OurStories.cz ~ naše povídky » A Beautiful Lie - 30. kapitola

07.09.2011 (12:00) • Euriphia • • komentováno 2× • zobrazeno 1027×

Dni plynuli, ale nič nebolo tak, ako malo byť. Mala som byť šťastná, že mám pokoj. Veď som dosiahla, čo som chcela. Vyhnala som ho zo svojho života. Už mi nič nebránilo byť s Markom. Lenže...

Nie! Žiadne lenže. Mám byť šťastná a aj budem. Nedovolím nikomu, aby mi kazil život. A rovnako ani nedovolím, aby mi ho niekto predčasne ukončil. Takže potrebujem zistiť dôvod, prečo niekto chce, aby som bola mŕtva a potom sa tomu pokúsim zabrániť. Ale kto by asi tak mohol poznať ten dôvod? Samozrejme okrem Blakea...

Spomenula som si na jednu osobu. Otec mi vravel, že moja mama všetko vravela svojej sestre. Možno vie aj toto.

Zobrala som do ruky telefón a zavolala otcovi. Nezdvihol mi to, ale onedlho mi od neho prišla esemeska. Teraz nemôžem, máme poradu.

No super. Takže informácie o nej musím zohnať z iného zdroja. Skúsila som teda zavolať mame. Teda Sophii. Som zmätená... Ako ju mám volať? Stále je to moja mama. A vždy ňou bude.

Našťastie ona mi to na rozdiel od otca zdvihla.

„Mami, máš čas?“ opýtala som sa váhavo.

„Samozrejme. Čo potrebuješ?“

„Ako to povedať...“ povedala som skôr pre seba. „Potrebovala by som vedieť...“ začala som, ale zrazu som si uvedomila, že je divné pýtať sa mojej „mamy“ na moju skutočnú matku, teda na jej sestru, ktorú som v živote nevidela. A ešte aj cez telefón. Takto to nepôjde. Bez rozlúčenia som položila.

Mobil som nechala v obývačke a rozbehla som sa do otcovej pracovne. Dúfala som, že tam nájdem niečo, čo by mi pomohlo. Hľadala som asi dve hodiny, ale nič som nenašla. Iba som mu tam spravila neporiadok, ktorý budem musieť upratať. To mi teda nepomôže. Navyše, každú chvíľu môže niekto prísť a potom to budem musieť vysvetľovať. A čo poviem? Že som iba hľadala adresu sestry mojej mamy?

Keď sa mi nakoniec podarilo všetko upratať, išla som sa najesť do kuchyne. Bola som smutná, že som nič nezistila. Všetka moja snaha vyšla nazmar.

Ako som do úst strkala ďalšiu lyžičku ovsenej kaše, uvedomila som si, že viem všetko, čo potrebujem. Viem predsa, ako sa volá, Claudia Vasquez Rivera, teda, ak má také isté priezvisko, ako mala mama, a predpokladám, že má, a vďaka tomu a internetu môžem predsa zistiť, kde býva.

Okamžite som sa rozbehla k svojmu notebooku a začala som hľadať. Po pár minútach hľadania som poznala jej adresu. Stále bývala v Španielsku, konkrétne vo Valencii. Musím zistiť, čo vie a to znamená, že si urobím malý výlet do Španielska.

Rezervovala som si letenku na zajtrajší let a pobalila som sa. Problém bol ten, že sa o tom nikto nesmel dozvedieť. Takže, aký je plán? Dnešok aj zajtrajšok strávim u Marka. Som si istá, že ma nevyhodí. Ale pochybujem, že keby zistil, čo chystám, tak by s tým súhlasil... Takže batožina musí zostať inde. No kto by mi mohol pomôcť s týmto? Napadla mi jedna osoba. Alyson. Lenže neviem, či sme až také kamarátky, aby mi s tým pomohla. Udobrili sme sa, ale... to nemusí nič znamenať. No nemám veľmi na výber. A toto bude dobrá skúška nášho kamarátstva. Ak nič neprezradí, všetko sa môže vrátiť do starých koľají.

Nasadla som do auta a o niekoľko minút som už zvonila pri jej dverách. Keď otvorila, nebola prekvapená, že ma vidí. No potom si všimla tú batožinu.

„Potrebujem tvoju pomoc,“ povedala som.

„Chceš sa ku mne nasťahovať?“ opýtala sa začudovane. Zakrútila som hlavou a usmiala som sa. Potom ma pustila dovnútra. Prešli sme do jej izby, aby nás náhodou niekto nepočul. No neboli sme tam sami. Keď sme vošli dovnútra, všimla som si nejakého chalana, ktorý stál sa pri okne a pozeral sa von. Potom sa otočil a nechápavo sme si hľadeli do očí.

„Kaitlyn, toto je Dominic, môj priateľ,“ povedala hrdo. Potom prešla k nemu a chytila ho za ruku.

„Volaj mi Nick. Rád ťa poznávam, Kaitlyn. Veľa som už o tebe počul.“ Poriadne som si ho prezrela. Musela som uznať, že vôbec nevyzeral zle. Ale nebol to môj typ. Pôsobil príliš dospelo. Ešte aj tie uhladené hnedé vlasy... To nebolo nič pre mňa.

„Aj ja ťa rada spoznávam, Nick. Len dúfam, že si o mne počul aj niečo pekné.“ Usmiala som sa na Alyson.

„Viem všetko. A keď sa na to pozriem objektívne, spravila si jej to isté, čo ona urobila tebe. Takže ste si kvit.“ Má pravdu. Bolo to oko za oko, zub za zub. Ale našťastie je to už za nami. Keď sa na to pozriem takto, s odstupom času, bolo to detinské. Hádky kvôli chalanovi... Ale vyhrala som...

„Kaitlyn, ale ty sem kvôli niečomu prišla, že?“ spomenula si Alyson. „Nick, mohol by si nás nechať o samote?“ poprosila ho a pobozkala ho na rozlúčku.

„Prídem neskôr. Ľúbim ťa, láska.“ Vyzerali spolu naozaj nádherne. A boli zamilovaní... Vyzerám tak ja, keď som s Markom? Ale nad tým neraz nebudem uvažovať. Ja to Alyson želám, naozaj.

Keď Nick odišiel, Alyson si sadla na pohovku a pozrela sa na mňa.

„Tak ako ti môžem pomôcť?“ spýtala sa.

„Vlastne to nie je nič veľké. Iba potrebujem, aby tu do zajtra mohli zostať moje tašky. To je všetko.“ Usmiala som sa a dúfala, že povie niečo ako samozrejme, spravím pre teba čokoľvek.

„Čo máš v pláne? Dúfam, že nič nezákonné,“ povedala prísne.

„Nie neboj sa, len...“ Nebola som si istá či jej to môžem povedať.

„Ak máme byť znova kamarátky, musíš mi dôverovať. Povedz mi pravdu. Čo sa deje?“ Sadla som si k nej a pozrela sa jej do očí. Videla som tam, že jej môžem dôverovať.

„Musím na pár dní odísť.“

„Kam?“ zaujímala sa. Už som jej chcela všetko vyklopiť, keď som si uvedomila dôvod svojej cesty. To jej predsa nemôžem povedať. Čokoľvek, čo bude vedieť, môže byť pre ňu nebezpečné. Čím menej bude vedieť, tým lepšie.

„Prepáč, Allie, ale to ti nemôžem povedať. Nikto to nesmie vedieť. Ale nie je to len pre to, že z toho môžem mať problémy. Mohla by si sa dostať do nebezpečenstva a to je to posledné, čo chcem, ver mi. Jednoducho si u teba iba potrebujem nechať tašky. Do zajtra zostanem u Marka a potom si pre ne prídem a odídem. Ale neboj sa, onedlho sa vrátim. Prosím, pomôž mi a nikomu to nepovedz,“ snažila som ju presvedčiť. Stále bola neistá, ale mala som pocit, že mi vyjde v ústrety.

„Dobre. Ale sľúb mi, že nech sa práve chystáš spraviť akúkoľvek pitomosť, budeš opatrná a dáš sa na seba pozor.“ Súhlasne som prikývla.

„Ďakujem,“ povedala som úprimne. Potom ma Alyson objala. Mala som pocit, že keby som tam ostala ešte nejaký čas, tak by som jej povedala pravdu a to som nemohla dopustiť. Ešte raz som sa jej poďakovala a potom som odišla.

Keď som prišla k Markovi, nastal problém. Nebol doma. Zavolala som mu a vďaka záznamníku som zistila, že je s kamošmi na chate a príde až o dva dni. Čo by sa mu stalo, keby mi to oznámil dopredu? Lenže čo teraz? Kam pôjdem?

Nasadla som do auta a naštartovala. Napadlo mi jedno riešenie. Lenže... tým by sa niektoré veci mohli trochu skomplikovať. No možno to pochopí. Toto je stav núdze. Robím to iba preto, lebo nemám na výber. Do GPS som zadala, kam sa chcem dostať. Cestou tam som ešte hľadala náhradné riešenie, ale zbytočne.

Keď som dorazila na miesto, vystúpila som z auta a pomaly som kráčala k dverám. Skúsila som otvoriť a podarilo sa mi to. Asi uňho bezpečie nie je na prvom mieste. Každopádne, mne to pomohlo. Potichu som kráčala po schodoch, aby ma nezačul. Stála som pred dverami do jeho spálne a rozmýšľala či je to dobrý nápad. Ale na návrat je už trochu neskoro.

Otvorila som dvere a to, čo som zbadala ma zarazilo. Mal tam nejakú ženu a... No, nebudem rozoberať to, čo tam robili. Vyšla som von a zabuchla som za sebou. Neviem popísať, ako som sa cítila. Nebolo to sklamanie, to nie. Povedal mi síce, že ma miluje, ale ja som od neho nikdy nič nežiadala. Navyše ako by som od neho mohla žiadať, aby mi bol verný, keď ja by som mu to neodplatila. Nie, jednoducho som bola iba v šoku. Nikdy mi ani nenapadlo, že by sa mohlo diať niečo takéto a ešte by som to aj na vlastné oči videla.

Na Blakea som sa vždy pozerala ako na vraha, nie ako na muža, ktorý... Ale veď to je jedno. Vlastne sa nič nestalo. Len som videla niečo, čo som nemala.

O niekoľko sekúnd neskôr už predo mnou stál Blake. Samozrejme, nedalo sa povedať, že by bol oblečený. Mal iba spodky a župan, ktorý toho práve veľa nezakrýval.

„Ja...“ začal Blake. „Neviem, čo mám povedať. Nikdy som si nemyslel, že by mohla nastať táto situácia. Je to trápne,“ povedal.

„To teda je,“ potvrdila som. Mala som pocit, že sa mi chcel ospravedlniť, ale skôr ako niečo povedal, ja som sa rozosmiala. On ma nechápavo sledoval a vôbec nerozumel mojej reakcii. Keď som sa upokojila, uvedomila som si, že teraz asi nie je najvhodnejší čas na to, aby som tu bola. „Asi by som mala ísť,“ dodala som a otočila som sa. On sa však znova zjavil predo mnou a zastavil ma.

„Nie. Kvôli niečomu si asi prišla a to, čo sa stalo... Nemusíš odchádzať. Zostaň, prosím.“ Páčilo sa mi, že ma prosí. A páčilo sa mi, ako vyzeral. Bol sexy. Ale nechcela som, aby si to zle vysvetlil.

„Neprišla som kvôli tomu, čo ku mne cítiš.“ A evidentne to nie je také silné, keďže si tu práve... „Iba potrebujem do zajtra niekde ostať a doma nemôžem byť, Mark je preč, Alyson nechcem žiadať o niečo ďalšie a nikoho cudzieho do toho nechcem ťahať. Ostal si mi len ty...“ dopovedala som potichu. Jeho to potešilo, aj keď bol až na poslednom mieste.

Blake mi vzal tašku z ruky a milo sa usmial. „Zostaneš tu,“ povedal. „Len mi daj minútku, aby som sa jej zbavil.“ Nevedela som, čo presne znamenalo zbaviť sa jej, ale prikývla som.

Čakala som pred zavretými dverami, no vôbec nie dlho. O chvíľu sa Blake vrátil a zavolal ma dovnútra. Všetko bolo upratané, neviem, ako to stihol. Ale na niečo zabudol. Zabudol sa obliecť. Neviem či to bol zámer alebo nie, no jeho obnažené telo ma vzrušovalo.

Vedela som, že mi na perách pohráva úsmev, ale aj keď som chcela, nedokázala som dať kútiky úst dole. Blake si to všimol a tiež sa usmial.

„Asi by som sa mal obliecť, však?“ spýtal sa ma. Chcela som povedať áno, ale nemohla som. Nedokázala som zo seba dostať ani jedno slovo. Bola som úplne bezmocná a jemu sa to páčilo. Zavrela som oči a pokúsila som sa prestať naňho myslieť, ale nešlo to. Aj keď som mala oči zavreté, predstavovala som si, ako sa ho dotýkam, ako moje prsty prechádzajú po jeho tele.

Nie! Nesmiem na to myslieť...

« Zhrnutie »

Autor: Euriphia (Shrnutí povídek), v rubrice:

Sdílet

Diskuse pro článek A Beautiful Lie - 30. kapitola: