OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Our Little Sister 15. kapitola

04.12.2012 (13:00) • aisha • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 943×

Mystic Falls, súčasnosť 

     Nevyzeral, že by ho táto situácia priviedla do rozpakov ako mňa alebo Tylera. Práve naopak, vyžíval sa v tom. Videla som, že sa snaží zadržať smiech.
 „Odveziem Sophie do jej basy,“ rozhodol Damon a ja som nebola schopná namietať. Navliekla som si bundu a podišla k bratovi. Objal ma okolo pliec.
 „Hej Lookwood,“ zakričal na Tylera, „zapni si, prosím ťa, zips na nohaviciach,“ dokončil a začal sa smiať na vlastnom vtipe. Nevedela som sa tomu ubrániť, musela som sa zasmiať aj ja. Damon mi galantne otvoril dvere na aute a ja som sa usadila na mieste spolujazdca. Cítila som sa zvláštne.
 „Takže Lookwood? Naozaj? Sophie, myslel som si, že si náročnejšia na mužov,“ začal mi nadávať Damon. 
 „Ja s ním nič nemám,“ zamrmlala som zahanbene.
 „A ešte k tomu je zadaný,“ pokračoval akokeby ma nepočul. „Áno, chápem, je to vzrušujúce spať s niekým kto je zadaný, ale Sophie, Lookwood? Veď je to len zmutované upírie šteňa,“ mlel si svoje Damon. Nahlas som si vzdychla a nechala sa poučovať.
„Sophie?“ začal znova, keď sme dorazili pred dom. „Mala si už niekedy vážnu známosť?“ spýtal sa ma.
„Do toho ti nič nie je,“ odsekla som mu nahnevane.
„Nechceš mi tým ale povedať, že si stále panna, to by si na tom bola horšie ako ten trblietavý upír z Twilightu,“ rýpal do mňa ďalej. Nahnevane som mu strelila jednu za ucho.
 „Môžeš byť pokojný, nie som storočná panna,“ povedala som chladne.
 „Takže Klaus ti poskytol nejakých chlapcov na jednu noc,“ škeril sa na mňa. Prevrátila som oči.
 „Dobrú noc, Damon,“ povedala som nahnevane a zabuchla mu dverami od auta.
 „Maj sa, srdiečko,“ začula som ho kričať. Pokrútila som hlavou a podišla k vchodovým dverám. Dvere sa mi otvorili samé pred nosom.

     „Kocúr odíde z domu a myši majú party,“ privítal ma Klaus mazľavým hlasom. Úsmev z tváre sa mi vytratil.
 „Myslím, že sa to povie nejako inak,“ zamrmlala som a vošla dnu.
 „Máš pravdu,“ usmial sa a podával mi pohár s krvou. „Vyzeráš bledo,“ poznamenal znalecky. Neisto som si pohár vzala a odchlipla som.
 „Ako bolo na tvojom výlete?“ spýtala som sa potichu.
 „Výborne,“ povedal nadšene, „veľa dobrého pitia, poznáš to, samé lahodné dievčatá,“ usmial sa na mňa. Lahodné dievčatá. Prevrátila som očami, otočila som sa mu chrbtom a zapozerala sa na veľkú maľbu koňa, čo nám visel nad krbom. Klaus je jej autorom. Po chvíľke som zacítila niečie ruky na mojom páse. Bolo mi jasné, že je to Klaus. Jeho brada sa obtierala o moje vlasy a tisol si ma k sebe bližšie a pevnejšie.
„Nemaj však obavy,“ začal mi nežne chrapčať do ucha, „na chuť tvojej krvi nezabudnem, zaradila sa k mojím najobľúbenejším.“
 „Nulku negatív má každý rád,“ hravo som ho odbila.
 „Samozrejme, ale aj tak si bola špeciálna, taká čistá,“ mrmlal ďalej.
 „Panenská krv je vždy najčistejšia, v dnešnej dobe ju nájdeš ťažšie, jedine, že by si sa znížil na satie krvi z dvanásťročných dievčatiek,“ argumentovala som.
 „Svätá pravda,“ súhlasil Klaus a stále ma držal v objatí. „Chýbajú mi tie staré časy, keď sme sa preháňali na koňoch.“
 „Aj mne,“ smutne som vzdychla a dopila krv.
 „Kone,“ skríkol z ničoho-nič Klaus a pustil ma. Nechápavo som sa na neho pozerala.
 „Dostal som výborný nápad,“ tešil sa Klaus nadšene.
 „No zbohom,“ ozval sa z ničoho nič Elijah.
 „Rád ťa vidím, braček,“ pozdravil ho Klaus chladným pokývnutím hlavou.
 „Aj ja,“ odvetil Elijah a sadol si na sedačku.
 „Tak čo ti vnukla múza,“ pripomenula som. Klaus sa na mňa tajomne usmial.
 „Uvidíš ráno,“ povedal a žmurkol na mňa a potom sa vytratil niekam preč. S Elijahom sme si vymenili prekvapené pohľady. Sadla som si vedľa neho a zahľadela sa do ohňa. Cítila som sa pri ňom tak pokojne a príjemne.
 „Čo si myslíš, že vymyslel?“ zaujímal sa.
 „Asi niečo s koňmi, rozprávali sme sa o nich,“ vysvetlila som mu.
 „Rozprávali?“ čudoval sa Elijah.
 „Áno viem, sú to už roky, čo sme sa nerozprávali.“

Londýn 1981

    „Myslím, že spolu budú dlho,“ povedal mi Klaus krátko po tom, čo sa Princ Charles oženil s Dianou.
  „Snáď áno,“ zamrmlala som a nechala sa viesť po meste. Mala som na sebe biele šaty so sukňou do áčka, biele rukavice a klobúk. Vlasy mi v prameňoch sem-tam nezbedne vykúkali spod klobúka.
 „Vyzeráš krajšie ako samotná nevesta,“ polichotil mi Klaus.
 „Keby som mohla, očerveniem,“ zamrmlala som nepríjemne. Klaus vydal niečo medzi vzdychnutím a zakašlaním. Vzal ma za obidve ruky a priložil si ich na hrudník. Prekvapene som na neho pozrela a zažmurkala očami.
 „Môžeš byť taká láskavá, Sophie, že na jeden večer, aspoň na jeden, zabudneš, že ma nemáš rada a bude mi robiť príjemnú spoločnosť,“ prosil ma Klaus. Prevrátila som očami.
 „Nie je to náhodou zmysel môjho upírskeho života? Robiť ti spoločnosť,“ precedila som.
 „Jeden večer, prosím,“ šepkal Klaus. Vzdychla som a pozrela sa na oblohu.
 „Tak kam pôjdeme, Nicklaus?“ spýtala som sa.
 „Večerná prechádzka nám len prospeje,“ povedal a lišiacky sa usmial.
 „Nebudeme ale loviť, že nie? Mám biele šaty,“ zamrmlala som.
 „Ak si želáš neloviť, tak ti vyhoviem,“ povedal a galantne mi ponúkol rameno. Oprela som a spolu sme vykročili.
 „Som zvedavá na deti Charlesa a Diany a potom na ich deti a na ich deti a tak ďalej,“ hovorila som.
 „Všetkých ich zažiješ,“ povedal mi s úsmevom Klaus.
 „Nie je to smutné?“ spýtala som sa.
 „Sophie, na túto tému sme už diskutovali veľakrát.“
 „Ja viem. Len sa neviem vyrovnať s tým, že v Mystic Falls sa pravdepodobne vnukovia mojich bratov starajú o svoje deti a ja tam nemám žiadnych potomkov. Moja pokrvná línia sa skončila mnou,“ vzdychla som si.
 „Ber to tak, že tvoji bratia sú už mŕtvi a ty stále živá,“ povedal Klaus.
 „To bolo surové,“ povedala som smutne. „Nevieš si predstaviť, ako mi chýbajú,“ vzdychla som.
 „Možno sa jedného dňa stretneš s niekým, komu bude kolovať ich krv v žilách, vlastne aj tvoja krv,“ povedal Klaus povzbudivo. Chabo som sa usmiala.
 „Sophie, dal som ti večný život, milión ľudí v každej krajine by ti závidela,“ hovoril Klaus. „A tiež nesmieš zabúdať na to, že si chránenkyňa najmocnejšieho upíra na svete,“ dokončil Klaus.
 „Chránenkyňa,“ zamrmlala som si pre seba.
 „Máš niečo proti tomu?“ spýtal sa ma mierne podráždene.
 „Nie,“ povedala som rýchlo, „vlastne sa mi páči, ako to znie,“ priznala som sa nesmelo. Zastavili sme a ja som sa zahľadela do zeme. Klaus mi jemne nadvihol bradu a opatrne ma pobozkal.
 „Ďakujem ti za pekný večer,“ povedal Klaus. V tú noc sme sa s Klausom milovali. 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Our Little Sister 15. kapitola: