OurStories.cz ~ naše povídky » Videotape 1. kapitola

Príjemné čítanie...
Myslela si, že jej zničil život. Myslela si, že ho už nikdy neuvidí. Dúfala v to. A on sa po dvoch rokoch ukáže a berie si za ženu jej sestru. Čo sa vlastne v New Yorku stalo? A čo na to jej sestra?

05.02.2012 (17:00) • Damonika • • komentováno 5× • zobrazeno 1464×

„Mami? Už je tu!“ kričala Nathalie od okna v kuchyni. Prevrátila som očami, ale aj tak som sa usmiala. Počula som, ako pred domom zaparkovalo auto. Nathalie vyštartovala do haly otvoriť dvere. Rachel ešte doupratovala už aj tak ukážkovo uprataný dom.

„Alyson choď prosím ťa doniesť z pivnice ešte tie koláče!“ Povzdychla som si, otočila som sa a otvorila dvere do pivnice, teda skôr skladu.

Rachel bola v tomto malom meste vychýrená kuchárka, takže vidieť ju niekde inde, okrem kuchyne a dokonca bez zástery, bol neskutočný úkaz.

Chodila som medzi regálmi a hľadala koláče. Počula som z kuchyne hluk. Nathalin  snúbenec už prišiel dovnútra. Počula som nadšený výkrik dvojičiek. Sesternica Tracey prišla aj so svojim manželom a deťmi skôr.

Poponáhľala som sa s hľadaním, keď som ich našla v jednej z poličiek. Cestou naspäť som si dávala dobrý pozor, aby som malú preplnenú tácku s Rachelinými košíčkami nevysypala. Zišla som do kuchyne a nohou som zavrela dvere. Pár krokov odo mňa bol zhluk ľudí, ktorí sa chceli zoznámiť s novým prírastkom do našej, už aj tak celkom veľkej rodiny.

Toho jej chlapa som ešte nevidela, ale zahliadla som Nathalie, ako rozdáva úsmev na všetky strany. Bola som šťastná s ňou, kým...

...kým sa hlúčik ľudí trošku nepreriedil a nezbadala som ho. JEHO. A Nathalininho snúbenca.

Stuhla som na mieste. V tom momente sa mi vyšmykol tác z ruky a z rachotom dopadol na dlážku. A keď jeho pohľad tiež zavadil o mňa, vypleštil oči.

Len sme tam stáli a pozerali si do očí. Po dvoch rokoch – najhorších v mojom živote. Pozerala som na muža, ktorý mi ich zničil.

„Alyson, nemôžeš dávať pozor??“ pokarhala ma Rachel pohľadom a začala zbierať jej koláče zo zeme.

Inokedy by po mne ziapala ako nepríčetná, že koláče robila celé hodiny, a akú škodu som narobila, že si na nich už nikto nepochutí. Ale teraz sme mali v dome „váženého hosťa“. Nemohla na mňa kričať. Asi by som jej mala pomôcť, však? No proste som sa nedokázala tváriť akoby nič, keď bol ten hajzel ešte stále v jednej miestnosti so mnou. Stále som však zachovala, ešte ako-tak, chladnú hlavu a nerozkričala som sa, ani nerozplakala. Tieto stavy si budem musieť riešiť vo svojej izbe, pekne sama, bez publika. S neprítomným výrazom som zašepkala „Prepáčte,“ a čo najrýchlejšie zdupkala do izby. Neuniklo mi však kúsok z rozhovoru za chrbtom.

„Ach, to je moja nevlastná sestra Alyson. Odkedy prišla z NY, správa sa čudne. Nehovoril si, že aj ty si tam určitú dobu pracoval?“ hovorila zo záujmom Nathalie. Keby len to!

Viac som ale nepočula, lebo som vyšla na poschodie, a možno až silnejšie ako bolo treba, tresla dverami.

„Sviniar!“ zanadávala som si i nahlas, bohužiaľ, neuľavilo sa mi. Nielenže zničil život mne, ale chystá sa ho zničiť aj mojej sestre. Nesmiem mu to dovoliť. Ale čo tak môžem urobiť? A keby ma aj niečo napadlo, akoby som to mohla Nathalie spraviť?

Nevlastnej, ja viem. Ale mám ju rada ako vlastnú. A nechcem, aby si ublížila, hlavne, keď som ju v posledných týždňoch videla takú šťastnú. Nemôžem urobiť nič. Keď sa popáli, popáli sa sama.

Upokojiť som sa dokázala asi po dvoch hodinách. Upravila som sa, lebo ešte stále bolo vidieť, že som plakala a otvorila som dvere.

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Damonika (Shrnutí povídek), v rubrice:



Sdílet

Diskuse pro článek Videotape 1. kapitola:

SiMa: Ďakujem za dlhý komentár, poteším sa i kritike, ale predsa len ti niečo poviem. Píš prosím ťa za seba - nie za všetkých čitateľov, pretože mám takých, ktorým sa to páči. Prosím pekne, je to vymyslený príbeh, ktorý píše amatérska autorka. Všetko, čo si vypísala sa ešte len učím, stále sa zlepšujem. Preto pridávam poviedky na tento web. Keby som vedela všetko, o čom si písala že by autorka mala vedieť, mám vydanú sériu kníh a kvantum ocenení Som len človek, mám 15 - myslíš, že som zožrala celú gramatiku?
A síce tu nie sú draky a nie je to fantasy, ani tento príbeh nie je reálny - aspoň, čo si ja myslím, že nič také by sa v skutočnosti nestalo (fakt len vo filme, knihe atď...). Preto všetko, čo tam je, nemusí dávať zmysel. A k tomu, že je divné, že Johna Nathaliina rodina nepozná... veď tam prišiel, aby sa s ňou zoznámil. Nikde som nepísala, že o ňom doma vôbec nehovorila a mimochodom, už nie sú tie časy, keď ženích musel najprv rodičov žiadať o ruku ich dcéry, takže rodičia o zasnúbení nemuseli vedieť, ani ho predtým poznať. Stalo sa to, až keď prišla domov - všetko okolo tohto sa objasní v najbližších kapitolách.
A aby som nezabudla - ja píšem hlavne pre seba. Nikoho tie "kecy pritiahnuté za vlasy" nenútim čítať, len ak by mal niekto záujem. Takže ak ťa príbeh nezaujal, nečítaj ho, preskoč na druhý. Keby to nebavilo nikoho, nepridávam to sem, ale (a už sa opakujem) sú tu takí, ktorým sa to páči. Znovu pripomínam - píš za seba. I tak ďakujem za koment a na ostatné veci sa budem snažiť dávať pozor. A máš pravdu - smajlíkove komenty sú fakt na nič

Dosť mi tam chýbajú opisy, vôbec si neviem predstaviť prostredie, či je dom veľký, či je pivnica strašidelná, príbeh jednoducho nemôže existovať bez opisov. Kapitola by tak mohla byť dlhšia, viac by sme si ju užili a viac by nám aj dala. Takto je to opäť o ničom. Odohrala sa tam jedna scéna, ktorá bola chabo opísaná.
Vety znejú sekane, nie plynulo ako by mali, možno by si mohla častejšie používať súvetia.
Spisovne nie je tác, ale tácka alebo podnos.
Na niektorých miestach máš problém s čiarkami, niekde ich dávaš aj keď tam nemajú byť, tam kde majú byť, nie sú.
Náš názor:
Keby si kapitolu viac rozvinula, obohatila ju o opisy prostredia, keby si popremýšľala poriadne nad konaním postáv a logicky to upravila - ten fakt, že by nikto nevedel, kto je Nathaliinym snúbencom mi stále nejde do hlavy, predsa o ňom musela hovoriť, musela povedať aspoň meno, ktoré by Alyson čosi napovedalo a mala by nejaké podozrenie - jednoducho je to pritiahnuté za vlasy. Kapitola bola prakticky o ničom. Autor musí vedieť, ako správne navodiť atmosféru, ako vyjadriť všetky pocity, ktoré postava zažíva, ale to sa dá naučiť len neustálym písaním a konštruktívnou kritikou. My ťa tu nechceme odrádzať ani nadávať ti, len ti chceme poradiť, kde robíš chybu, pretože smajlíkové komenty urobia radosť, ale houby ti pomôžu v zlepšovaní sa. Prepáč, tvoj príbeh nás vôbec nezaujal.
- Tvoje čitateľky -

Takže. Najprv sa chcem ospravedlniť, že so ku prológu nedala komentár ale som zvyknutá dávať komentár až ku tej prvej kapči. A tak to robím znova. Prečítala som to jedným dychom a vyzerá to úžasne. Rozhodne nejdem nijak zaháľať a budem pokračovať ku nasledujúcej kapitole.
Stále sa však nevysvetlil ten NY. Ešte to možno v tých nasledujúcich (dvoch al. troch kapitolácj), ktoré som neprečítala nájdem, ale ak nie, istotne ma porazí. Iba ma napínaš.

Wow! Úžasné. Bombové. Nádherné. Táto poviedka sa mi neskutočne páči a nemám ti čo vytknúť, čo sa nestáva vo veľa prípadoch:) Teším sa na pokračovanie-dúfam, že bude skoro...

Přidat komentář:

Nick:

Text: