OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Theresa je minulosť, som Tess: 2. kapitola - Theresa

17.02.2012 (20:00) • Damonika • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 9× • zobrazeno 1637×

Theresa:

Rok 1851

Zaklopala som na dvere. Pršalo a celé moje ružové šaty boli premočené. Mama ma asi zbije. Stála som na cudzom pozemku a veľmi som sa bála. No niekde sa ukryť musím.

Otvorila mi dvere celkom milo vyzerajúca postaršia pani to zásterou. Stále som sa však bála a triasla sa od zimy, a preto mi robilo problém vytvoriť celú súvislú vetu.

„Ja... dobrý deň... ja.. stratila som sa a...“ Keď videla ako sa trápim, povzdychla si, položila mi ruku na chrbát a dotiahla ma dnu.

„No poď, zlatíčko.“ Postavila ma na chodbu, so slovami: „Ostaň tu,“ a odbehla preč. Bol to obrovský dom, až prepychový, s ešte väčším pozemkom. Nestihla som si to tu ale poriadnejšie pozrieť, lebo za chvíľu bola späť s bielymi šatami. Nebolo to bohviečo, asi z kuchyne, ale bolo mi to jedno. Hlavne, že je to suché.

Prezliekla som sa a odviedla ma o kuchyne. Vysadila ma na lavicu a začala variť.

„Ako sa voláš, zlatko?“

„Theresa,“ odvetila som a kopala som nohami dopredu a dozadu.

„Pekné meno. Mne môžeš hovoriť Grunden. Si z mesta?“

„Áno.“ Položila predo mňa tanier s kašou. Poďakovala som a hltala to jedlo, akoby malo byť moje posledné.

„A koľko máš rôčkov, srdiečko?“ pýtala sa ďalej.

„Dvanásť,“ odpovedala som s plnou pusou. Ďalej sa nepýtala a odišla preč. Dojedla som, odsunula som tanier nabok a len tak sedela.

Asi po piatich minútach som počula vreskot a dopadnutie niečoho porcelánového na zem. Hneď nato vedľa mňa prebehol chlapec. Mohol mať najviac len štyri roky.

„Nechaj ma!“ zvreskol. Mal svetlé vlasy a na hrudi stískal loptu. Viac som nevidela. Odbehol z miestnosti. Natiahla som krk aby som videla kam. A ako zmizol jeden objavil sa ďalší. Bol vyšší a starší, čo bolo vidieť na prvý pohľad. Čiernovlasý chlapec asi vo veku ako ja prebehol tak tesne vedľa mňa, že som skoro na lavičke stratila rovnováhu a spadla.

„Vieš, že vyhrám, Stefan!“ Vyhlásil sebavedomo tmavovlasý a tiež sa stratil za dverami.

Z dverí kde sa objavili tí chlapci, sa vynorila i Grunden.

„Nechaj mu tú hračku, Damon!“

Grunden sa vydala za nimi, no predtým ako zmizla za dverami, si ešte spomenula na mňa. Prišla ku mne.

„Poď, srdiečko.“ Chytila ma za ruku a vydala sa so mnou preč.

Vyšli sme po masívnom schodisku tohto veličizného domu. Ocitli sme sa na chodbe a Grunden si to mierila do jedných z desiatok dverí, čo tu boli.

Izba bola obrovská a poriadne rozhádzaná. Hračky sa váľali všade a v strede tohto svinčíka sa hádali tí dvaja. Grunden ma pustila a išla tých dvoch od seba oddeliť. Keď sa jej to ako tak podarilo, niečo nato si všimli mňa a prestali úplne.

„Chlapci, toto je Theresa a chvíľu tu pobudne. Dobre? Buďte na ňu dobrí.“ Potom prišla ku mne, po postrčila ma viac k nim a pokračovala.

„Srdiečko, toto sú Stefan a Damon.“

Usmiala som sa. Grunden potom spokojne odišla a nechala nás samých. Stefanova tvárička sa rozžiarila a pribehol ku mne.

„Chceš si hádzať?“ spýtal sa ma.

Autor: Damonika (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Theresa je minulosť, som Tess: 2. kapitola - Theresa: