OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Theresa je minulosť, som Tess: 15. kapitola a Epilóg - Tess

27.04.2012 (19:00) • Damonika • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 6× • zobrazeno 1450×

EDIT: Článek neprošel slovenskou koreturou.

TESS:

„Och Damon, práve včas, aby si videl, ako tvojej dávnej kamarátke rozpáram hrdlo.“ Zase sa stavala na nohy a mierila ku mne. Damon jej však zablokoval cestu.

„Čo od nej chceš? Nechaj ju.“

„Nestaraj sa do toho Damon! Toto nie je tvoja záležitosť. Je to len medzi mnou a tou sukou.“ Zamyslene zdvihla ruku a prstami mu prechádzala po krku, hrudi až k bruchu. Tam Damon jej ruku odtisol. Katherine sa zamračila a vyzerala pri tom, ako veľké trucovité decko.

„Pýtam sa znovu a posledný krát. Čo od nej chceš?“ vrčal. Ja som sa pomaly postavila na nohy.

„Fajn, chceš počuť rozprávku? Nebránim ti! Trochu sa týka aj teba, takže nebude od veci, keď si ju vypočuješ.“ A začala rozprávať. Od začiatku to bolo namierené proti mne, ale keď som chcela namietnuť, musela som sa zadržať, lebo som si uvedomila, že má čiastočne pravdu.

„... takže chcem len naspäť to, o čo ma obrala, bez môjho vedomia,“ hovorila nevinne. Ako keby ma ani nie pred pár minútami nechcela zabiť.

„Ako som ti už tisíckrát povedala Katherine, nejde to. Tým, že si ma premenila na upíra, si ma pripravila o moju moc.“

„Ale nie o všetku!“ Namietla trucovito.

„To síce nie, ale nemám jej toľko, aby som vykonala to kúzlo. Keby som ju mala, použila by som ju na to, aby som ťa zabila.“ Zasyčala. Asi som to zase kúsok prehnala. Spravila krok ku mne, ale Damon ju znovu zastavil.

„Nechápem prečo ho chceš naspäť. Tess ťa nemôže zabiť kúzlom, ako plánovala a ona jediná by to dokázala, pretože ho vlastní, však?“ Prikývla som. „Tak prečo ho tak chceš?“ pýtal sa, nechápajúco.

„Pretože to cíti.“ Začala som namiesto Katherine vysvetľovať ja. „ Cíti, že jej nepatrí. A bolí ju to. Stále. Tú bolesť cíti dvadsaťštyri hodín denne, aj práve v tejto chvíli. Upír je ne-mŕtvy tvor bez duše. Ale upír, ktorý je bez duše aj srdca...“ Rozprávala som, ale Katherine ma prerušila.

„Nerečni!“ vykríkla Katherine. „Nemáš na to moc? Tak si ju požičaj. Požičaj si energiu ako to robí Bonnie Bennetová.“

„Moja moc je na to kúzlo veľmi slabá, ale nemôžem si všetku energiu požičať.“ Stála som si za svojím.

„Treba to vyskúšať. Použi všetku moc ktorú máš.“

„To by ma aj ako upíra zabilo.“

„To mi je ale úplne jedno!“ zvreskla a rozbehla sa, Damon je aj tentoraz zablokoval cestu.

„Na to aby som ho mohla dokončiť, potrebujem byť živá!“

„Spravíš to aj tak!“ Vytrhla sa Damonovi a bežala ku mne. Tento krát som nestihla zareagovať ako pred rokmi a ujsť. Prerazila som mnou strom a ležala som len tesne vedľa konára, na ktorý sa ma v poslednej minúte rozhodla nenapichnúť. Aj tak som bola celá doranená z triesok stromu.

Damon ju chytil a odtrhol odo mňa. Ako nepríčetná zaútočila na neho, akoby si pomýlila, koho to vlastne chcela zabiť. Damon sa jej uhýbal, vracal útoky. No niekedy to proste nezvládol a schytal to. Keď ho hodila o zem Damon vykríkol:„Vypadni odtiaľto!!“

Katherine sa otočila mojim smerom a dala Damonovi skvelú príležitosť znovu zaútočiť. Ja som sa vyškriabala na nohy a rozbehla sa do lesa. Pomaly sa mi hojili rany, ale stále to nebolo ono. Nevydržala som toho toľko ako „klasický“ upír. Tomu bránila moja podstata čarodejky. Čím viac som používala schopnosti upíra, tým viac to moju čarodejnícku podstatu potláčalo. Nikdy však úplné nevytlačilo.

Chvíľu som za sebou počula kroky, Katherine chcela ísť za mnou, ale Damon ju očividne zastavil.

Po niekoľkých kilometroch som cítila, ako ma začínajú pomaly opúšťať sily. Už som nevládala. Po ďalších asi desiatich kilometroch som musela zastať. Ako som už spomenula, nevydržala som toľko ako každý iný upír. Keď som na čas prestala využívať vymoženosti upíra, moje čarodejnícke schopnosti mali viac priestoru, zase sa mi darilo čarovať. Oveľa menej, ako pred premenou, ale aspoň niečo. To sa stalo pár krát - aj keď som nedávno prišla do Mystic Falls. Ale už to, že sa kŕmim, mi vracia sily ako upírke. A kŕmiť sa musím, preto mi čarodejnícke sily ubúdajú a ich prítomnosť ma uberá aj o silu upíra. Nemôžem ich mať naraz obe. A to je jedna veľká, obrovská nevýhoda proti Katherine.

Samozrejme výhoda i nevýhoda pre ňu.

Podoprela som sa rukami o kolená a zhlboka vdychovala vzduch. Pomaly mi začali po tvári tiecť slzy. Nechala som ho tam. Veď ho môže zabiť! Viem, že Katherine ma aj tak zabije, tak prečo som utiekla a nechala tam Damona samého? Teraz bude mŕtvy aj on. Zbytočne. Bože ja som sebec!

V diaľke som počula, ako sa ku mne niečo pekelne rýchlo blíži. Sakra! Upaľovala som ďalej. Už som myslela, že tie hory nikde nekončia, keď som pred sebou počula zvuk auta. Chcela som sa otočiť iným smerom, ale nech by som šla na akúkoľvek stranu, len by ma to spomalilo. Po pár metroch som sa dostala na cestu. Obyčajnú jedno prúdovú cestu. Na druhej strane stál malý opustený domček s kôlňou. Prebehla som cez cestu a skryla sa v nej. Za drevenými schodmi, zvierajúc v ruke kus dreva, ako keby na ňom závisel môj život (čo možno aj závisel), som fakt v bezpečí! Srdce som cítila až niekde v krku. Takto vystrašená som nebola... vlastne nikdy. Ani pri prvom stretnutí s Katherine, ani pri tom druhom. Tiekli mi slzy. Snažila som sa nefňukať a byť ticho. Uvedomovala som si totiž, že ak sa hnala za mnou, musela cez Damona. A to znamenalo...

Klap! Klap! Klap!

Tak rýchlo? To som nemala taký veľký náskok, ako som si myslela.  Bolo počuť jej opätky, ako sa prechádzajú okolo kôlne. Zavŕzgali dvere a vošla dovnútra. Teraz ma nájde a zabije. Za tu dobu som s tým mohla byť zmierená už dávno, vedela som, že sa toto stane. Prečo ale som mala tak šialený strach? Snáď pud sebazáchovy.

„Theresa! Kde si?!“ Prekvapilo ma, čo som počula. Čakala som vyrovnanú a chladnú Katherine, no čo som počula ma šokovalo. Ledva lapala po dychu a hlas jej i pri tých troch slovách niekoľkokrát preskočil. A tie slová ručala. Viac som si nestihla všimnúť, pretože vtedy stála predo mnou a vytrhla mi „kolík“ z ruky.

„Už mi neutečieš!“ Nepočúvala som jej slová a vyrazila k dverám. Bože! Nebolo by jednoduchšie sa vzdať? Koľko táto naháňačka už trvá?

V sekunde bola za mnou. Prišpendlila ma k dverám. Tvár mala len kúsok od mojej. Môže dostať upír infarkt? Asi nie, lebo ja by som ho už mala. No upír môže úplne zošalieť. Z kadiaľ to viem? Stála predo mnou Katherine a vyzerala ukážkovo. No skôr sa knísala, ako stála. Celú tvár mala doudieranú a od krvi, totálne znetvorenú aj na upíra. Vlasy mala v chumáčoch v ktorých bolo všetko možné svinstvo. Tráva, zem, kamienky i blato. A oblečenie na tom nebolo inak. Mala ho celé zašpinené a dotrhané. Takto dopadla po boji s Damonom? A prehral? Panebože!

„Sprav to kúzlo a pustím ťa!“ vrieskala.

„Nemôžem!“ Aj cez to, ako vyzerala mala stále dostatok sily. Otočila sa so mnou a teraz ma prišpendlila na zemi. Keď som chytila dych, na tvár mi dopadlo niečo mokré. Otvorila som oči a všimla si, čo to vlastne je. Slzy. Jej slzy.

„Pomôž MI!!!“ revala. Bolo mi jej ľúto. Nielen na chvíľku. Naozaj mi jej prišlo ľúto, ale za všetko si mohla sama. Za všetko.

Pozrela som za ňu. Zhlboka som sa nadýchla a zaprela sa nohami. Zozbierala som všetku silu, ktorú som v sebe dokázala vyhrabať – tú upírsku i čarodejnícku.

„Dobre,“ šepla som. Zatvárila sa zmetene, ale len na chvíľku, pretože to už som štartovala na nohy. Celou silou som sa zdvihla a napichla ju na drevenú rúčku vidiel za ňou.

Dobrá správa? Trafila som sa. Katherine som videla mŕtvu, ešte s hnusne vypleštenými očami. (čo bolo mojím dlhoročným snom!).

Zlá správa? Nemala som ani chuť to oslavovať!

Ešte horšia správa? Ani som nemohla. Lebo to všetko ma neuveriteľne vyčerpalo a ohromujúce bolo už to, že som sa udržala na nohách až doteraz. Lebo teraz som sa odporučila k zemi. A hneď ako som dopadla, stratila som vedomie.

***

Strašne ma bolela hlava. Nevedela som sa rozpamätať. Čo sa vlastne stalo? Prečo ma bolí hlava? Cítila som sa divne. Malo mi byť horšie. Niečo sa určite stalo. Snažila som si spomenúť. Tak pekne od začiatku: Roky som vyrábala falošné stopy. Vrátila som do Mystic Falls. Stretla som Damona. Ples. Hádka. Vyspala som sa s ním. Les. K....

Otvorila som oči. Skláňala sa nado mnou nejaká postava. Snažila som sa zaostriť. A keď sa mi to podarilo, skoro som vyletela z kože. Ale určite som vyletela z postele s jakotom.

„KATHERINE!“ zrevala som panikou. Priblížila sa ku mne a v obrane zdvihla ruky.

„Tess, upokoj sa. Ja nie som Katherine. Som Elena. Pokoj! Nie som Katherine,“ stále bľabotala to isté, ako keby som bola mentálne labilná. Možno, že som tak aj vyzerala, keď som tak vyštartovala z postele. Elena. Až teraz som si všimla ako je oblečená. Do toho by sa Katherine neobliekla. Aha! Tak pardon.

„A Katherine...?“ nedopovedala som. Elena to dopovedala to za mňa:

„Katherine je preč. Mŕtva. Už ti nijako nemôže ublížiť.“ Fajn. Bola som pri obnovovaní si udalostí. Kde som skončila? Les. Šla som na prechádzku. Prišla Katherine. Chcela vrátiť späť to kúzlo. Zachránil ma Damon. Potom som utek.... Damon! Bože mne to pomaly myslí! Porozhliadala som sa po miestnosti. Až teraz som si uvedomila, že je to jeho izba. Ale on nikde nebol. Bola tu len Elena, ktorá na mňa so strachom pozerala, akoby som po nej teraz mala skočiť. Vystrelila som z izby von asi tak rýchlo akoby som zas utekala pred Katherine. Prišla som až dole do obývačky, kde som konečne zastavila a upokojila sa. Bol tam. Sedel na gauči a nohy mal vyložené na stole, takmer ako ja vtedy, keď som sem pre pár dňami prišla. V ruke držal pohárik s krvou a na tvári sa mu začal rysovať ten jeho typický povýšenecký úsmev, o ktorý som sa len pred chvíľou strachovala, či ho ešte niekedy uvidím. Zhlboka som sa nadýchla.

„Chýbal som ti?“ povedal sebavedome.

„Ani nie. A hlavne nie to tvoje ego.“ Uvoľnila som sa a kráčala k nemu.

„Tak prečo si letela dolu tými schodmi, akoby ti šlo o život?“ pýtal sa a položil pohárik na stôl, „Alebo mne? Hm?“

„Keby ti šlo o život, ostala by som hore za počítačom a robila pozvánky na párty. Oslavovala by som!“ Sadla som si vedľa neho. Klamala som a čo bolo horšie, vedel to aj on. Našťastie to nechal to tak.

„No tak. Podeľ sa!“ rozkázala som mu a nastavila pohárik. Zvláštne bolo, že neprotestoval. Nalial mi po okraj a keď som to do seba šupla, bolo mi to jedno. Počula som niekoho kráčať dole po schodoch. V obývačke sa zjavila Elena a oznámila nám, že ide za Stefanom. Potom zavrela chodové dvere a zmizla. Po chvíľke ticha som sa ho musela opýtať:

„Čo sa potom stalo?“ Vedela som, že vie, o čom hovorím.

„Keď si odišla, hnala sa za tebou, ale zastavil som ju. Chvíľu sme sa bili, no potom na mňa skočila a zlomila mi väzy.“ Zamračil sa. „Elena mi povedala, že keď sa zo Stefanom zobudili a my sme tu neboli, hoci som tu mal auto, šli nás hľadať. Stefan ma napokon našiel, ale teba nikde nevedel nájsť. Keď som sa zobudil, išli sme ťa hľadať spoločne. Nakoniec sme ťa našli v tej kôlni, s mŕtvou Katherine. Poviem ti, boli ste dosť ďaleko.“

„Ďakujem.“ Slabo som sa na neho usmiala. Keby nebolo jeho, bola by som mŕtva ja, nie Katherine. Vôbec sa do toho nemusel miešať. Asi som sa musela tváriť nejako zachmúrene, lebo sa ku mne naklonil a rukou mi prešiel po tvári so slovami:

„Si v poriadku?“ Usmiala som sa.

„Čím ti Katherine tresla o hlavu?“ Zamračil sa.

„Ničím, prečo?“

„Pretože starostlivosť nie je tvoja typická povaha,“ osvetlila som mu. Zamračil sa ešte viac, až sa mu obočie skoro spojilo. Vyzeral roztomilo.

„Ale ja sa viem starať.“ hájil sa a na dôkaz ma znovu jemne pohladil po tvári. Zavrela som oči. Na perách som pocítila tie jeho. Prisunula som sa k nemu bližšie a on ma objal okolo pása. Rukou som mu zašla pod čierne tričko a obkročmo som si na neho sadla. Zaklonila som hlavu, keď ma neprestával bozkávať a po chvíľke mi perami začal blúdiť po krku. Zrazu mu začalo vadiť moje tričko, tak mi ho vyzliekol. A potom mu začalo vadiť úplne všetko čo som mala na sebe. Ja som na tom nebola inak.

Epilóg:

„Vyhral som!“ víťazoslávne sa zaškeril Damon. A mne škrípali zuby.

„Tá sprostá guľa vôbec nešla tým smerom, akým som chcela, aby mierila!“ kňučala som.

„Mierila si ty vôbec niekam?“ Naklonil hlavu nabok. Mala som chuť mu tú guľu napchať do úst, aby bol už konečne ticho.

„Predstav si že áno!“

„Tak to sa nedá.“ Obišiel biliardový stôl a odložil tágo. Áno, zacpať mu ústa guľou a silno mu oplieskať tágom o hlavu. Možno potom by mu bolo ľahšie predstaviť si to. Bolo by mi ale ľúto toho tága. A musela by som ho zaplatiť.

„Nebuď na mňa hnusný!“ varovala som ho.

„Ja? To ty si mi tu ešte pred chvíľou prednášala, ako ma vraj rozprášiš!“ Smial sa mi. V tvári som musela byť poriadne červená. Rajčina vedľa mňa musí vyzerať ako bleduľka.

„Veď počkaj!“ šepla som pre seba.

„Na čo?“ počul ma Damon.

„Niekto tu dnes asi bude spať sám..." pospevovala som si a tvárila sa ako anjelik.

„Ty sa mi vyhrážaš?“ pýtal sa zaskočene.

„Bože, to sa nemôžete o tomto rozprávať v súkromí? Nie sme na to zvedaví!“ Vyhlásil Stefan, ale Elena ho lakťom buchla do rebier a čakala ďalej na rozhovor. Mne bolo jedno, že počúva, naše hádky totižto počúvala každý deň.

„Áno, myslím, že tomu, čo teraz robím sa hovorí vyhrážanie.“ Odvetila som stále s úsmevom na tvári, keď som videla jeho výraz. Chvíľu na mňa zazeral, či to myslím vážne. A to som myslela.

„To nevydržíš!“ povedal sebavedomo po chvíli.

„Myslíš? Stav sa, že vydržím!“ vyhlásila som a tiež som si zalomila ruky na hrudi.

„Dobre,“ povedal nakoniec.

„Čo dobre?“

„Stavíme sa.“

„Fajn, o čo?“ zaujímala som sa.

„Keď prehráš, už sa ani raz nedotkneš mojich zásob!“

„Pokojne a keď vyhrám ja, nedotkneš sa mojich.“ Súhlasila som.

„Žiadne nemáš!“ zasmial sa mi.

„Zatiaľ, ale neboj sa, budem mať!“

„Dobre, súhlasím.“ Zákerne sme sa na seba usmiali. Toto mám vyhrané, nebude si zo mňa robiť srandu!

„Keby som bol hnusný, tak ti poviem: Ja som ti to hovoril. Ale ty si hovorila, aby som to nehovoril, tak budem dobrý a nepoviem ti to.“ Čo? Po jeho prvých troch slovách som stratila šajnu o čom hovorí. Ale aj cez zastreté rolety a tmu ako v rohu, sa nedal prehliadnuť ten jeho obrovský úsmev. Vzdychla som si.

„Nenávidím ťa,“ zamrmlala som mu do hrudi. Vedela som, na čo narážal. Ale kto by bral na vedomie také niečo ako stávka, keď sa zrazu zo sprchy vynorí chlap s takým bohovským telom, len v uteráku okolo pása? Poviem vám, nikto!

„Ja tiež.“

„Tiež sa nenávidíš?“ zdvihla som pobavene hlavu.

„Nie tak, ako teba, samozrejme.“ Priznal a pobozkal ma na nos.

„Bože, zabite ho niekto!“ Očami som zablúdila ku stropu.

„Na to nikto nemá odvahu.“ Vyškieral sa ďalej.

„Prečo odvahu? Skôr súcit.“ Rukou som mu zamyslene prešla po boku.

„Nerečni a pokračuj!“ karhal ma.

„Čo? Došli ti urážky?“ rypla som si. Konečne! Nikdy som extra pobožná nebola (hlavne nie ak zistíte, že existujú čarodejnice, upíri, vlkolaky a podobná háveď!), ale mala som chuť poďakovať všetkým svätým.

„Nie, ale zistil som, že je to jediný spôsob, ako ti zavrieť ústa. Keď sa budú venovať niečomu... užitočnejšiemu.“ Jasné. Čo som si myslela? Také šťastie ja proste nemám!

Tak čo? Páčila sa vám kapitola? Snažila som sa. Epilóg som chcela zvlášť, ale pôvodný som vymýšľala vo chvíli, keď som po ruke nemala žiaden papier, takže som naň jednoducho zabudla. Celá ja! :D :D A tak som sa donútila napísať tento vôbec nie vtipný a trápny rozhovor, ale berte to tak, že aspoň niečo.

PS.:Ďakujem za všetky komentáre k tejto poviedke. Bez vás by som to nedopísala. Toto je vlastne moja prvá dopísaná poviedka a k tomu, aby som ju dokončila, ste ma dokopali vy. Ďakujem!

Autor: Damonika (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Theresa je minulosť, som Tess: 15. kapitola a Epilóg - Tess: