OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Utečenec - 8. kapitola

25.12.2012 (18:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 6× • zobrazeno 1378×

Keď sa Lina na druhý deň ráno zobudila, ležala v posteli sama. Klamala by ak by tvrdila, že ju to neprekvapila. Práve naopak. Hoci sa včera so Siriusom pohádali, nemyslela si, že to bude viesť až k oddeleným posteliam. So Siriusom sa nehádala často, no ak sa tak aj stalo, tak Sirius nikdy, naozaj nikdy neopustil ich spoločnú spálňu.

Vždy bol rád, keď pri sebe cítil niečiu blízkosť. A to, že dnes v noci nespal na svojej strane postele, bolo... divné. Preto Lina neotáľala, prezliekla sa a zamierila do kuchyne.

V dome bola ešte tma. Nemohlo byť viac ako šesť hodín. V kuchyni narazila, na jej veľké prekvapenie, na Remusa. Snažil si nevšímať hrubé urážky od domového škriatka.

„Keby len pani vedela, aká to spodina navštevuje tento dom. Nie, veru nie, Kreacher nedovolí, aby sa špinavý vlkolak čo i len dotkol drahého príboru rodiny Blackovej. Nie, Kreacher nedovolí, aby...“ V tej chvíli si všimol prichádzajúcu Linu a úctivo sklonil hlavu, dokonca pre istotu zmĺkol. Očividne nezabudol na to, ako kvôli nemu začarovala Siriusa a teraz jej bol za to vďačný.

„Nehnevaj sa pre to naňho, nemyslí to zle,“ snažila sa nejako zachrániť nastalú situáciu Lina. Lenže Remus len mávol rukou a venoval jej unavený úsmev.

„To je v poriadku. Dúfam, že nevadí, že som sa tu takto skoro zastavil. Len som chcel prebrať nejaké záležitosti so Siriusom. Ešte spí?“ opýtal sa.

„Neviem. Dnes nespal so mnou v izbe,“ odvetila zdráhavo Lina a nervózne si zahryzla do pery.

„Nespal?“ zamračil sa Remus. „Chceš tým povedať, že nebol s tebou v jednej miestnosti, alebo nie je v dome?“

„Ja neviem. Ešte som ho nevidela, ale... Hádam by nebol taký hlúpy a nešiel by...“ Lina sa zarazila.

„Prečo nebol dnes v noci pri tebe? Pohádali ste sa?“ ozval sa Remus.

„Chcel ísť von. Zase. Samozrejme som okamžite odporovala a on... Vyzeral byť dosť nahnevaný,“ odvetila. Začínalo to do seba zapadať. Sirius by nikdy neodolal možnosti pozorovať ju v spánku, na to ho poznala až príliš dobre. Bolo by tu ale jedno vysvetlenie. On tu totiž celú noc vôbec nebol.

„Dopekla,“ zaklial Remus a zložil si hlavu do dlaní.

„Kreacher, pozri sa, či sa nenachádza Sirius niekde v dome,“ otočila sa Lina ku škriatkovi.

„Kreacher, hoc veľmi nerád, ide poslúchnuť svoju pani a nájsť toho hnusného, špinavého...“ Ozvalo sa PUK! a zmizol. Ani nie o pätnásť sekúnd sa opäť objavil v kuchyni a s priveľkým nadšením Line oznámil, že „ten hnusný krvizradca“ nikde nie je.

„Tak to je zlé. Veľmi, veľmi zlé,“ zhodnotil situáciu Remus a bez váhania zamieril k dverám. Lina sa tiež postavila a chytila ho za ruku.

„Idem s tebou. Musíme ho nájsť skôr, než sa o tom dozvie Dumbledore. Alebo než ho niekto nespozná,“ povedala Lina. Remusova vráskavá tvár sa skrivila od strachu. Prehodili cez seba plášte a vyrazili do ulíc. Lina si znepokojene uvedomila, že necháva Harryho a jeho priateľov bez dozoru. No teraz to nemohla riešiť. Budú sa o seba musieť postarať sami.

Prešla hodina. Dve hodiny. Po Siriusovi ani stopy.

 ...........

Aj keď bolo vonku chladno, Tichošľapovi to dvakrát nevadilo. Prečo by aj? Bol predsa pes. A psy majú kožuch, takže necítia zimu.

Bol už skoro obed a on bol vonku viac ako pätnásť hodín. Napriek tomu sa necítil unavene, priam naopak. Prekypoval životom a niekoľko ráz sa len tak od radosti vyváľal v snehu.

Hoci už bol deň, vo väčšine domov sa svietilo. Bola zima a slnečným lúčom sa nepodarilo preraziť cez hustú vrstvu ťažkých snežných mrakov, z ktorých padal ustavičný sypký sneh.

Tichošľap zabočil doprava na príjazdovú cestu jedného z domov, priskočil k oknu a nakukol dnu. Za veľkým stolom sedeli štyria ľudia, dve ženy a dvaja muži. Rozprávali sa a spoločne sa na niečom smiali.

Podľa toho, ako sa niektorí z nich ku sebe vzájomne tisli, si mohol len domyslieť, že ide o dva zamilované páriky. Nemohli mať viac ako dvadsať rokov, sotva vyšli zo školy. A svojim nadšeným správaním mu tak veľmi pripomenuli bývalý život Záškodníkov...

Jeden z nich zobral do rúk dosiaľ položenú fľašu šampanského a hravo ju otvoril. Niečo oslavovali. Po chvíli Siriusovi došlo, že dneska je Silvester.

Tmavovlasý muž objal okolo pásu dievčinu s plavými vlasmi a vtisol jej pusu na tvár. Tichošľapovi nepríjemne šklblo srdcom keď si uvedomil, čo to vlastne spravil.

Ušiel. Bezhlavo a zbabelo ušiel.

Neušiel, zahriakol sa v duchu. Len som sa šiel... prejsť.

Šokovane si ale uvedomil jeden fakt. Za posledných pár hodín si ani len nespomenul na Linu či Remusa. On... Myslel len na seba. A Paroháča. Ach Bože, už mu asi začína preskakovať. Čo mu to napadlo, takto vyjsť z domu a ešte k tomu bez ochrany. A... Mal on vôbec v pláne vrátiť sa?

Bol tak hlúpy! Tak zaslepený!

Bez váhania sa otočil a utekal naprieč ulicou. No bol skoro na opačnom konci Londýna. Pri troche šťastia sa mu podarí nájsť Grimmauldovo námestie do troch hodín.

  ...........

Hermionin plán bol jasný. Zblížiť sa so Siriusom Blackom.

Ešte aj tá veta jej znela čudne, nie to ešte čin ako taký. Nebola si istá či je to dobrý nápad... No už niekoľko ráz si to sama v hlave rozoberala a došlo jej, že by to nemohla nechať len tak. Nevedela prečo. Normálne by sa tým veľmi nezaoberala. Sirius bol v podstate pre ňu úplne neznámy a bezvýznamný človek. No nebol. Pred rokom ho spolu s Harrym zachránili. A vďaka tomu si ku Siriusovi vypestovala akýsi druh citu.

Hermiona nebola namyslená, no v jednom mala pravdu – Sirius žije hlavne vďaka nej. Nechcela, aby svoj život prežil takto. Len naoko šťastný. Ustavične zamyslený. Ustavične... prázdny.

Och, Hermiona, nebuď tak hlúpa! Je predsa málo pravdepodobné, aby... aby to práve ona napravila. Pätnásťročné dievča z Chrabromilu. Je naozaj vysoko pravdepodobné, že ju bude počúvať tridsaťročný dospelý muž. Skvelé.

Lenže Hermiona nebola jednou z tých, čo sa ľahko vzdávajú. Preto sa s novým odhodlaním postavila zo svojej postele a zamierila k dverám. Zatiaľ, čo išla po schodoch, premýšľala nad tým, ako by asi mala začať. Sirius, mohla by som... Sirius, mohli by sme... Alebo... Pán Black?

Mierila práve ku kuchyni. Nepredpokladala, že by v nej ešte niekto bol, keďže boli už dávno po obede. Sirius sa na neho nedostavil a Hermiona predpokladala, že sa staral o Hrdozobca. No niekedy predsa musí jesť, nie? Takže je veľmi pravdepodobné, že je... V tom sa za ňou otvorili vstupné dvere.

Do predsiene sa dostal ľadový zimný vietor a spŕška snehových vločiek. Dnu vstúpil vysoký muž s kompletne zasneženými vlasmi a kabátom. Bol to Sirius. Zavrel za sebou dvere a v tej chvíli si ju všimol. Len krátko kývol hlavou na znak pozdravu a zamieril k nej. Nebola to práve najlepšia príležitosť, no Hermiona bola rozhodnutá ju využiť. Zhlboka sa nadýchla.

„Sirius, mohla by som sa s vami...“

„Teraz nie,“ skočil jej hrubo do reči, rýchlo ju obišiel a vybehol schody smerom na poschodie. Hermiona sa za ním len skleslo obzrela a pokrútila hlavou. Fajn, nezačalo to práve najlepšie. Ale bol to len začiatok.

 .....

Za Linou sa prudko otvorili dvere. Prekvapene sa otočila a stihla zbadať rýchlo zatvárajúce sa dvere.

„Sirius?“ ozvala sa Lina s úľavou v očiach. „Ja... S Remusom sme ťa hľadali skoro po celom meste. Bála som sa o teba,“ povedala a objala sa rukami. Sirius k nej okamžite pristúpil a náhlivo ju objal.

„Prepáč mi to. Prepáč,“ zašepkal a zaboril si hlavu do jej voňavých vlasov. Ona mu obmotala ruky okolo pásu a pobozkala ho na krk.

„Už mi to nerob, dobre?“ odvetila a nechala ho, aby ju náruživo pobozkal na pery. V tom jedinom dotyku bolo toľko lásky a túžby, ako už z jeho strany dlho nezažila. Svojím správaním ju prekvapil. Bez otáľania nadvihol jej červené vianočné šaty a dlaňou sa dotkol obnaženého bruška. Jeho prsty boli veľmi studené. Druhou rukou chytil lem čiernych legín.

„Sirius, čo to... Čo to robíš?“ spýtala sa ho trasľavým hlasom.

„Nezáleží mi na voľnosti či na Dumbledorových sprostých plánoch. Zálež mi iba na tebe. Ty jediná si ma držala pri živote, keď ma po celé tie roky obklopovala samota a beznádej. Milujem ťa viac ako svoj život,“ povedal a nežne sa palcom dotkol jej chvejúcich sa pier. „A teraz,“ šepol. „Ti to dokážem.“

Rukami ju okamžite zdvihol do vzduchu a položil ju na písací stôl. Miernym tlakom sa dostal medzi jej nohy a perami zaútočil na ústa. Lina nemala čas spamätať sa. Myseľ jaj zamestnali Siriusov divoký, horúci jazyk. Jeho ruky putujúce po jej tele. Cítila jeho panvu, ako sa náruživo tisne k jej bokom.

Nevydržala to a stiahla zo seba hrubú tuniku. Sirius sa okamžite dotkol jej napoly odhalených pŕs a začal sa im venovať. Lina od rozkoše zaklonila hlavu a posunula sa lakťami viac dozadu. On prstami vyhľadal zapínanie podprsenky a stiahol jej ju dole. Ústami sa prisal na bradavku a Lina len tlmene zavzdychala snažiac si dávať pozor, aby nebola príliš hlučná – dom bol stále plný ľudí. No Sirius akoby si to ani neuvedomoval.

Keď sa po dlhých minútach konečne odtiahol od jej hrude, jeho pery pulzovali červenou farbou a ona zacítila chlad na svojich prsiach. Opäť spojil ich pery v jedny a jedna jeho ruka zamierila nižšie k jej legínam. Vkĺzol pod tenkú látku a prstami sa dotkol jej intímneho miesta. Bola celá vlhká.

Prstom ju začal dráždiť okolo okraju jej vzrušenia. Lina prudko otvorila doteraz zavreté oči a rukami si ho pritiahla bližšie k sebe. Cítil jej prerývaný dych na svojej tvári. Potom do nej napoly vnikol a opäť sa odtiahol. Zopakoval to tak niekoľko ráz až kým si nebol istý, že Lina je na pokraji vyvrcholenia.

„Prosím, Sirius. Nemuč ma,“ zavzdychala, keď bojovala s túžbou rozplakať sa od nenaplnenej slasti. Sirius jej vyhovel a prstami do nej vnikol na maximum. Okamžite ju pobozkal na pery aby utlmil výkrik, ktorý sa jej dral z úst. Cítil, ako sa stehy okolo neho stiahli v kŕči. Lina pod ním sa úplne uvoľnila a on cítil, ako vyčerpane spustila ruky z jeho chrbta, vysilené nohy sa okolo jeho bokov začínali triasť. Bola celá ubolená, a to to ešte ani poriadne nezačalo.

Siriusovi odrazu došlo, že písací stôl nie je dvakrát pohodlný a tak ju chytil pod zadočkom a presunul ju na posteľ. Lina si unavene ľahla na mäkké vankúše a na sekundu zavrela oči. Postrehol to. Na chvíľu si pomyslel, že by už dnes nemal pokračovať. No potom sa na neho Lina pretočila a roztrhla gombíky na jeho košeli. Došlo mu, že Lina sa práve rozhodla prebrať to do svojich rúk. No to ešte netušil, čoho všetkého bola schopná v tejto chvíli.

Venovala mu na hruď pár motýlích bozkov. Všimla si, že Sirius za posledných pár mesiacov opäť nabral na hrudi a ramenách. Skúmavo rukami prechádzala po jeho vypracovaných svaloch a potom sa sklonila a pobozkala ho na krk. Sirius zastonal a zaklonil hlavu. Lina na nič nečakala a ústami začala tvoriť vlhkú cestičku smerom k jeho ústam. Venovala mu cudný bozk do kútiku úst a potom sa jazykom dotkla jeho spojených pier. Okamžite pootvoril ústa.

Odrazu zacítil, ako Linina pravá ruka uvoľnila opasok na jeho nohaviciach. Dlaňou vkĺzla pod látku a prstami sa dotkla jeho vzrušenia. Sirius prekvapene zalapal po dychu a následne na to prudko vydýchol všetok vzduch z pľúc. Lina sa usmiala a pohyb zopakovala. Cítila, ako pod jej dotykom ešte viac stvrdol.

„Lina,“ zašepkal jej meno. Posunula sa trochu nižšie a jediným rýchlym pohybom mu dala zvyšok oblečenia, pri čom sa opäť nepatrne dotkla jeho údu. Sirius to nevydržal, chytil ju za ruky a pritiahol si ja naspäť pod seba. Rukou jej roztrhol nohavičky a dlaňami jej roztiahol nohy od seba. Nadvihol sa na lakťoch a ústami sa priblížil k jej odhalenej šiji. Všimol si, ako jej v očiach horeli plamene od nedočkavosti, pohľad mala zamlžený od túžby.

„Milujem ťa,“ povedal a dlaňou ju pohladil po tvári. Bola krásna. Dokonalá. Jej jemná pokožka ho privádzala do šialenstva, celá rozvoniavala omamnou, sladkou vôňou. Vábila ho. A bola len jeho.

„Chcem ťa,“ ozvala sa Lina. Stehnami zatlačila na jeho boky a tým ho prinútila, aby sa dotkol jej citlivého miesta. Lina privrela oči a celá sa roztriasla od túžby. Dlaňami vyhľadala jeho dlane a zaryla mu do nich nechty. Sirius už na nič nečakal a pomaly do nej vnikol, dávajúc pozor, aby jej nespôsobil bolesť. No zdalo sa, že je v poriadku. Napriek tomu chvíľu čakal, kým si na neho zvykne a napokon sa prudko pohol proti jej telu. Lina okamžite zavzdychala.

Sirius cítil, ako sa v ňom hromadí obrovské množstvo vzrušenia. Už nemohol ďalej čakať. Začal divoko prirážať a dostával sa stále hlbšie a hlbšie do jej horkého, vlhkého vnútra. Lina sa poddala jeho rýchlemu tempu a začala pohybovať panvou proti nemu. Jej spolupráca spôsobila nečakaný výbuch v Siriusovom vzrušení.

Lina pod ním sa celá napäla a on zacítil, ako sa jej lono kŕčovito stiahlo. Vyvrcholili naraz a on si nemohol pomôcť a vyčerpane sa na ňu zvalil. Zaborila mu prsty do vlhkých vlasov a jemne ho pohladila po tvári. Príjemne si vychutnávala odoznievanie orgazmu, pričom ho neprestávala hladiť a bozkávať na tvár.

„Aj ja ťa milujem,“ zašepkala po chvíli. Sirius sa usmial a zhodnotil, že je najvyšší čas sa od nej konečne zdvihnúť. Predsa len nebol práve najľahší. No Lina ho nenechala odtiahnuť sa od nej. Namiesto toho ešte zosilnel tlak na jeho bokoch a ona ho posunula vedľa seba bez toho, aby z nej vystúpil. „Chcem ťa cítiť pri sebe,“ povedala a pozrela sa mu do očí. Sirius ju pobozkal na pery a prikývol.

„Neopustím ťa. Viem, že už som ti to raz sľuboval, no teraz to myslím vážne. Neopustím ťa a neublížim ti,“ odvetil. A Lina mu verila. Netušila, že Sirius nemal právo sľubovať jej niečo, čo nemal šancu splniť. On jej ešte ublíži.

 .............

Veľmi vás prosím o komentáre, povzbudzujú ma. :)

V Utečencovi mi chýba humor, ktorý som tak milovala v HZS. Nuž, dospeláci sú dospeláci, tu by som už asi ťažko vsunula incident s jazerom. Hádam, že aj Utečenec má nejaké to svoje čaro. Inak, dúfam, že sa príliš nenudíte. Zábava začne hneď, ako povstane Veď-Viete-Kto. Prezradím vám, že Lina bude mať v tejto poslednej vojne veľmi dôležitú úlohu, vďaka ktorej sa dostane do blízkosti Narcisse Blackovej. :)

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Utečenec - 8. kapitola: