OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Humusáčka zo Slizolinu - 12. kapitola

24.07.2012 (14:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 11× • zobrazeno 1806×

Boli to už tri týždne, čo spolu so Siriusom tvorila pár. Tri neuveriteľné týždne plné smiechu a priateľov. Lina prvýkrát vo svojom živote pocítila, že niekam patrí. Aj keď bolo absurdné, že si našla cestu práve k Záškodníkom – najväčším arogantným tupcom v Rokforte. No mali niečo, čo ich robilo výnimočnými – srdcia na správnom mieste, ako by povedal Dumbledore. Hoci si pred niekoľkými mesiacmi ešte stále myslela, že Potter a jeho porušovanie školského poriadku je úbohé a detinské, včera sa pristihla pri tom, ako mu v tom pomáha. Spoločnými silami zavreli pani Norrisovú v záchodoch Umrnčanej Myrtly, respektíve ju strčili do záchodovej misy a zavreli poklop. Odtadiaľ ju až o niekoľko hodín neskôr vyťahoval nahnevaný pán Filch a keď sa Umrnčanej Myrtly opýtal, kto to urobil, tá sa iba rozosmiala a vletela do odpadovej rúry. A tak sa  na ich malý priestupok zabudlo. Medzitým sa konal zápas Slizolin-Bystrohlav, ktorý skončil víťazným pokrikom slizolinčanov. Nikto však nebol prekvapený, Bystrohlav mal tento rok naozaj slabý tým.

Siriusovi už ostal iba posledný týždeň na to, aby Line dokázal, že mu na nej skutočne záleží. A, aby pravdu povedala, zatiaľ sa mu to darilo. V poslednom čase sa už o nič nepokúšal – maximálne sa spolu maznali a sem-tam vkĺzol rukou pod jej tričko. Hlavne toto Line dokázalo, že to myslí vážne. O týždeň mali začať Jarné prázdniny, čomu žiaden študent zo školy nerozumel – mali byť až na budúci mesiac. Dumbledore im potom vyhýbavo po večeri vysvetlil, že kvôli problémom, ktoré mali na ministerstve (nepriamo naznačil Voldemorta), celý školský rok bude trvať o dva týždne kratšie ako normálne. Aj táto správa všetkým na škole zlepšila náladu.

No Lina mala iný problém – Sirius mal zajtra svoje osemnáste narodeniny. Dlho premýšľala, ako ich osláviť, až sa napokon s Lily a Záškodníkmi spoločne dohodli na oslave. James prišiel s nápadom, že celé sa to bude konať v Núdzovej miestnosti (odkiaľ sa tú tá miestnosť zobrala nemala Lina ani najmenšieho tušenia) a spolu s Petrom mali zaobstarať jedlo a pitie. Neskôr jej Remus prezradil, že poznajú tajnú chodbu do kuchyne.

„Ahoj, Námesačník. Našiel si vo svojej milovanej knižnici všetko, čo si chcel?“ opýtal sa James, keď sa Remus zvalil na pohovku vedľa nich. Venoval Jamesovi pobúrený pohľad a pozrel sa na Linu a Lily.

„Viac-menej áno. Všetky zaklínadlá mám starostlivo naštudované a vyskúšané. Musím uznať, Lina, že tvoj nápad na Siriusov spoločný darček bol najlepší, aký sme doteraz mali.“ James mu venoval nesúhlasný pohľad. „Som si istý, že to Tichošľapa poteší viac ako gumená kosť, ktorú dostal minulého roka od Paroháča,“ pokrivene sa na ňu usmial Rem.

„Čože to dostal? Gumenú kosť? A to už prečo, preboha?“ nechápala Lina. Lily si so Záškodníkmi vymenila ostražitý pohľad.

„Ále, veď poznáš Jamesa. Chcel si z Tichošľapa trošku vystreliť,“ odvetil Peter a nervózne sa zachichotal. Lina pomaly prikývla, no stále jej to vŕtalo hlavou. Niečo pred ňou tajili, tým si bola istá.

„Takže ešte raz vám zopakujem náš plán,“ povedala po dlhšom tichu Lily. „Zajtra presne o 18:00 sa všetci stretneme na záchodoch Umrnčanej Myrtly. Ja s Linou pôjdeme do Núdzovej miestnosti a pripravíme ten darček, na ktorom sme sa dohodli. Vy dvaja s Petrom pôjdete do kuchyne a objednáte jedlo, za ktoré naozaj zaplatíte. Nepozeraj sa tak na mňa, James. Potom pôjdete za nami do Núdzovej miestnosti a pomôžete nám darček dokončiť. O 19:00 pôjde James za Siriusom a zavedie ho sem, kde ho všetci prekvapíme. Platí?“ Všetci len súhlasne zamrmlali a vymenili si vzrušené pohľady. „Tak fajn. Radšej sa rozíďme, nech nás takto Sirius nenájde, inak by mu bolo hneď všetko jasné. James, ideš?“ A hodila očami po Paroháčovi. Ten spokojne prikývol a spoločne preliezli cez obraz Tučnej panej. Lina ešte chvíľu sedela v kresle a s Remusom preberali posledné detaily. Potom si uvedomila, že už dávno mala byť inde a tak s rýchlym „už musím“ vyšla na chodbu. Rýchlo zamierila von k jazeru.

„A nie, že prídete opäť až po večierke, nenávidím, keď ma budíte!“ kričala za ňou Tučná pani. Lina si ju nevšímala a zabočila doprava. O päť minút už pokojne kráčala blatistou krajinou k jazeru – pod veľký dub, ktorý tam rástol. Keď dorazila na miesto, Sirius tam už na ňu čakal. Usmial sa na ňu a rukou jej pokynul na suché miesto vedľa seba (bezpochyby použil mágiu) a chytil ju za ruku.

„Meškáš,“ šepol jej do ucha a venoval jej letmú pusu na líce. Lina sa chtiac-nechtiac začervenala a úsmev mu opätovala.

„Prepáč. Zdržala ma Lily,“ ospravedlnila sa Lina a oprela sa o jeho rameno. Sálalo z neho príjemné teplo. Sirius na to nič nepovedal, len si zaboril hlavu do jej vlasov a vdýchol jej vôňu. Privrel oči a vzdychol si. Myslel na stávku, ktorú mal s Paroháčom. Došlo mu, že to nemohol urobiť. Aspoň nie tak, ako sa dohodli – využiť ju a potom ešte verejne potupiť... To nemohol. Na to ju mal až priveľmi rád, dostala sa mu pod kožu. Najhoršie na tom však bolo, že o stávke vedel aj Peter, ktorý vypočul ich rozhovor. Keby Jamesovi povedal, že od stávky odstupuje, pochopil by to – aj on už mal Linu rád. Vlastne sa čudoval, prečo mu James sám nenavrhol, aby stávku hodili za hlavu. No Peter... ten by to nenechal len tak. Tichošľap sa bál, že by to povedal Line a to by bolo zlé. Nechcel, aby sa o tom dozvedela – bol si istý, že by jej to ublížilo a už by mu neodpustila.

„Na čo myslíš?“ ozvala sa odrazu Lina a tým prerušila tok jeho myšlienok. Sirius pokrčil plecami.

„Na to, ako to bolo pred tým... Než sme sa takto spoznali,“ odvetil po chvíli. Lina prikývla a zasnene sa zahľadela na jazero.

„To áno. Aj ja si na to pamätám. Vtedy si ma nenávidel,“ prikývla smutne. Sirius sa na ňu zamračil a záporne pokrútil hlavou.

„To nebola nenávisť. Len som ťa nemohol vystáť. To je všetko.“ Lina nadvihla jedno obočie.

„Vážne? A prečo si ma nemohol vystáť?“ Keď jej Sirius neodpovedal, po chvíli dodala: „Bolo to preto, že som sa rozprávala s Cissy, však?“

„Áno, aj. Tým hlavným dôvodom bolo to, že si mi ako jediné dievča na škole nepodľahla,“ pripustil nesmelo. Lina sa nahlas rozosmiala a znova sa oprela o jeho rameno.

„Ale teraz som ti už podľahla. Vlastne viac ako väčšina dievčat na škole.“ Sirius sa nechápavo zamračil.

„A to ako? Lebo ja nemám ten pocit.“

„Nechodím s tebou preto, že si metlobalová hviezda a si... no... pekný,“ odvetila zdráhavo Lina. „Som s tebou preto, lebo mám rada teba, Tichošľapa, Záškodníka. A nie Toho-Blacka-Z-Chrabromilu, lámača dievčenských sŕdc.“ Sirius sa na ňu usmial a vášnivo ju pobozkal. Linu to najprv prekvapilo, no potom mu bozk opätovala a privinula sa k nemu.

Lina s Lily po boku rýchlo kráčali smerom do Núdzovej miestnosti. Museli si veľmi pohnúť, aby všetko stihli. Keď zastali pred prázdnou stenou na piatom poschodí, Lily sa začala prechádzať sem a tam mysliac len na jednu jedinú myšlienku. Po chvíli sa pred nimi zjavili veľké, kovové dvere a ony vošli dnu.

„Je nejaká veľká, však?“ ozvala sa Lily. Lina prikývla.

„Musí vedieť, že dnes príde aj Sirius s ostatnými,“ prikývla a poobzerala sa okolo seba. Táto miestnosť naozaj vie, čo potrebujeme, pomyslela si spokojne Lina. Všimla si, že sa Lily postavila pred jednu z veľkých, kamenných stien. Zdvihla prútik nad hlavu a otočila sa za Linou.

„Tak ideme na to?“ opýtala sa jej Lily.

„Tak ideme na to,“ prikývla Lina a vytiahla svoj prútik.

„Enerstaze pergamente! Enerstaze pergamente!“ vyslovovali naraz nejaké kúzlo. Chvíľu sa nič nedialo, no hneď na to sa na stene začala objavovať akoby zažltnutá omietka. Bolo to zvláštne – vyzeralo to, akoby hmota vystupovala priamo zo steny, z ničoho. No to nebola omietka. Bol to jeden obrovský kus pergamenu - veľký ako celá stena.

„Dobre, to stačí. Teraz zaklínadlo večného lepidla,“ povedala Lily.

„Usterlappe!“ A pergamen bol razom prilepený na stene.

„Tak fajn. Mená napísať môžeme aj bez nich, no obrazy by sme mali robiť spoločne. Bude to dosť náročné kúzlo,“ ozvala sa Lina. Lily prikývla a pomaly začala švihať prútikom vo vzduchu, akoby niečo písala. Hore v rohu pergamenu sa začali veľkým, ozdobným písmom zjavovať slová:

Remus Lupin - Námesačník

Lina sa usmiala a tiež zdvihla prútik do vzduchu. Vedľa Removho mena sa o chvíľu zjavilo „Peter Pettigrew - Červochvost“ a Lily medzi tým dokončila prvý nápis. A akoby sa dohodli, Lina začala písať Siriusovo meno a Lily Jamesovo. Keď prišli všetci Záškodníci, až na Tichošľapa, začali na pergamen kresliť obrazy. Všetci si boli istí, že tohtoročný darček bude ten najlepší zo všetkých.

„Tichošľap?“ ozvalo sa za ním odrazu. Sirius sa za seba obzrel a vzdychol si.

„Ahoj, Paroháč. Ako sa máš? A kde je Lily?“ opýtal sa ho skleslo. James sa skoro neudržal a prevrátil očami. Rok čo rok robia v deň Siriusových narodenín tajnú oslavu a on rok čo rok si myslí, že na neho zabudli. Alebo sa tak len tvári, to teraz nevedel posúdiť. No ak by sa aj pretvaroval, bolo to od neho poriadne detinské...

„Neviem, niekam mi zmizla. Počuj, chcel by som ti niečo ukázať. V Núdzovej miestnosti, na mieste, kde je všetko ukryté, som objavil starú hnojovú bombu – ešte z čias našich rodičov. No myslím si, že by sme ju mohli použiť, vlastne páchne viac ako väčšina Zonkových výrobkov. Pozrieš sa na to so mnou?“ povedal James prvú hlúposť, ktorá mu napadla. Siriusove oči sa razom rozžiarili a prikývol. Kým kráčali po dlhých Rokfortských chodbách, Paroháč sa v duchu nadchýnal nad svojou šikovnosťou. Prešli okolo obrazu Sira Cadogana („Stojte a bojujte, vy prašivé psy plné strachu a hniloby!“) a už stáli pred prázdnou stenou na piatom poschodí.

Sirius sa už-už išiel prechádzať popred ňu, no James ho zastavil.

„Nechaj, ja to urobím.“ Tichošľap prikývol. O pár sekúnd neskôr sa pred nimi začali rysovať veľké, kovové dvere. Sirius podišiel dopredu a pomaly ich otvoril. S Jamesom v pätách vošiel dnu.

Najprv ho úplne zmiatla tma, ktorá v miestnosti panovala. O sekundu neskôr (hneď po tom, ako Paroháč zavrel dvere), sa svetlá naraz zapli a tým Tichošľapa úplne oslepili. Kým si jeho oči privykli, všetci okolo neho vykríkli:

„Všetko najlepšie k narodeninám!“

A potom sa na neho všetci doslova zosypali, až mu to vyrazilo dych. Bola síce pravda, že čakal nejaké prekvapenie a oslavu, no toto mu naozaj zobralo vzduch z plachiet. Boli okolo neho všetci, ktorých miloval. Jeho náhradná rodina, do ktorej okrem Záškodníkov už patrili aj Lily s Linou. A tak už dlhšie neotáľal a všetkým objatie opätoval.

Je to ako vystrihnuté z nejakého trápneho časopisu Čarodejnica, pomyslel si trpko, no s pobaveným úsmevom na tvári.

Po chvíli sa Záškodníci aj s Lily v pätách vybrali k veľkému stolu a nechali tak Linu so Siriusom na chvíľu osamote. Neúmyselne, samozrejme.

„Hm... Takže ty si starší ako ja, Black?“ ozvala sa vyzývavo. Sirius sa na ňu uškrnul a nadvihol jedno obočie.

„Už to tak bude, Moranová,“ prikývol. „No vieš, čo sa hovorí, však?“ A nebezpečne sa k nej priblížil. Pritiahol si ju za pás bližšie a sklonil hlavu. „K starším musíš mať úctu,“ dokončil a škodoradostne sledoval, ako Line opadol úsmev a nahradil ho naštvaný úškľabok.

Už by mu aj niečo štipľavé odsekla, keby ich Paroháč neprerušil.

„No tak poďte, vy dvaja! Zohnal som nielen ďatelinové pivo, ale aj ohnivú whisky!“ zakričal na nich James. Lina si vzdychla a išla za nimi. Sirius ju napodobnil a sadol si za stôl. Chvíľu mlčky popíjali, kým sa Sirius ozval:

„A to tu budeme len my šiesti?“ opýtal sa ich pochybovačne. Remus hneď zosmutnel a venoval Jamesovi žalostný pohľad.

„No...“ začal, ale to už Lily rýchlo pristúpila k veľkým dverám a otvorila ich. Dnu okamžite začali prichádzať desiatky a desiatky študentov rôzneho veku a zo všetkých koľají (až na Slizolin, samozrejme). Lina s Jamesom sa naraz rozosmiali Siriusovmu udivenému pohľadu a všetci sa postavili. V tej chvíli stôl zmizol a nad ich hlavami sa trblietala disko-guľa. Keď sa dvere zavreli, svetlo akoby stmavlo a zo všetkých strán sa začala rinúť príjemná, rýchla tanečná hudba. Sirius si uvedomil, že pod jeho nohami je hladký, striebristý parket a napravo sa nachádzal barový pult aj s nejakým barmanom.

Všetci okolo neho začali tancovať na divokú pesničku od novozaloženej skupiny Sudičky a tým prinútili Tichošľapa, aby sa prebral zo šoku a všímal si aj svoje okolie. Takmer všetci priatelia sa mu už stratili a jediného, koho videl, bol Paroháč. Rýchlo sa k nemu vybral, aby nestratil ešte aj jeho a snažil sa prekričať hlasnú hudbu:

„Kde sú ostatní?“ James pokrčil plecami, no predsa len chytil Siriusa za ruku a vliekol ho za sebou cez burácajúci dav smerom k baru. Za ním sedela Lily s Linou a Remusom, pričom Peter spolu s nejakým ďalším chlapcom stáli za barom a veselo všetkých obsluhovali. Že sa na toto Červochvost dobrovoľne dal, pomyslel si pobavene a sadol si na vysokú stoličku vedľa Liny a Jamesa.

„Neseď tu s nami a užívaj si, Tichošľap. Tento večierok nebude trvať veľmi dlho – máme pre teba ešte jedno menšie prekvapenie,“ ozval sa Námesačník a žiarivo sa na priateľa usmial. Sirius nadvihol jedno obočie.

„A smiem vedieť, aké?“

„To by už potom nebolo prekvapenie,“ odvetila Lily pobavene a vymenila si s Linou spiklenecký pohľad. „Musí ti stačiť, že to bude tvoj darček k narodeninám, ktorý je od nás všetkých. Potom dostaneš ešte nejaké menšie darčeky, no tento je naozaj výnimočný. Ten nápad dostala Lina, keď sme jej o tebe rozprávali,“ dodala Lily. Sirius pochybovačne pokrčil obočie, no bol ticho. Po chvíli usúdil, že predsa by len bolo lepšie, keby sa zabával, a tak chytil Linu za ruku a vtiahol ju do stredu parketu.

O pár hodín vyšli z dverí už aj poslední študenti. Záškodníci s Lily a Linou ticho postávali na prázdnej chodbe na piatom poschodí a zdalo sa, že každý chce niečo povedať.

„Tak teda, Tichošľap, je čas, aby sme ti ukázali náš spoločný darček,“ ozval sa napokon James a venoval kamarátovi pokrivený úsmev. Sirius mu ho neisto oplatil.

Potom sa Remus začal prechádzať sem a tam a po chvíli sa na stene opäť začali rysovať veľké, kovové dvere. Lily do nich zatlačila a hneď na to všetci šiesti vošli dnu.

Siriusovi sa zdalo, že si z neho jeho priatelia vystrelili. Bola to miestnosť ako každá iná, vlastne sa podobala na chrabromilskú klubovňu. Pri stene bol postavený veľký krb, v ktorom blčal oheň a izba bola vyzdobená červeno-zlatou farbou. Pred krbom boli nejaké kreslá a vankúše aj so stolom uprostred. No potom sa Tichošľap pozrel doprava a zrak mu spočinul na stene. Údivom otvoril ústa a zalapal po dychu. Na pergamene, ktorý bol nalepený na stene, bolo veľkým, ozdobným písmom napísané: Starobylý a urodzený rod Záškodníkov

A hneď pod tým boli o čosi menšími, no stále rovnako výraznými písmenami napísané štyri mená aj s prezývkami, ktoré tak dobre poznal. Už vedel, čo to je... Jeho nový rodokmeň.

„No teda,“ vydýchol a pozrel sa na svojich priateľov, ktorí ho so záujmom pozorovali.

„Povedali sme si, že by ťa potešilo toto menšie rodinné gesto. Však, Námesačník? Červochvost?“ povedal James. Remusom s Petrom prikývli.

„Ďakujem,“ ozval sa Sirius.

„Nám neďakuj, to všetko vymyslela Lina,“ odvetil Remus a prstom ukázal kamsi za seba. Sirius sa okamžite vybral tým smerom, chytil Linu okolo pása a vášnivo ju pobozkal... A tentokrát nie kvôli nejakej stávke. Mal ju rád, dokonca viac ako rád. Čo na tom, že zničí svoju povesť sukničkára? Ona mu za to stála.

Keď sa od nej po chvíli odtiahol, pevným hlasom povedal:

„No aj tak si myslím, že tomu niečo chýba.“ A hlavou ukázal smerom na rodokmeň. Všetkým ihneď pohasol úsmev na perách, no Sirius sa len zasmial a švihol prútikom.

Medzi slovami Sirius Black a James Potter sa začali rysovať nové písmená. Medzery medzi ostatnými menami sa skracovali, aby utvorili dostatočný priestor a vedľa portrétov všetkých Záškodníkov vznikali dva nové. Po chvíli tam stálo:

Relina Moranová a Lily Evansová

„Paroháč?“ povedal Sirius, keď konečne ležal na svojej posteli a bol si istý, že Remus s Petrom tvrdo spia.

„No?“ ozvalo sa z vedľajšej postele ospalo.

„Nemôžem to urobiť,“ vydýchol Tichošľap mysliac na Linu.

„Ak hovoríš o tej stávke, tak to viem,“ povedal James.

„Odkedy to vieš?“ nechápal Sirius.

„Od vtedy, čo si mne aj Lily povedal, že spolu chodíte. Och, mal si sa vtedy vidieť, Tichošľap. Doslova si žiaril šťastím. Bolo mi jasné, že ti na nej začalo záležať viac, ako si si bol vtedy schopný pripustiť.“ V miestnosti na chvíľu nastalo trápne ticho. „A aj keby si chcel stávku dokončiť, ja by som ti to nedovolil. Lina je iná, ako sme si mysleli,“ dokončil ešte. Sirius prikývol aj keď vedel, že James nemal šancu to postrehnúť. To áno, Lina bola iná, ako si myslel.

..........................

Prosím si komentáre, ľudia, žiadne výhovorky!!! Minule boli štyri, tak teraz by ste mohli zvládnuť päť, či? Nasledujúca kapitola bude zlomová, to by ste mali vedieť...

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Humusáčka zo Slizolinu - 12. kapitola: