OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Theresa je minulosť, som Tess: 12. kapitola - Theresa

28.03.2012 (18:00) • Damonika • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 1545×

THERESA:

Písali sme si. Najčastejšie ako to šlo. Nijaký list však nenahradil jeho prítomnosť, preto mi pochopiteľne bolo smutno. Nemala som čo robiť, pretože obvykle som všetok čas trávila s ním. Teraz som ho trávila buď sama doma, alebo na vŕbe a smutne pozerala do diaľky, ako napríklad práve v tejto chvíli.

Bez neho tu bolo tu tak pusto!

Medzi rovesníkmi (ako mi matka odporúčala) som si priateľov nenašla. Väčšinou preto, lebo neboli ON. Len pri Damonovi som mohla formality nechať ďaleko za sebou. Nijako som sa nemusela pretvarovať a robiť zo seba slušne vychovanú dcéru vážených Lorenzettovcov, pochádzajúcu z rodiny zakladateľov mesta, bla, bla, bla... Len pri ňom som mohla popustiť fantáziu, hovoriť čo chcem, správať sa ako chcem.

Po roku som však našla spôsob ako tráviť voľné chvíle.

Matka mi prezradila, že pochádza z dlhého rodu silných čarodejníc. A ja som po nej zdedila čarovnú moc. Učila som sa čarovať. Áno, šok! Ale nikomu som to nemohla povedať. Nemala som ani komu. Ten, ktorému by som sa zverila s mojím tajomstvom, tu nebol.

Po ďalšom roku mi prišiel posledný list. Neviem prečo, no už ďalší neposlal. A v tom poslednom ani nebolo napísané prečo. Zľakla som sa. Bála som sa, či sa niečo nestalo,. Že by... na to som nechcela myslieť.

V tomto období si mesto prechádzalo ťažkými časmi. Ľuďom začal z dvora miznúť dobytok a neskôr mizli i sami obyvatelia mestečka Mystic Falls. Vždy, keď som počula o čudesnom zmiznutí, zovrelo mi žalúdok. Cítila som, že niečo nie je v poriadku. Cítila som zlo, veľké zlo. Temnotu. Ľudia sa báli vychádzať po zotmení von.

Zavrtela som hlavou, aby som zahnala nepríjemné myšlienky a zoskočila som zo stromu. Bol čas ísť domov.

Keď som sa dostala k mestu, vydýchla som si. Predsa len tu bolo trošku bezpečnejšie, ako túlať sa v lese. Nie oveľa, ale bolo.

Pár obyvateľov bolo ešte vonku, postávali pred domami a rozprávali sa zo susedmi. Prechádzala som ulicou a pomaly mierila domov. Bol neďaleko centra mesta.

Pár metrov predo mnou zacvengal zvonček. Z obchodu predo mnou práve vychádzalo dievča zo slnečníkom, otočené k predavačke, s ktorou sa lúčilo.

„Dovidenia, Pearl. A znova ďakujem.“ Predavačka len prikývla  a znovu vošla dovnútra. Dievča sa otočilo a išlo preč po uličke, priamo oproti mne.

Až teraz som ju videla celú. Nepoznala som ju. Zamrazilo ma. Bola jednoducho krásna. Nádherné gaštanové vlasy spustené na pleciach a čokoládové oči v šere žiarili. S jemným úsmevom na perách elegantne kráčala oproti mne.

Keď prešla popri mne na úzkom chodníčku jej ruka sa zľahka obtrela o tú moju a ja som zmeravela namieste. Čas sa zastavil. Zovrelo mi hrdlo a prišlo nevoľno. Zatmelo sa mi pred očami. Videla som smrť. Obete. Kopu obetí v kalužiach krvi. Medzi nimi boli i ľudia, no nesprávali sa tak. Boli ako zvery. Krvilačné. Mali ústa zašpinené krvou, obrovské očné zuby a červené oči okolo ktorý mali navreté žily. Boli to netvory. Ona bola netvor.

To všetko som videla v jednej sekunde. Len toľko, koľko som sa dotýkala toho dievčaťa. To všetko som cítila z nej. Smrť.

Neznáme dievča si to nevšimlo a pokračovalo ďalej v ceste. Ja som sa rozbehla domov.

Neskôr som zistila, čo to bolo. Stretla som  upíra. Netvora noci – ako hovorila matka. Vysvetlila mi, prečo netvor noci – upír, ako bola ona sa mohla pohybovať v hodinách, keď svieti slnko. Nejaká iná čarodejnica jej začarovala kameň lapis lazuri, ktorý musí nosiť zo sebou. Nechápala som ale, prečo by to nejaká čarodejnica robila. Matka mi nakázala, aby som sa jej vyhýbala a všetkým jej podobným. Ja som však na to bola až príliš zvedavá.

V kostole som sa dopočula, že to dievča sa volá Katherine Pierce. Nič viac. Dopočula som sa však správu, ktorá ma zaujímala ešte viac ako tá upírka. Damon. Vraj sa vrátil domov.

Uľavilo sa mi, že je v poriadku, ale zmocňoval sa ma strach. Prečo nenapísal, že sa vrátil? Zabudol na mňa?

Zvyšok voľného času som znovu trávila pri vŕbe. Dúfala som, že príde. Zbytočne. Bála som sa ísť pozrieť – čo i len priblížiť – k ich domu. Veď čo keď ma zbadajú? No čím ďalej som čakala, tým viac odvahy som naberala.

Pomaly som sa zakrádala k ich domu. Čakala som skôr, že budú vzadu v záhrade, ale prekvapilo ma, keď som pred vchodovými dverami uvidela tri postavy. V dvoch z nich som poznala Stefana a Damona. Potom sa otočila tá tretia, neznáma, a ja som si spomenula, kde už som ju videla.

V tejto kapitole sa konečne dostala na scénu i Katherine. A objaví sa aj v budúcej kapitole. Stretne sa s Tess. Tešte sa! Onedlho zistíme, prečo sa pred ňou vlastne skrýva!

Ďakujem za komentáre, i keď ich k minulej kapitole bolo celkom málo, dúfam, že teraz to napravíte! Damonika :D

Autor: Damonika (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Theresa je minulosť, som Tess: 12. kapitola - Theresa: