OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Sinners never sleep - 8. kapitola

02.05.2012 (18:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 12× • zobrazeno 2070×

Ôsma kapitola

Draco kráčal prázdnymi chodbami mieriac do Slizolinskej klubovne. Pochodne zavesené ma múroch plápolali, oheň potichu praskal.

Cítil sa neuveriteľne osamelý, sám, netušil prečo. Pred chvíľou ho ešte objímala Hermiona a teraz, keď sa jej teplo vytrácalo z jeho telo, pociťoval chlad a podivný strach.

Zrýchlil.

Chcel sa do klubovne dostať čo najrýchlejšie, vyhovoriť sa na bolesť hlavy a ísť do postele. S potešením zistil, že už len pár metrov a bude môcť prejsť tajným vchodom do spoločenskej siene Slizolinu. Tam sa pozdravil s Pansy, Blaisom a Theom, ospravedlnil sa im a zamračený odišiel do izby.

Zhodil zo seba košeľu a šmaril ju do koša na špinavé oblečenie v rohu izby. Bola spotená a na pleci zašpinená od krvi. Prešiel k svojej skrini a otvoril dvere, na ktorých bolo z druhej strany zrkadlo. Zdráhal sa otvoriť oči, ale nakoniec si ranu musel prezrieť.

Vyzerala naozaj vážne a tieklo z nej až priveľa krvi. Trochu sa mu zatočila hlava. Ruka s prútikom sa mu triasla, keď šepkal kúzlo, ktoré malo ranu vyčistiť, zbaviť všetkej čiernej mágie, a potom zastaviť krvácanie.

Práve, keď hľadal v lekárničke obväz, vošla dovnútra Pansy. Keď ho zbadala, ako si ri rane drží vreckovku, teraz už celú červenú, zhíkla a okamžite k nemu pribehla.

„Preboha! Čo sa ti to stalo?! A neopováž sa mi klamať!“ V očiach a tvári mala výraz, z ktorého šiel a Draco sa cítil príliš slabý na to, aby jej klamal.

Nechal ju dotlačiť k posteli, Sadol si na ňu, oprel sa do mäkkých vankúš. Pansy zistila, že ranu si očistil zle, a preto mu ju vyčistila znovu. Štípalo to, Draco zatol zuby, aby nevydal ani zvuk.

Od niekadiaľ vylovila tabletku s pohárom vody. Po tom, čo ju s námahou prehltol a zapil, cítil v ústach horkú pachuť, ale cítil sa uvoľnenejšie. Zaklonil hlavu a oprel si ju o mäkký vankúš. Pred očami sa mu začalo zahmlievať.

S ťažkosťami pokrútil hlavou a na chvíľu si vyčistil hlavu. Zistil, že Pansy mu plece obviazala a zastavila krvácanie.

„Pansy, ja...“ Uvedomil si že jeho hlas znie podivne plačlivo. „Urobil som niečo strašné.“

Utišujúcim zvukom ho zastavila a zatlačila do vankúšov. Prikryla perinou a odhrnula mu spotené vlasy z čela.

„Povieš mi o tom zajtra, dobre?“

Pohladila ho po hlave a Draco v tej chvíli vyčerpaný konečne zaspal.

***

Hermiona sa silene usmiala na svojich priateľov a povedala, že si chce ísť už ľahnúť. Ron s Harrym hrali šach a Ginny čítala akúsi knihu. Nikto z nich si nevšimol, aká je Hermiona bledá a ako čudne sa správa.

Vyšla na poschodie. Vo svojej izbe si vzala pyžamo a zamierila do kúpeľne. Zamkla sa, nechcela, aby ju niekto rušil. Tam sa znovu rozplakala. Chrbtom sa oprela o dvere kúpeľne a snažila sa trochu upokojiť. Keď sa jej to konečne podarilo, postavila sa pred zrkadlo. Vlasy si vysoko zopla do gumičky, aby jej nezavadzali.

Utrela si slzy. Na tvári, ani na krku neostalo nič, čo by naznačovalo tomu, čo s ňou William robil. Na ramenách a pleciach si všimla škaredé modriny, odtlačky jeho dlhých prstov. Nepoznala kúzlo, ktoré by ich vyliečilo, alebo aspoň zakrylo, ale to nevadilo, mohla ich skryť pomocou svetra s dlhým rukávom.

Otočila sa, aby si mohla prezrieť chrbát. Prekvapene skríkla. Ešte stále cítila protivné pálenie a teraz už vedela prečo. Jej jazva, inokedy len obyčajná tenká čiara v tvare W sa síce tiahla cez celý jej chrbát, ale nebola až taká nápadná. Teraz doslova žiarila, červená akoby z nej mala každú chvíľu začať vytekať čerstvá krv.

Netušila, čo má robiť, preto ranu len dezinfikovala a pomocou prútika si obväz obkrútila okolo celého brucha a trupu, aby zakryl celú ranu.

Osprchovala sa, vyčistila si zuby, prečesala vlasy. Potom si obliekla pyžamo, veľké voľné tričko a tenké pyžamové nohavice, v ktorých spávala.

Cítila sa o trochu lepšie, keď po sebe upratala a vyšla z kúpeľne. V izbe špinavé oblečenie hodila do koša na bielizeň a ľahla si do postele. Na zajtrajšie vyučovanie už mala všetko starostlivo pripravené. Zhasla svetlo a ukryla sa pod perinami.

So spomienkou na Dracovo nežné objatie a jeho korenistú vôňu zaspala.

***

Draco sa prebudil s príjemným pocitom. Bol si istý, že je to vďaka tým liekom, čo mu dala Pansy, ale nehneval sa na ňu, že mu ich nanútila. Vlastne jej bol vďačný. Už dávno sa tak dobre nevyspal. Navyše počas celého spánku – ani nevedel ako – ho na nose šteklila vôňa istej kučeravej čarodejnice. Dokonca si matne spomínal, že sa mu niečo o nej snívalo. Na perách akoby cítil jej sladký dych. Trochu smutne si povzdychol, keď si uvedomil, že to bol len sen.

Posadil sa na posteli a zistil, že v izbe je sám, chlapci už odišli a niekto roztiahol závesy a dokorán otvoril okno. Dnu prúdil príjemný neobyčajne teplý vzduch. Postavil a prezliekol sa, v kúpeľni si vyčistil zuby a prečesal vlasy. Skontroloval si plece, ale ostala na ňom len tenučká jazva. Znovu si obliekol košeľu a práve, keď si upravoval kravatu, vtrhla dnu Pansy.

„Neodídeš z tejto izby, pokým mi to všetko nevysvetlíš,“ prikázala a ráznym gestom mu naznačila, aby si sadol na posteľ.

Poslúchol ju a keď si sadla vedľa neho s vážnym výrazom na tvári, začal jej rozprávať jednoducho o všetkom. Ako sa náhodou od smťožrútov dozvedel, že William Blake, blízky priateľ otca a muž, ktorého obdivoval, uniesol jedno dievča a teraz ho vo svojom dome mučí.

V tej dobre už pracoval ako tajný špión pre Fénixov rád a preto, keď im to ohlásil, zistil, že Hermiona Grangerová je nezvestná tiež. Povedal im adresu Blakeovho domu a oni tam vyslali svojich najlepších agentov, avšak v dome sa nikto nenašiel.

Sklamaný boli všetci, aj Draco. Po niekoľkých dňoch sa znovu nerád vrátil domov. Vedel, čo ho bude čakať. Ako náhle prekročil prah vstupných dverí, začul to. Začul ju. Prešiel mu mráz po chrbte a rozbehol sa do obývacej izby. Jeho matka ležala na zemi a zvíjala sa v bolestiach zatiaľ čo jeho otec sa šialene smial, vykrikoval nadávky a kliatby, mučil jeho matku.

Zbadala ho a vo chvíli, keď sa Crucio prestalo zvíjať okolo jej tela, vystrela ruku a povedala slová, na ktoré Draco už nikdy nezabudne:

„Draco, zlatíčko, zachráň sa.“ A v očiach prečítal vetu, ktorú už nedokázala vyriecť nahlas: Mama ťa miluje.

Lucius, jeho otec, naposledy namieril prútik na telo svojej manželky a vyriekol dve slová, ktoré sa do Dracovej mysle tak silno a bolestivo zaryli. Nenávidel ich.

„Mama!“ vykríkol a pribehol k svojej matke, ktorá bez jedinej známky života ležala na zemi.

V tej chvíli sa Draco konečne odhodlal. Postavil sa priamo pred svojho otca, ktorý na neho nechápavo hľadel.

Draco na neho namieril svoj prútik a skôr, ako mohol Lucius čokoľvek urobiť, Draco so všetkou nenávisťou a odporom, ktoré cítil, povedal tie dve slová.

Avada kedavra.

Po tom bez jediného obzretia sa odišiel z Malfoyovského sídla a zamieril na jeho jediné miesto, kde sa cítil v bezpečí.

Letné sídlo Williama Blakea bolo len niekoľko kilometrov ďaleko. Premiestnil sa tam.

A ako náhle prekročil prah vstupných dverí, začul to. Začul ju. Tak veľmi mu ten krik pripomínal krik jeho matky, že sa rozbehol po schodoch dolu do pivnice a keď rozrazil ťažké kovové dvere, nedokázal veriť vlastným očiam.

William kľačal na zemi, pod ním mláka červenej tekutiny, šmuhy rovnakej farby na tvári a snehobielej košeli. A pod ním ochabnuto ležalo takmer nahé dievča, potichu vzlykajúce.

„William? William, čo sa tu deje?“ opýtal sa ho roztrasene.

William k nemu pomaly otočil hlavu a keď zbadal Dracov vydesený pohľad, zoširoka sa usmial.

„Draco, môj milý, ideš práve včas. Chceš sa k nám pridať? Hermione to isto nebude vadiť,“ prehovoril a jeho hlas mal zvláštny krutý a pritom šialený nádych. Draca striaslo.

Hermionu?

William sa svižne postavil na nohy a Dracovi sa tak naskytol plný a hrôzostrašný pohľad. Dievča malo kučeravé vlasy, ale už nie tak husté, boli zlepené od tej tekutiny, telo mala červené, a keď do nej William kopol a ona sa obrátila na brucho, odhalila tak svoj chrbát. Draco zhrozene vykríkol.

Cez celý chrbát mala vyryté jediné písmeno, veľké písmeno W. Z rany jej vytekalo veľa krvi – krv, to bola tá tekutina, čo bola všade navôkol.

William akoby s láskou pohladil Hermionin odhalený chrbát a spôsobil jej tak ukrutné muky. Draco sa rozhodol okamžite.

„Ustúp od nej!“ Prikázal mu.

William sa zachichotal.

„Chceš ju celú pre seba, však Draco? Ale ona je moja!“

Draco jeho slovám nerozumel, no znovu mu prikázal, aby od nej ustúpil. Neposlúchol ho. A tak k nemu Draco pristúpil a z celej svojej sily ho päsťou udrel do tváre. Iba hlboké sklamanie a opovrhovanie ho prinútili k tomuto znížiť.

William spadol tvárou na zem. Ležala na bruchu, len hlavu obrátil k Dracovi. Zoširoka sa usmial, z úst mu vytekala krv, ktorá mu sfarbila zuby. Z pier mu uniklo tiché, démonické zachichotanie. He he he.

„Ona bude navždy moja.“

Draco vytiahol svoj prútik a namieril ho na Williama.

„Nedokážeš to.“

Ruka sa mu zatriasla.

„Si príliš slabý, Draco, príliš slabý.“

Draco na neho zasyčal, aby ho umlčal.

„Nemáš na to.“

A tak Draco povedal znovu tie dve slová a zelený záblesk ožiaril miestnosť. Telo Williama Blakea ostalo nehybne ležať na špinavej dlážke.

Draco pribehol k Hermione, prevrátil ju na chrbát. Tvár aj telo mala posiate stovkami modrín a malých rezných rán. Srdce jej slabo bilo, takmer nedýchala, no stále žila. Vyzliekol si plášť a zabalil ju doň. Zdvihol ju a v náručí s ňou vyšiel z pivnice, Prešiel po schodoch a potom cez chodbu a vstupné dvere von z domu.

Hermiona na chvíľu otvorila oči a zadívala sa na Draca. Ten jej pohľad vycítil a sklonil hlavu, aby sa uistil, že je v poriadku. Hermione pery sa zatriasli a pomaly zreteľne zašepkala skôr, ako stratila vedomie:

„Anjel.“

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Sinners never sleep - 8. kapitola: