OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Theresa je minulosť, som Tess: 13. kapitola - Tess

04.04.2012 (15:00) • Damonika • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 6× • zobrazeno 1516×

TESS:

Zhlboka som sa nadýchla, ale nepomohlo to. V krku som pocítila hrču. Potrebovala som čerstvý vzduch. Trošku si premyslieť, čo ďalšie mu poviem, pretože som vedela, že akúkoľvek neuváženú reakciu, by som potom ľutovala. Zdvihla som sa a rýchlo si obliekala napoly roztrhnuté šaty, aby som do svojej izby nešla úplne nahá. Damon ma chvíľku pozoroval a až keď som bola skoro oblečená, prerušil ticho.

„Teraz by som sa mal uraziť asi ja. Kam ideš?“

„Neboj sa, idem sa len prejsť na čerstvý vzduch. Neutekám ti z postele,“ ubezpečila som ho. Potrebujem byť na chvíľu sama. Otvorila som dvere a došuchtala sa do svojej izby. Šaty som vyhodila a obliekla som si obyčajné modré tričko a čierne obtiahnuté nohavice. Z vešiaku na prízemí som si zobrala rifľovú bundu a vyšla von. Pôvodne som sa chcela zviesť autom, ale prechádzka po lese mi urobí lepšie. Nijaký extra chodníček tu nebol, takže som sa predierala cez trávu a uhýbala konárom stromov, ale nebolo to také hrozné. Po polhodinke chôdze som stále neprišla k nijakému záveru.

Z môjho bezvýsledného rozjímania ma vyrušil šuchot. Ozval sa za mnou, ale keď som sa otočila nič tam nebolo. Vzápätí sa mi znovu ozval za chrbtom. Otočila som sa okolo svojej osi, ale nikoho som nevidela. Presúvalo sa to obrovskou rýchlosťou, takže to mohol byť jedine upír. Zovrelo mi žalúdok, nepríjemnou predtuchou. Ďalší šuchot. Znovu som sa otočila, ale tá osoba už ostala na svojom mieste. Kozačky s podpätkami, s výškou mrakodrapov. Obtiahnuté legíny a malá tenučká bundička. Hnedé vlasy sa jej vlnili na pleciach. A keď som sa jej pozrela do tváre strnula som hrôzou. Tú tvár som tu stretávala každý deň. Na moje nešťastie, toto ale nebola Elena. Radšej by som však videla ju. Jej oči vyžarovali teplo a lásku, zatiaľ čo v očiach jej predchodkyne iskril chlad a krutosť. Usmiala sa na mňa, ale jej úsmev mal od prívetivého ďaleko.

„Ahoj, Theresa. Dlho sme sa nevideli.“

„Katherine,“ vydýchla som, stále zmrazená šokom.

„Bolo od teba hlúpe a pošetilé prísť práve sem. Máme nevybavené účty. Naposledy som ťa o niečo žiadala a ty si nebola schopná moje prosby splniť. Zbabelo si utiekla, čo sa ti teraz už nepodarí.“ Ešte stále sa usmievala. Mala som chuť jej ten úsmev navždy zhodiť. Vedela som však, že ona je oveľa silnejšia upírka ako ja. I keď krvou som spolovice čarodejka, nepomôže mi to. A ona to dobre vie.

Spravila krok mojím smerom. Ja som automaticky o krok cúvla, odhodlaná udržiavať medzi nami čo najväčšiu vzdialenosť čo najdlhšie.

„Katherine, už minule som ti hovorila, že to nedokážem.“ Snažila som sa aby sa mi netriasol hlas. Zatiaľ sa darilo, ale určite nie nadlho. Svoj život - neživot som mala rada, nech bol akokoľvek zvrátený.

„Som zástanca názoru: všetko sa dá, len treba chcieť!“ trvala si na svojom Katherine a spravila ku mne ďalší krok.

„Bola to dohoda s čarodejkou! A ty si ju porušila! Musíš za to niesť následky. Nemôžem ti dať to, čo chceš.“ Áno, vybuchla som. Neovládla som sa. Nebolo to však z toho dôvodu, že by som bola naštvaná. Síce aj to malo svoj podiel! Bolo to zo strachu. Už som sa ani nesnažila zakryť, že sa mi trasie hlas. Triaslo sa mi celé telo a pochybujem, že by to vynikajúcemu zraku upírky ušlo. Jej výraz stvrdol. Stále sa však bola pokojná aspoň na toľko, nakoľko to rozhnevaný upír dokáže.

„Veď ja ale nechcem, aby si mi niečo dávala. Nikdy som to po tebe nežiadala. Chcem len, aby si vrátila to, čo je moje.“ S poslednými slovami ku mne po pošla bližšie, ďalšími dvoma krokmi. Okamžite som začala znovu cúvať, ale za mnou bol asi nejaký kameň a ja som sa zošmykla na kolená. Vyvrtla som si členok, no napriek tomu, som sa znovu pokúsila vstať. Nepodarilo by sa mi to, keby sa mi nezačala automaticky hojiť. Aj tak ma však bolel. Katherine sa len pousmiala.

„Po dohode, ktorú si nedodržala, už patrí mne. Už cez storočie a pol patrí len mne.“

„Ale nosím ho ja! A chcem ho naspäť. Nemala si dôvod vziať si ho!“

„Bolo mojou zárukou!“

„Že si si nejakú vzala si zamlčala!“

„Mala si splniť to, o čo som ťa žiadala! Mala si sa od nich držať ďalej!“ Až teraz hnev premohol strach. Bola to jej vina. Sľub bol sľub. Stanovila som si pravidlá. Nikdy som nemala v láske niekoho, kto poruší daný sľub. Chcela som mať absolútnu istotu. Vtedy. Teraz som to i ľutovala. Proste som chcela svoje a nerozmýšľala som rozumne. Nevedela som, aké to môže mať následky. Nie nadarmo sa hovorí: Pomsta je sladká. A ona si ju teraz určite vychutná. Nevyhnem sa tomu. No nemienim jej ukázať už viac slabosti.

Zúrila. Vycerila zuby a videla som, ako sa jej predĺžili očné zuby. Zrazu bola pri mne, vytiahla ma na nohy a potom vyššie. Za hrdlo. Mala pevný stisk, samozrejme.

„V prvom rade si mi nič nemala zakazovať! Vedela si, že to nikdy neurobím. Bolo od teba hlúpe zakazovať mi to, čo už patrilo mne!“ šepkala mi do ucha hrozivo. Znovu ma striaslo. Nemusela kričať, aby znela strašidelne, no v tomto prípade by som radšej brala to. Keď dopovedala odhodila ma ako handrovú bábiku do stromu. Vyrazilo mi to dych. Nevydržala som to a z plného hrdla sa mi vydral výkrik. Dopadla som na zem. Rany sa mi stále rýchlo liečili, ale asi by bolo lepšie, keby sa pre tentoraz nehojili. Posledný raz. Pootvorila som oči a sledovala, ako sa ku mne pomaly blížia jej kozačky. Možno to posledné čo vidím. Vybaví si to so mnou rýchlo? Alebo pomaly? Došlo jej už konečne, že to, čo chce proste nezíska?

„Varujem ťa znovu, vráť to, čo si vzala!“ Nie nedošlo. K všetkej mojej smole, jej to nedošlo. Vedela som, že znovu utiecť sa mi už nepodarí. Tentoraz už nie. Katherine vždy získa to, čo chce. Ale aspoň čiastočne. Tentoraz jej bude musieť stačiť moja smrť. Mohla by som sa však o útek aspoň pokúsiť. Áno, i keď je to márne, utekala som pred ňou celý život, pokúsim sa o to aspoň posledný krát. To mi išlo vždy najlepšie. Utekať.

Čo najrýchlejšie som vedela, vyšvihla som sa na nohy a utekala pomedzi stromy. Počula som ju v závese za mnou. Predsa len bola staršia, takže nielen aj silnejšia ako ja, ale aj rýchlejšia. Veľa som toho neušla, než ma zas dobehla, zdrapila za bundu a ohodila k ďalšiemu stromu. Teraz ma už ale nenechala ležať na zemi. Zdvihla ma za golier bundy a znovu vycerila zuby. Nech chcela ešte čokoľvek povedať, alebo mi rozpárať krk, nestihla to. Niečo ju odo mňa odtrhlo a ona letela cez celú čistinku kde sme sa nachádzali. A ja som sa zošuchla po kmeni stromu k zemi. Predo mnou stál Damon a cenil zuby na Katherine.

„Nechaj ju na pokoji!“

V nabudúcej kapitole bude zmienená dohoda. Môžte hádať o čo v nej išlo. I keď niektorí sa asi dovtípia, čo chcela Theresa. Za vaše ďalšie komentáre budem vďačná.

Autor: Damonika (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Theresa je minulosť, som Tess: 13. kapitola - Tess: