som a začala si naberať z širokej ponuky na stole. Výhoda, keď si tvoj otec vezme šéfkuchárku miestnej reštaurácie! O jedlo fakt nemáš núdzu! Nathalie sa usmiala. Objala Johna okolo širokých pliec.

„Vy dvaja sa vlastne ešte nepoznáte...“ začala. Neboj Nathie! Poznáme sa veľmi dobre! „Alyson, toto je John, môj snúbenec. A John, Alyson je moja sestra. Nevlastná. Už som ti to hovorila.“ Po poslednej vete som trošku prudkejšie zdvihla hlavu, ako som zamýšľala. Môj krk!

„Hovorila si mu to už predtým ako prišiel, alebo až potom?“ spýtala som sa jej s ozajstným záujmom. Nathalie na mňa prekvapene hľadela a očividne nechápala, čo mi to napadlo za otázku. To som nechápala ani ja sama. Nevedela som, ako sa tvári John, lebo som odmietala sa na neho pozrieť. Silno som zovrela viečka a odkašlala si.

„Prepáčte.“ Snažila som sa usmiať, ale bola som si takmer istá, že som musela vyzerať ako kyslý citrón.

„Rada vás spoznávam. Teší ma.“ Položila som lyžičku nabok a nadvihla ruku. Rozhodla som sa hrať hru, ktorú Nathalie začala. Niežeby ma tešilo! John na mňa chvíľu nechápavo hľadel, ale nakoniec spod stola vytiahol ruku a s tichým: „Mňa tiež,“ mi ju podal. Potom som sa zase pustila do večere.

„No hádam si nebudete vykať!“ ozvala sa typickým piskľavým hlasom Nathalie. John na ňu len pozrel, ale nič nepovedal. Ja som len pokrčila ramenami a znovu zamrmlala: „Fajn. Teší ma John.“ a nemienila sa do konverzácie viac zapájať.

***

Dni ubiehali rýchlo. Postupne sa k nám začala zbierať celá rodina. Ešteže máme tak veľký dom, asi by všetci stanovali na trávniku, lebo Rachel stála za svojím, že ich tu chce mať skôr. Podľa mňa ich chce mať len pod dohľadom. Už som prestala registrovať, kto prišiel nový. A stále si myslím, že to je len polovica hostí.

A čo ešte Jeho rodina?  (Áno, rozhodla som sa, že nevyslovovať jeho meno, bude bezpečnejšie.) Sakra! Čo spravím, ak na svadbe uvidím jeho rodičov? Oni ma poznajú! Ešteže som dávala pozor, keď Rachel hovorila, že prídu len štyri dni pred svadbou. Na ples. Ale aj tak! Veď som družička! Nevyhnem sa im!

Nakoniec som sa rozhodla, že to budem riešiť neskôr.

Očakávalo sa že to bude veľká svadba. Taká, aká by sa na bohatú rodinu Evelovcov patrila. Áno, otec mal na konte celkom tučnú sumu a Rachel tiež – užívala si to, ale hlavne využívala. Mne to bolo jedno.

A Jeho som si nevšímala - teda v rámci možností. Rýchlo som sa pakovala z miestnosti, keď do nej vstúpil on a nedávala som mu absolútne žiadnu príležitosť porozprávať sa so mnou osamote. Lebo práve to chcel. Neviem však prečo. Pred dvoma rokmi sme si to tuším vyrozprávali. Niekedy sa však proste nedarí.

Išla som chodbou, keď ma niekto chytil za lakeť a odtiahol bokom. Zhíkla som, ale na puse mi pristála niečia ruka. Poznala som ju. I to telo, o ktoré som sa teraz opierala chrbtom. Neraz som totiž takto zaspávala. Kedysi.

Pomaly som sa otočila a snažila si zachovať neurčitý výraz tváre a chladnú hlavu. Bol tesne predo mnou.

„Al!“ povedal... zúfalo?

„Čo chceš?“ A keď som si uvedomila, že ma ešte stále drží za lakeť, pokračovala som: „A pusť ma! A už ma tak nevolaj!“ Nepustil ma. Poobzerala som sa okolo seba. Chcela som čo najrýchlejšie vypadnúť, skôr než nás niekto uvidí. Jemu to bolo asi fuk.

„Alyson prosím, vypočuj ma,“ začal naliehavým hlasom. „Ja som nevedel, že Nathalie je tvoja sestra. Spomínala, že má sestru, ale netušil som, že si to ty!“

„A? Čo ja s tým mám?“ pýtala som sa.

„Nerozumiem.“ Zamračil sa. Idiot jeden!

„Ty to stále nechápeš? Mne je úplne jedno, či si to vedel. Mňa to nezaujíma. Mňa už nezaujíma nič, čo sa týka teba! Ale ak ublížiš Nathalie, tak ako si ublížil ty mne, zabijem ťa!“ A stým druhým som neklamala. S tým zabitím. Vážne by som ho zabila. Zakrútila mu krkom, dobodala nožom, klepla valčekom po hlave a hodila do rieky (no to asi nie, najbližšia rieka je odtiaľto pár kilometrov ďaleko!) Veľakrát som nad tým premýšľala. A keby ublížil Nathalie, ako keby mi doniesol písomnú žiadosť. Potvrdil by, že som to mala spraviť už dávno. No nebola som si istá tým prvým. To bolo na tom najhoršie.

„Alyson, ja som to neurobil! Ja som ťa nepo...“ Nenechala som ho ani dokončiť. Vytrhla som sa mu, urýchlene odišla a nechala som ho za sebou. Nechcela som počúvať tie kecy. Tých mi už nahovoril!

 ***

Vrátili sa mi tie sny. Oprava!, nočné mory. A len jedna, stále tá istá.

Dvere do bytu boli pootvorené. Pri stene som nahmatala vypínač a zažala svetlo. Bolo skoro ráno, slnko ešte len vychádzalo – z druhej strany tohto malého činžiaku. Bundu som si nezložila. Vešiak ani nebol na svojom mieste. Bola som tu už párkrát, ale nikdy som u Peeta nevidela taký neporiadok. Ten vešiak bol hodený cez celú malú chodbičku. Všade sa váľali vrecká... všetkého možného, plechovky od piva ale i fľaše tvrdého. Takto to bolo najskorej vo všetkých miestnostiach. Vošla som do obývačky. Po zemi sa váľalo nejaké oblečenie. Zamračila som sa. Zabočila som za roh, kde mali byť dvere spálne. Dvere však boli doširoka otvorené. A keď som sa pozrela dovnútra, veľmi som si priala, aby ostali zavreté. Na posteli ležali Pete, John a nejaké dve ku**y...

Tu sen vždy skončil. Ale mne to úplne stačilo. Zalapala som po dychu. Na ten výjav sa jasne pamätám dodnes. Kedysi ma budil každé ráno a stále sa mi pripomínal. Mala som pocit, že sa mi vyryl na vnútornú stranu viečok. Nezabudla som, ale postupom času to prestalo. A s Johnovým príchodom to pravdepodobne zase začalo. Začalo sa mi to všetko vracať. A keď myslím všetko, myslím úplne všetko. A odteraz sa mi to bude pripomínať stále - po Nathalininom boku.

Tak čo? Páči sa vám to? Prosím o komentáre!

Autor: Damonika (Shrnutí povídek), v rubrice:

Sdílet

Diskuse pro článek Videotape 2.kapitola: