Our Stories - Povídky » Na pokračování » Fiction » Videotape 1. kapitola

05.02.2012 (17:00), Damonika, Povídky » Na pokračování » Fiction, komentováno 2×, zobrazeno 94×

„Mami? Už je tu!“ kričala Nathalie od okna v kuchyni. Prevrátila som očami, ale aj tak som sa usmiala. Počula som, ako pred domom zaparkovalo auto. Nathalie vyštartovala do haly otvoriť dvere. Rachel ešte doupratovala už aj tak ukážkovo uprataný dom.

„Alyson choď prosím ťa doniesť z pivnice ešte tie koláče!“ Povzdychla som si, otočila som sa a otvorila dvere do pivnice, teda skôr skladu.

Rachel bola v tomto malom meste vychýrená kuchárka, takže vidieť ju niekde inde, okrem kuchyne a dokonca bez zástery, bol neskutočný úkaz.

Chodila som medzi regálmi a hľadala koláče. Počula som z kuchyne hluk. Nathalin  snúbenec už prišiel dovnútra. Počula som nadšený výkrik dvojičiek. Sesternica Tracey prišla aj so svojim manželom a deťmi skôr.

Poponáhľala som sa s hľadaním, keď som ich našla v jednej z poličiek. Cestou naspäť som si dávala dobrý pozor, aby som malú preplnenú tácku s Rachelinými košíčkami nevysypala. Zišla som do kuchyne a nohou som zavrela dvere. Pár krokov odo mňa bol zhluk ľudí, ktorí sa chceli zoznámiť s novým prírastkom do našej, už aj tak celkom veľkej rodiny.

Toho jej chlapa som ešte nevidela, ale zahliadla som Nathalie, ako rozdáva úsmev na všetky strany. Bola som šťastná s ňou, kým...

...kým sa hlúčik ľudí trošku nepreriedil a nezbadala som ho. JEHO. A Nathalininho snúbenca.

Stuhla som na mieste. V tom momente sa mi vyšmykol tác z ruky a z rachotom dopadol na dlážku. A keď jeho pohľad tiež zavadil o mňa, vypleštil oči.

Len sme tam stáli a pozerali si do očí. Po dvoch rokoch – najhorších v mojom živote. Pozerala som na muža, ktorý mi ich zničil.

„Alyson, nemôžeš dávať pozor??“ pokarhala ma Rachel pohľadom a začala zbierať jej koláče zo zeme.

Inokedy by po mne ziapala ako nepríčetná, že koláče robila celé hodiny, a akú škodu som narobila, že si na nich už nikto nepochutí. Ale teraz sme mali v dome „váženého hosťa“. Nemohla na mňa kričať. Asi by som jej mala pomôcť, však? No proste som sa nedokázala tváriť akoby nič, keď bol ten hajzel ešte stále v jednej miestnosti so mnou. Stále som však zachovala, ešte ako-tak, chladnú hlavu a nerozkričala som sa, ani nerozplakala. Tieto stavy si budem musieť riešiť vo svojej izbe, pekne sama, bez publika. S neprítomným výrazom som zašepkala „Prepáčte,“ a čo najrýchlejšie zdupkala do izby. Neuniklo mi však kúsok z rozhovoru za chrbtom.

„Ach, to je moja nevlastná sestra Alyson. Odkedy prišla z NY, správa sa čudne. Nehovoril si, že aj ty si tam určitú dobu pracoval?“ hovorila zo záujmom Nathalie. Keby len to!

Viac som ale nepočula, lebo som vyšla na poschodie, a možno až silnejšie ako bolo treba, tresla dverami.

„Sviniar!“ zanadávala som si i nahlas, bohužiaľ, neuľavilo sa mi. Nielenže zničil život mne, ale chystá sa ho zničiť aj mojej sestre. Nesmiem mu to dovoliť. Ale čo tak môžem urobiť? A keby ma aj niečo napadlo, akoby som to mohla Nathalie spraviť?

Nevlastnej, ja viem. Ale mám ju rada ako vlastnú. A nechcem, aby si ublížila, hlavne, keď som ju v posledných týždňoch videla takú šťastnú. Nemôžem urobiť nič. Keď sa popáli, popáli sa sama.

Upokojiť som sa dokázala asi po dvoch hodinách. Upravila som sa, lebo ešte stále bolo vidieť, že som plakala a otvorila som dvere.

Autor: Damonika (Shrnutí), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Fiction

Sdílet

Diskuse pro článek Videotape 1. kapitola: