OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Our Little Sister 14. kapitola



Our Little Sister 14. kapitolaVyzerá to tak, že Stefan má plán, ako Sophie oslobodiť, bohužiaľ, Sophie o ničom nevie.

Mystic Falls, súčasnosť 

 Sedela som so Stefanom u mňa v izbe. Prezeral si fotky z môjho života a tváril sa zvláštne. Niekedy sa mu na tvári objavil malý úsmev a inokedy sa naopak zamračil.
 „Keď pozerám na tie fotky, cítim sa hlúpo,“ povedal odrazu. Zvedavo som nadvihla obočie.
 „Hlúpo?“
 „Vieš, ako keby si bola iná osoba, čo sa podobá na moju sestru,“ zamrmlal.
 „Nepleť si ma s Katherine a Elenou,“ povedala som výhražne. Stefan sa uškrnul.
 „To by som si nedovolil, slečna,“ zamrmlal a ja som sa rozosmiala. Až teraz som si uvedomila, aké mám šťastie, že moji bratia žijú. Teda teoreticky. Prakticky sme chodiace mŕtvoly, len sa nerozpadávame a nesmrdíme.
 „Ako to bude ďalej, Sophie?“ spýtal sa Stefan a sadol si na posteľ, ktorá bola posiata čierno-bielymi fotkami.
 „Neviem,“ vzdychla som. „Zistíme, čo Klaus chce za moju slobodu a dáme mu to,“ povedala som rozhodne. Stefan sa len pousmial.
 „Vždy som na tebe obdivoval to, že sa všetkému postavíš, nikdy si nemyslela na následky,“ povedal.
 „Veď som tam aj dopadla, uniesol ma šialený pôvodný upír a to len preto, že som sa nechcela vydávať,“ pripomenula som. Stefan sa nad tým usmial.
 „Ja a Damon urobíme všetko pre to, aby si bola zase slobodná a žila kde chceš a s kým chceš,“ povedal vážne. Usmiala som sa.
 „Ja viem,“ povedala som isto. Naozaj som tomu verila. Poznala som mojich bratov.  
 „Pozri, čo tu je,“ povedal z ničoho-nič a v ruke držal kus papieru. Zvedavo som na neho pozrela. Tvár sa mi rozjasnila, keď som uvidela náš spoločný portrét. Pod portrétom bolo napísané Damon Salvatore, Stefan Salvatore, Sophie Salvatore.
 „Mal byť zarámovaný nad kozubom,“ povedal Stefan.
 „Viem,“ usmiala som sa.
 „Keď si zmizla, otec tento portrét nechcel vidieť, zahodil ho - ako si sa k nemu dostala?“ zaujímal sa.
 „Klaus ho pre mňa ukradol,“ povedala som potichu. Stefan si portrét ešte raz obzrel.
 „Bola by škoda ho spáliť,“ povedal nakoniec. Kútiky úst sa mi zvlnili v jemnom úsmeve.
 „Stefan?“ začula som ženský hlas. Stefan sa okamžite postavil.
 „Tu sme,“ zakričal a vyzeral na chodbu. Bolo mi jasné, že prišla Elena. Do izby vošlo dlhovlasé dievča a tvárila sa zmätene. 
 „Ahoj, Sophie,“ pozdravila ma a otočila s k môjmu bratovi „Prečo si mi nezdvíhal telefón?“
 „Prepáč, nepočuli sme zvonenie,“ vysvetlil jej.
 „Nevadí, musíme ísť za Bonnie,“ povedala rozhodne.
 „Našla to?“
 „Našla čo?“ vložila som sa do toho ja.
 „Ona o ničom nevie?“ spýtala sa Elena.
 „Nie, neviem,“ odpovedala som sama za seba.
 „Elena, nie,“ zadržal ju Stefan. „Nemôže nič vedieť, Klaus ju môže ovplyvňovať,“ hovoril Stefan.
 „Stefan,“ naliehala som nahnevane.
 „Sophie, pochop to. Čím menej vieš, tým lepšie a teraz musím ísť,“ povedal a spoločne s Elenou odišli.

     „Klop-klop,“ začula som Tylera ako klope na moje dvere. Dvere sa pootvorili a vošiel dovnútra.
 „Prišiel si ma strážiť?“ spýtala som sa potešene.
 „Nechceš sa ísť prejsť po meste?“ navrhol mi veľkoryso.
 „Nebojíš sa, že sa ťa zbavím a ujdem?“
 „Myslím, že to risknem,“ usmial sa na mňa. Radostne som vyskočila a vzala si čiernu, koženú bundu.
 „Tak kam pôjdeme?“ spýtala som sa.

     S Tylerom sme sa naozaj prechádzali všade. Ukázal mi staré rodinné pozemky jeho rodiny, ktoré som už aj tak poznala. Nakoniec sme sa usadili v lese na tráve. Nebolo najteplejšie ale nebolo ani chladno.
 „Aké je to žiť viac ako storočie?“ spýtal sa ma nečakane.
 „Myslím, že ja nie som tá práva osoba, ktorá by ti vedela odpovedať,“ povedala som sklesnuto. Tyler spojil obočie ako keby nad niečím premýšľal.
 „Vážne? To nemáš ani jednu peknú spomienku?“
 „Od kedy som upírom, tak ani nie,“ usmiala som sa.
 „To mi je ľúto,“ povedal úprimne. Nahnevane som pokrútila hlavou.
 „Nemusíš ma ľutovať, nemám to rada,“ povedala som oduto.
 „Prepáč,“ zamrmlal a kútiky jeho úst sa vykrivili do úškrnu.
 „Čo ti je vtipné?“ zaujímala som sa.
 „Zdá sa mi neuveriteľne, že ti v žilách koluje rovnaká krv ako Stefanovi a Damonovi,“ vysvetlil mi.
 „Čo je na tom také neuveriteľné,“ nechápala so tomu.
 „Ty si ani neuvedomuješ aká si rozdielna a zároveň rovnaká ako tvoji bratia, niekedy v tebe vidím ich dve osoby, je to desivé,“ pokračoval Tyler. Zatvárila som sa urazene.
 „Takže desivé,“ zamrmlala som a prudko som sa postavila a vyskočila na strom.
 „Hej, Sophie, čo stváraš?“ kričal Tyler, ktorý sa rozpačito prechádzal po lese. Pozorovala som ho zhora ako mačka a čakala na vhodnú príležitosť. Tyler sa postavil pod strom, na ktorý som vyskočila. Skočila som priamo na neho a zvalila ho na chrbát. Dlhé havranie vlasy mi padali do jeho tváre. Očné zuby som mala pripravené na útok. V Tylerových očiach som videla zdesenie, strach a prekvapenie.
 „Toto je desivé,“ zamrmlala som a tvár sa mi vrátila do normálu. Tyler to predychával a stále sa tváril prekvapene ale aspoň sa mu už začala vracať farba.
 „Si nádherná,“ povedal z ničoho-nič a dlho sa mi pozeral do oči. V rozpakoch som sa snažila postaviť, ale jeho silné ruky ma objali okolo pásu a pritisli bližšie k nemu. Vedela som, že by som ho dokázala premôcť, ale nechcela som s ním bojovať.
 „Tyler," zašepkala som no v tej chvíli sme sa prevalili a on ležal na mne. Stále sa na mňa pozeral. Srdce mi začalo biť rýchlejšie. Jednou rukou mi prešiel po líci a druhou ma hladil po bokoch. Priblížil sa bližšie k mojej tvári a naše pery sa o seba obtreli. Prekvapene som zažmurkala a chcela som namietať, no vtom ma Tyler pobozkal o niečo vášnivejšie. Jeho jazyk sa dobíjal do mojich úst a ja som povolila. Páčilo sa mi, ako sa na mňa tisne, ako mi jeho ruka zašla pod tričko s obtierala sa mi o podprsenku. Rukou som mu zašla do vlasov a Tyler mi vyzliekol koženú bundu a pokračoval v bozkávaní.
 „Nechcem kaziť romantiku, ale Klaus sa vracia do mesta,“ ozval sa z lesa hlas môjho brata. Vyplašene som od seba Tylera odsotila takou silou, že vrazil do stromu. Venovala som mu ľútostivý pohľad a potom sa znova zamerala na Damona. 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Our Little Sister 14. kapitola:

3. Adel přispěvatel
07.11.2012 [17:17]

Adelno taky bych ráda znala pravej důvod proč ji Klaus drží Emoticon a jsem ráda že poznala svoje bratry a doufám že jí to s Tylerem vyjde Emoticon
a taky nemusel to Damon kazit Emoticon jinak super kapitola a těším se na další Emoticon Emoticon

2.
Smazat | Upravit | 05.11.2012 [20:00]

Super. Krása. Dokonalé. Nemám slov....už teď nedočkavě budu vyhlížet další Emoticon Emoticon

1. Nika248 přispěvatel
05.11.2012 [19:37]

Nika248Bolo to... úžasné. Emoticon Emoticon Emoticon Oplatilo sa čakať. Už predtým som mala pocit,že oni dvaja spolu budú mať niečo, no že ich načapápráve DAmon, by ma nenapalo Emoticon Emoticon Už sa neviem dočkať ďalšej kapitoly a ich reakcie. Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!