OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Prízrak minulosti - 6. kapitola

17.10.2012 (14:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 1344×

Konal sa ples. Via netušila, kto s týmto nápadom prišiel, no predpokladala, že to bola Elena. Mystic falls bolo zvyknuté na plesy, večierky či hromadné oslavy, no napriek tomu obyvateľov mesta prekvapilo, že sa to bude konať v Salvatore vile. Tam predsa žiadna živá duša nikdy nebola. Preto sa nikto nečudoval keď terajší šerif spolu so starostom Mystic falls prijali Damonovo pozvanie a spolu s nimi aj zvyšok rady s ich rodinami. A Via sa na to úprimne tešila. Bola to perfektná príležitosť pripomenúť Damonovi, ako veľmi sa na jeho mŕtvu lásku podobá. Nie len výzorovo a emotívne, ale aj čo sa týka záľub. Vždy, na každom večierku či diskotéke bola kráľovnou parketu. Bude skvelé pozorovať bolesť v Damonových očiach... Aspoň si niečím spríjemní deň.

Keď vchádzala do Salvatorove domu, neuniklo jej, ako si ju všetci muži zaujato prezerajú. Nečudovala sa tomu. Vedela, že vyzerá úžasne. Mala na sebe krvavočervené šaty na ramienka a po kolená z tenkej látky, na ktorej bola prišitá čipka. Zvodný, no cez to decentný okrúhli výstrih podtrhoval jej prednosti tak ako strih upnutých šiat. Vlasy mala vyčesané do vysokého drdolu a na perách mala sýtočervený rúž. Samozrejme nezabudla ani na tie dve najdôležitejšie veci – na náhrdelník v tvare srdca a na náramok, ktorý jej kedysi venoval Damon. „TF“. Navždy spolu. Tie slová sa do nej zarývali s prekvapivou bolesťou. No nevšímala si to. Tu nešlo o jej bolesť, ale o tú Damonovu. Bola si istá, že pri pohľade na strieborný šperk na jej pravej ruke niečo pocíti, a rozhodne to nebude radosť, že sa náramok za tie roky nestratil.

Do obývačky vošla v Jeremyho sprievode. Na chvíľku sa zastavila a prezrela si miestnosť, ktorá sa razom premenila na tanečnú sálu – nábytok úplne zmizol a všimla si, že v rohu stálo menšie pódium, na ktorom stála speváčka a práve spievala jednu z pomalších hitov. Pri stenách boli užšie stoly so šampanským a menším pohostením. Rozhodne to bolo na vysokej úrovni a všetko vyzeralo byť dokonalé. Ostatne ako všetko, čoho sa Damon kedy dotkol. Via potlačila chuť odfrknúť si a pohľadom vyhľadala Elenu. Pozorovala ju. Via sa na ňu usmiala a spolu s Jeremym k nej zamierili.

Spokojne si pri pohľade na Elenu uvedomila, že tento večer rozhodne nevyzerá tak okúzľujúco ako ona. Mala oblečené jednoduché biele šaty po zem so štvorcovým výstrihom, ktoré jej síce sadli presne no nevynikla v nich tak ako Via v tých svojich. Pocítila zvláštne uspokojenie a jej úsmev sa ešte rozšíril. Elena si ju premerala zvláštnym pátracím pohľadom a nakoniec sa zastavila na krku. Prudko sa nadýchla a pokúsila sa ho úsmev. Nevyšiel jej.

„Jeremy, Via,“ pozdravila ich. Jeremy sa usmial.

„Teda, sestrička, sekne ti to,“ sklonil jej poklonu a usmial sa. Elena sa trápne začervenala a zachichotala, no potom poďakovala a opäť zvážnela.

„Via, krásne šaty. Úžasne sa ti k nim hodí ten náhrdelník. Odniekiaľ mi je povedomý,“ povedala Elena. Via sa naširoko usmiala.

„Ďakujem. Aj tebe to pristane. Náhrdelník mám od Damona,“ odvetila Via. Elena sa zarazila.

„Od Damona? Ako...“ no v tej chvíli prišiel Damon a skočil jej do reči.

„Tu ste... hľadal som vás a...“ V tej chvíli spočinul očami na Vii a zasekol sa. Via presne vedela, na čo myslí. Spomenul si. Tieto šaty mala na sebe prvýkrát, keď sa stretli v tom bare. „Via,“ hlesol a tiež sa pokúsil o úsmev. „Vyzeráš dneska nádherne,“ usmial sa na ňu, zdvihol jej pravú ruku a letmo ju pobozkal na ruku, ako sa to robilo za jeho čias. Nevšímajúc si Elenin zarazený pohľad sa opäť usmial a pokračoval.

„Starosta Adams nás volá, Elena. Chce s nami niečo prebrať ako s usporiadateľmi tejto akcie. Môžeš, na chvíľu?“ A s týmito slovami sa otočil a odišiel. Elena ho okamžite nasledovala, aj keď trpký výraz z jej tváre nezišiel. Jeremy sa krivo usmial.

„Ako vidím, tak ti to perfektne vychádza,“ šepol tak, aby ho Damon nemal šancu započuť. Via pozdvihla jedno obočie.

„Silné slová od Eleninho brata. Človek by čakal, že budeš na jej strane a nie na mojej,“ odvetila potichu a otočila sa k nemu tvárou. Jeremy naklonil hlavu na stranu.

„Povedzme že nie si jediná, komu Elenino otrasné správanie vadí. Alebo hovorme radšej o činoch,“ povedal a zamračil sa. Via sa smutno usmiala.

„To áno. Dlho som spochybňovala tvoje motívy. Prečo by si mi mal pomáhať, Jer? Kvôli starému priateľstvu? Alebo preto, že... čakáš niečo viac,“ hlesla a kusla sa do pery. Jeremyho zarazilo Viino odrazu ľudské správanie. Už len preto že sa ne neho smutne pozrela. Alebo sa kusla do pery. Alebo ho nazvala menom. Či... začala preberať jeho city.

„Nemusíš sa báť, Via. Moje úmysly sú úplne čisté. Ako voči tebe tak aj ku všetkým ostatným. No dobre, k Damonovi ani až tak nie no kto by ho mal rád? Lezie mi na nervy s tým jeho arogantným úsmevom. Najradšej by som mu jednu strelil,“ odfrkol si Jeremy. Via sa z ničoho nič rozosmiala. Jeremy ten úkaz pozoroval skoro s posvätnou úctou.

„Tak strelil, áno? Neboj sa, ak pôjde všetko podľa môjho plánu tak na konci ti ho podržím a ty si budeš môcť vyliať všetku svoju zlosť,“ uškrnula sa. Tento raz sa rozosmial Jeremy. „Mala by som ísť. Predsa si nemôžem nechať ujsť príležitosť provokovať Damona,“ zašepkala. Jer prikývol a vyprevádzal ju pohľadom. Takže mu ho podrží. No... znela to ako sľubná budúcnosť.

„Smiem prosiť o tanec?“ ozval sa za ňou povedomý hlas. Via sa prudko otočila a takmer narazila do Damonova širokého hrudníka. Hoci mala sedem centimetrové podpätky tak jej to rozhodne pri Damonovi nepomáhalo. Ako by aj mohlo, keď mal skoro meter deväťdesiat? A ona len chabých stošesťdesiattri. Musela zakloniť hlavu aby mu mohla pozrieť do očí.

„Samozrejme. Keď tak presne prosíš,“ odvetila a nasadila hraný flirtujúci úsmev. Damon ju chytil za ruku a pretlačil sa s ňou doprostred parketu. Okolo nich tancovalo kopec rozhodne starších ľudí ako boli oni dvaja no nevadilo im to. Hlavné bolo, aby obidvaja splnili svoje plány. Ona mu chcela opäť ublížiť a on... Dostať sa jej do nohavičiek. Damon málokedy nechával hry rozohraté. A táto nielenže nebola rozohratá – keď už bol skoro v cieli tak ho vyhodila jeho vlastná hlúposť. No teraz to má šancu napraviť. A aj to napraví.

Speváčka na pódium práve dospievala pomalší valčík a začala opäť spievať niečo iné. Via sa zarazila. Poznala tú pesničku. Bola stará, pamätala si ju zo svojich detských čias... Jar of hearts.

Via mala čo robiť, aby sa nerozosmiala a nerozplakala zároveň. Za prvé to nebolo vhodné a za druhé... Tento večer nebol o jej bolesti. Bol o tej jeho. On sa musel cítiť strašne, nie oná.

Cítila, ako jej majetnícky a pri tom stále jemne položil ruku na bok – trochu nižšie, ako by sa patrilo a druhou si s ňou spojil ruky. Via na chvíľu zavrela oči... A potom ich opäť otvorila. Snažila sa spomenúť si, ako sa na neho pozerala každé ráno, keď sa pri ňom prebúdzala. Musel si spomenúť... Musel si spomenúť. Nie na Viu, ale na to dievča, ktoré pracovalo v New Yorku. To, ktoré s ním prišlo o nevinnosť už v tak mladom veku, to, ktoré mu odpustilo vraždu vlastných rodičov. A on si spomenul. Videla mu to v očiach.

Viem, že nemôžem urobiť ďalší krok k tebe.

Pretože príčinou každého čakania je ľútosť.

Čo, ty nevieš, že už viac nie som tvoj duch?

Stratil si lásku, ktorú som milovala najviac zo všetkých.

Damon sa zamračil. Áno, už aj on si začal uvedomovať text piesne, na ktorú spoločne tancovali. Krok, za krokom... Vo Viiných očiach sa zjavila ľútosť. No neodradilo ho to. Nesmie! On sa drží svojich plánov, vždy sa ich drží! Via cítila, ako sa jeho pravá ruka posunula ešte nižšie a pritisla si ju bližšie k jeho telu.

Čo si myslíš? Že kto si?

Bežíš okolo a zanechávaš len samé jazvy,

a trháš pri tom lásku.

Zacítiš chlad z ľadu,

ktorý sa nachádza v tvojej duši.

Tak sa ku mne nevracaj.

Čo si myslíš? Že kto si?

Damon sa zamračil. Cítil, ako Vii splašene bije srdce. Bolo tak lákavé... Jej telo... Jej krv. Chcel ju. Tu, v tomto dome. Okamžite. No musí prestať tancovať, musí odísť z tejto miestnosti. Dopekla... musí! Prečo sa na neho tak Via pozerá? Tak... obviňujúco. On si ten pohľad nezaslúži. Nie od nej. Tak prečo ho ten pohľad... bolí? Nie, nebolí. Chce ju. A aj ju dostane!

Počujem, ako sa všetkých pýtaš,

kde ma môžeš nájsť.

Ale stala som sa príliš silnou na to,

aby som opäť spadla do tvojej náruče.

Blbosť. Nemôže predsa robiť rozhodnutia kvôli nejakej úbohej a zbytočnej pesničke. Prečo by ju nemal dostať? On sa volá Damon Salvatore. Vždy dostane čo chce.

Via sa zamračila. Cítila, ako jej ruku drtí v tej svojej a pri tom z nej nespúšťa chtivé oči. Chtivé... Vedela, na čo Damon myslí. A aj čo má v pláne. Opäť sa jej chce zmocniť, tak ako kedysi. No tá pieseň neklame. Stala sa príliš silnou, príliš chladnou ale hlavne príliš bezcitnou na to, aby mu opäť naletela. Nie... jeho sľuby už počúvať nebude.

Trvalo to tak dlho, než som sa cítila opäť dobre.

Spomínam si, ako sa mi svetlo vrátilo späť do očí.

Prajem si zabudnúť na náš prvý bozk.

Pretože si porušil všetky svoje sľuby.

A teraz si späť...

Lenže ty ma nedostaneš späť!

Damon zneistel. V jej očiach už nebola ľútosť, ani láska... Bol tam hnev. Hnev tak veľký, až sa bál, že zaspätkuje o dva kroky späť. Ten pohľad ho spaľoval, drásal jeho vnútro a vháňal mu pichľavú bolesť na miesto, kde by mal mať srdce. A pieseň sa medzi tým začala chýliť ku koncu...

Čo si myslíš? Že kto si?

Bežíš okolo a zanechávaš len samé jazvy,

a trháš pri tom lásku.

Zacítiš chlad z ľadu,

ktorý sa nachádza v tvojej duši.

Tak sa ku mne nevracaj.

Nikdy sa už ku mne nevracaj!

Čo si myslíš, že kto si?

Hudba stíchla. Páry prestali tancovať a postupne opúšťali tanečný parket, pretože speváčka si urobila menšiu pauzu. No Damon s Viou tam aj naďalej stáli. Držali sa tak pevne, akoby sa nikdy nechceli pustiť. Via stále pociťovala hnev... No nemala ďaleko k slzám. Sľúbila si, že pred ním už nikdy nebude plakať. A ani nebude. Nie je tak úbohá. No v Damonových očiach... V Damonových očiach sa lesklo. Zadržoval slzy. Uvedomil si... uvedomil si všetko. To, ako veľmi Viu miloval. A o to celý čas šlo. Chcela, aby nad tým premýšľal. Aby cítil tú bolesť čo ona. Ó áno, milovala ho tak veľmi, že vtedy skoro spáchala samovraždu, keď ju poslal preč. Milovala ho viac ako svoj život, viac ako mŕtvych rodičov či sestru... No už je to preč. Aspoň z tej väčšej časti. Ona už trpieť prestala. Je čas, aby aj Damon zaplatil za svoje chyby.

V tej chvíli zazvonil zvonček. Via Damona okamžite pustila a poodstúpila od neho dva kroky. Ten ju aj naďalej pozoroval pohľadom plným bolesti a... lásky.

Nemala čas nad tým uvažovať. Otočila sa a čo najrýchlejšie prešla do haly. Počula, ako za ňou ide Damon spolu s Elenou a Jeremym. Museli čakať ešte nejakého hosťa, ktorý sa oneskoril.

Via siahla po kľučke a otvorila dvere. Osoba, ktorá za nimi stála, jej prišla príšerne povedomá.

„Stefan?!“ skríkla za ňou Elena a rozbehla sa ku dverám.

Niektoré veci sú očakávané a druhé zase menej. Tanec s Damonom rozhodne dopadol podľa jej predstáv... ostatne ako každý jej plán. Prečo to všetko robila? Z pomsty. To bol hlavný dôvod, prečo je opäť tu. No sú vecí, ktoré nemôžete ovplyvniť. Napríklad niečo ako priateľstvo s Jeremym. Je to záležitosť citov, nie mysle. Preto nemohla predpokladať, že sa s ním opäť zblíži. Alebo Damonove a jej spoločné stretnutie v sprche. Či tak konala pre jej vlastný prospech? Áno aj nie. Pretože niekedy dokonca aj upíri túžia po niečom ako je láska, túžba, strach, vášeň... A Damon... Damon jej to všetko mohol poskytnúť. Nechcela sa toho vzdávať hoci vedela, že musí. Pre pomstu. Pre svoju hrdosť...

Preto ju neprekvapilo, že sa Stefan nedržal pôvodného plánu. Vlastne vždy tušila, že nebude schopný ho dodržať. Chlad? Odmietanie? Voči jeho Elena? Blbosť ako mraky. Samozrejme, že jej dovolil, aby sa mu hodila okolo krku. Či bola na neho pre to nahnevaná? Nie... pretože láska je jediný cit, ktorý sa vypnúť nedá. Nie je to len emócia či zvierací inštinkt ktorý vám hovorí, aby ste v nebezpečenstve utekali. Láska je kúsok srdca, pri ktorom ani neviete že vám chýba pokým ho nestratíte. A Via to vedela. No bola ochotná to riskovať. Pretože ona nebola ako Stefan. Ten sa už párkrát spálil, no predsa to stále skúša. Ide si za svojím šťastím, za svojím srdcom. Via toho už viac nebola schopná. Prestala dôverovať ľuďom a svojim citom. Nebola romantička, nikdy ňou nebola. Stáť nohami pevne na zemi. To je veta, ktorú s takou obľubou vykladal jej otec. A ona nemala dôvod jeho poslednú radu neposlúchnuť. Možno príde o kus srdca, no čo na tom záleží? Hlavne vtedy, ak sa stanete netvorom prahnúcim po krvi.. A diera v srdci sa vždy dá nahradiť... pomstou.

Stefan sa usmial. Nechal Elenu, nech ho objíme, no očami aj naďalej prepaľoval svojho staršieho brata. Ten stratil reč – po prvýkrát za svojho života stratil reč. Stefan vedel prečo. Damonovi konečne došlo, že prišiel o všetko. Znova. No napriek tomu, že Damon mu ukradol jeho jedinú životnú lásku... necítil k nemu nenávisť. Iste, bola tu žiarlivosť a obrovská chuť dať mu jednu do zubov, no to bolo všetko. Pretože Stefan ako jediný veľmi dobre vedel, o čo všetko Damon už v živote prišiel. A bolo toho oveľa viac ako u Stefana. Zamrazilo ho, keď si uvedomil že mu zoberie aj Viu. No musel to urobiť. Respektíve... Via to musela urobiť.

„Stefan,“ ozvala sa po chvíli so širokým úsmevom na tvári. Stefan sa odtiahol od uplakanej Eleny a venoval Vii žiarivý úsmev. Odsunul Elenu bokom a krátko objal Viu okolo ramien. „Nevedela som, že prídeš tak skoro,“ dodala po chvíli. Damon ničomu nerozumel. Ako je možné, že ničomu nerozumel? Striedavo preskakoval zo Stefana na Viu, Elenu ani Jeremyho si absolútne nevšímal.

„Vy dvaja sa poznáte,“ hlesol. Pôvodnú otázku preformuloval na suché konštatovanie. Začínalo mu svitať. To... určite nie.

„Áno, už to bude ten piatok,“ uškrnula sa Via.

„Ako...“

„Ako, braček? Nuž, povedzme že za tých päťdesiat rokov, čo sa tuto Via túla po svete sme mali spolu tú česť a stretli sme sa."

„Päťdesiat rokov?“ spýtal sa ich potichu Damon. Nedokázal na to myslieť... Dopekla, musí sa prebrať!

„Stretli, Stefan? Myslím, že pojem „najlepší priatelia“ je presnejší,“ usmiala sa Via. Damon sa zamračil.

„Takže je to pravda... Si to ty,“ povedal, značne tvrdším a pevnejším hlasom ako pred tým. Via sa zhovievavo usmiala.

„Nuž, Damon, nie vždy všetko ide podľa tvojich pravidiel,“ odsekla.

„S tým len môžem súhlasiť,“ ozval sa znenazdania Jeremy. Damon po ňom sekol očami.

„Ty si o tom vedel?“

„Samozrejme, Damon. Ako inak by som vás presvedčil, že spoznať Viinu vnučku bude najlepšie pre nás všetkých? Priznám sa, že keby som o Vii nevedel tak už dávno zdrhnem ako zbitý pes. A tváril by som sa pri tom presne tak isto ako ty pred malou chvíľou,“ zasmial sa Jeremy. Damon sa už šiel rozohnať, že dá Jeremymu päsťou no v poslednej chvíli ho niekto zarazil. A bola to samotná Via.

„Nie tak rýchlo, Damon. Myslím si, že tí, čo tu majú nevyriešené účty sme my dvaja,“ zasyčala. Elena ich celý čas pozorovala uslzenými očami. Stefan k nej pomaly podišiel a chytil ju za ruku.

„To máš pravdu. Nevyriešené účty je presný názov,“ odvetil Damon rovnako nenávistným tónom. „Takže ty si mi celý ten čas klamala, je tak? Tvrdila si, že si mŕtva, tvárila si sa, že ma nepoznáš! Si spokojná, Via? Máš už všetko, po čo si si sem prišla?“ skríkol. Na jeho počudovanie a obrovský hnev sa Via pobavene usmiala.

„Nie tak celkom, no... myslím si, že to podstatné som už urobila,“ povedala. Damon sa zamračil.

„Tak fajn. Ak je to všetko tak ja padám,“ odsekol podstatne tichším hlasom. Zo stojana si zobral svoju čiernu koženú bundu a vyšiel pred dom, pri čom nezabudol za sebou poriadne buchnúť dverami. Splnil svoje očakávania, bol silný... No teraz sa musí opiť. Okamžite. Bez váhania si sadol do auta a zamieril do Grillu. Pri barovom pulte si všimol hnedookú blondínu. A podvedome tušil, že tá sa už rána nedožije.

.......................

No? Páčilo? Nepáčilo? Som zvedavá. Kapitolu som napísala za jediný deň a to v rekordnom čase. Dala som do nej kúsok seba a tak dúfam, že to z nej vycítite. :) Viete, spomínala som, že sa v tejto kapitole všetko vyrieši, však? No veľmi sa netešte, sme len v tretine našej cesty. Isobel nie je tak bezmocná ako sa zdá... Má v rukáve zopár triumfov. Spolu s Klausom. No Michael s Katherine tiež nie sú veľmi pozadu so svojimi plánmi. Zabiť Klausa  to je ich priorita. A ich metóda? Dostať sa k nemu cez Viu.

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Prízrak minulosti - 6. kapitola: