OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Fixing hearts (1)

05.06.2013 (10:00) • seBbey • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 7× • zobrazeno 1407×

1. kapitola

"My heart makes me weak..."

Vydýchla som si a sústredenejšie sa zadívala do zrkadla. Ako už tisíckrát predtým, som sa snažila zistiť farbu svojich očí. No ani na tisícprvý pokus som ich odtieň vôbec nevedela identifikovať. Boli zvláštne, vždy keď na ne svetlo dopadalo iným spôsobom, žiarili inou farbou. Raz boli sivé, niekedy modré a v tme takmer až čierne. Len jeden človek do teraz mi povedal, že vidí aké sú. Kobaltové. Ja som si však nebola istá.

Možno som ich farbu nechcela mať jednoznačne určenú ako ostatní ľudia. Chcela som sa líšiť viac... No, nemyslela som si, že mi začne šibať tak skoro. Brala by som ako útechu, že ani môj oco nevie presne určiť ich farbu, ale on je naozaj na hlavu. Akoby sa nechumelilo, mi včera oznámil, že sa sťahujeme. Do Anglicka! Keď sa mi vybavia nudné čajové večierky snobských paničiek, ktorých obraz sa mi prirodzene spája so slovom Anglicko, je mi zle. A nielen z toho, že Angličania si do čaju dávajú mlieko.

Samotné Anglicko by mi ani nevadilo, ale skutočnosť, že budem musieť dokončiť svoje stredoškolské vzdelanie na novej škole, Rokforte, áno. Do šestnástich narodenín som chodila na Beauxbatons. Škola plná strelených blondín, hnedovlások a jedinej čiernovlásky – mňa.

Mojou jedinou „útechou“ je, že sa mi podarilo poriadne vyčistiť podlahu na ošetrovni. Mal to byť trest za jednu smiešnu vec. Neviem, ako sa mi to podarilo, no jednej profesorke som nechtiac podpálila vlasy. Precvičovali sme odpaľovacie kúzla a tak nejako som to zbabrala. Mohla som byť šťastná, že si to odskákali len vlasy profesorky Boubleovej, lebo keby zhorela celá trieda, nikto by sa mi za to nepoďakoval. A namiesto dobrovoľného prestúpenia, by som bola nedobrovoľne vylúčená.

***

„Su?“

„Oui, papa?“ otočila som sa, ale neprestávala som v chôdzi. Ďakujem, ale keby som zastala, uponáhľaný dav plný nevšímavých ľudí by ma ušliapal na veľkosť zemiakovej placky.

„Odtiaľto pôjdeš sama. Veď to poznáš, práca volá,“ usmial sa, zručne mi navliekol môj plecniak a do rúk mi strčil prenosnú klietku s mojím Brunom.

Dnes oco nevyzeral najlepšie, snáď len preto, že sa zle vyspal. Položila som prepravku s mojim kocúrom na zem a silno oca objala. Potreboval trochu entuziazmu požičať.

„Spravíme si pekné Vianoce, čo povieš?“ znenazdajky sa spýtal a dokonale odľahčil melancholickú atmosféru lúčenia.

Rozosmiala som sa mu do kabáta.

„Uvidíme sa,“ šepol. „Odseknem nejaký stromček v parku za domom, založím oheň v krbe a ak všetko vyjde tak ako má, napcháme sa, pustíme si telku a budeme sledovať nejaký šibnutý film.“

„Hlavne ak ti podám sekeru, naukladám drevo do kozuba, uvarím večeru a naladím kanál.“

So širokým úsmevom sa odo mňa odtiahol a brnkol mi po nose. V jeho očiach zažiarili malé nenápadné iskričky, ale ja som vedela, že vyhasnú okamžite ako odídem. Nakrčila som čelo.

„Sľubujem, že tento rok to urobím sám.“

„Len ak chceš nechať náš byt vyletieť do vzduchu,“ rypla som do neho.

Oco odrazu zvážnel a stisol mi rameno. „Vyzeráš ako tvoja mama.“

Poodstúpil a zmätene zažmurkal. „Musím už ísť.“

„Papa!“ skríkla som a vrhla sa za ním. Ešte raz som sa mu ukryla do náručia. Zaplavil ma pocit, že všetko bude v poriadku.

„Ľúbim ťa.“

„Aj ja ťa ľúbim, Suzanne.“ Nasilu ma od seba odtrhol a zmizol v dave.

Po chvíli civenia do davu som sa pozbierala a našla Bruna. Zdvihla som jeho klietku a zatackala sa. Tuším je ešte ťažšia ako ráno.

„Čo zase požral?“ pomyslela som si. Začalo ma nahlodávať neblahé tušenie, že si v tej prenosnej všivárni začal robiť tajné zásoby. Bruno zaprskal akoby mal schopnosť čítať mi myšlienky, a otočil sa mi chrbtom.

„Fajn,“ vrkla som mu. „Stále budem radšej sledovať tvoj vypasený zadok, ako tvoj naježený ksicht.“

***

Vo vlaku som si našla prázdne kupé skoro okamžite, keďže som na stanicu 9 a ¾ dorazila s veľkým predstihom. Zo svojho batohu som si vybrala moju obľúbenú knihu a začítala sa.

„Je tu voľné?“ Odtrhla som sa od napínavej scény (Richard sa chystal len zapaľovačom a kúskom mentolovej zubnej nite zavraždiť Michell) a pohľadom prepichla rusovlasé dievča.

„Jasné, ale keby som sa ťa chcela zbaviť, môžem tvrdiť, že tamto v rohu sedí môj kamarát Jean zo západného pobrežia Francúzska, vedľa jeho drzá židovská priateľka Sara a medzi nimi sa chúli útulné zlaté mačiatko.“

„Do riti!“ skríkla som a porozhliadla sa po kupé. Určite som Bruna nechala na nástupišti. Veľmi rýchlo som nahádzala svoj neporiadok do plecniaka a vybehla von.

Po malej vychádzke som si sadla do kupé s Brunom na kolenách a ospravedlňujúco ho škrabkala po hlave.

„Ty si ho nechala vonku?“ zdvihla som hlavu. Tá červenovláska mala zjavne väčšiu odvahu ako som očakávala. Alebo nemá racionálne uvažovanie, pretože keby som ja bola ňou, vyplašene by som ušla na druhý koniec vlaku. Celkom určite by som sa seba bála.

„My máme zvláštny vzťah. Obávam sa, že by radšej ostal bezo mňa.“ Nechápavo sa zamračila.

„Suzanne Legrand,“ natiahla som k nej ruku. „Ale volaj ma Su.“

„Ja som Lily. Ehm. Evansová... Teda Lily Evansová.“ Usmiala som sa.

„Pekné meno. Toto je Bruno,“ pozrela som smerom k môjmu bielemu kocúrovi. Podráždene mňaukol a rozhodol sa zaliezť pod sedadlo.

„Ja viem, že nemáš rád pozornosť, ale nemusel by si sa pchať do dier, z ktorých ťa budem musieť vysekávať,“ prehodila som k jeho zadnej labe, ale aj tá zmizla pod sedadlom.

„Si nová však?“ upozornila na seba Lily. „Nemohla som si nevšimnúť tvoj spevavý prízvuk.“

Zabručala som. Nerada som na seba upozorňovala, no vďaka môjmu prízvuku to asi bude realita.

„Z Beauxbatonsu.“

„Učíte sa tam po anglicky?“ zvedavo naklonila hlavu.

„Nie. Môj oco je z Anglicka.“

„Aha.“ Všimla si, že ma obťažuje o tom hovoriť a milo sa usmiala. „Tešíš sa na Rokfort?“

„Neviem čo si o ňom mám myslieť. Zarazilo ma, keď som sa dozvedela, že sa delíte na fakulty. To sme na Beauxbatonse nepoznali. Všetci sme držali spolu ako veľká „šťastná“ rodina. Ale teším sa na metlobal!“ vypískla som. „Chcela by som sa dostať do nejakého tímu. Konkurzy bývajú každý rok, však? Ja hrávam na poste triafačky. Teda niežeby som si to vybrala sama, ale bola to jediná možnosť. Vlastne som mala dve ponuky, ale strážca... bleeh... kto by uprednostnil strážcu pred triafačom? Kto by uprednostnil strážcu pred hocičím?“

„Ty nemáš rada metlobal?“ zarazila som sa, keď som si všimla jej červenú tvár a pery stisnuté do rovnej linky.

„Až tak veľmi to na mne vidno?“ nadvihla obočie.

„Neuraz sa, ale ziape to.“

„Neznášam metlobal. A už vôbec nie stíhača Chrabomilu,“ dodala potichu.

„Kto je stíhač Chrabromilu?“ lišiacky som sa usmiala. Jej pleť dostala farbu paradajky s úpalom.

„Čauko, Evansová!“ dvere rozrazil vysoký chalan s okuliarmi a rozcuchanými vlasmi. Povzdychla som si. Keď sa raz niekto nevie učesať.

Žmurkla som na Lily a rukami začala šmátrať pod sedadlom, bez toho, aby som počúvala ich rozhovor. Nebudem im predsa kaziť romantickú chvíľku.

„Nie, ale tuto Suzanne ma určite rada nahradí.“ Vyvalila som na ňu oči. O čom bola reč?

„Aú,“ zakňučala som a Lily s Okuliarnáčom nadskočili. Bruno vystrelil pomedzi moje nohy, neberúc ohľad na moje dodriapané ruky. Kým som sa stihla spamätať ušiel mi von z kupé.

„Ty malá sviňa!“ vyskočila som na nohy. „Počkaj, keď ťa chytím! Zvlečiem ťa z kože a potom si z teba spravím čižmy.“

Po pár vyhrážkach a dlhom prosení sa mi Bruno ukázal, celý omotaný pavučinami. Prskajúc sa vydal do môjho kupé. Vážne sa niekedy musím pozastaviť nad jeho inteligenciou.

Otvorila som mu dvere a sklamane si povzdychla. Okuliarnáč to tu stále okupoval a na pomoc si priviedol posilu. Najkrajšie na tom všetkom bolo, že som mala Bruna a Okuliarnáča sediaceho na mojom mieste.

„Uhni, pokiaľ nechceš vytrieť svojim ksichtom podlahu.“ Odmenou mi bol len frajerský úsmev.

„Ako myslíš,“ šepla som a zdvihla Bruna. „Trhaj, chlpáč.“

„To nie je pes!“ vyprskol smiechom Okuliarnáč. Chladne som žmurkla a hodila svoju malú mačičku, aby si spravila prácu.

Keď sa mi uvoľnilo miesto, pohodlne som sa usadila. Ten frajer sa dvíhal zo zeme s dotrhaným habitom, vrabčím hniezdom na hlave, omotaný pavučinami, ktoré predtým zdobili Bruna a výrazom, akoby prežil nájazd dementorov.

Lily, ktorá doteraz stála vydesená na sedadle sa skoro sklátila od smiechu, čo zjavne poranilo Okuliarnáčove ego ešte viac.

„Poďme, Sirius,“ kývol na svojho kamoša. Potom sa otočil ku mne a prstom si prešiel po krku.

„Spávam s Brunom,“ varovala som ho.

„Vidíme sa kráska,“ žmurkol na mňa Sirius. „Evansová,“ dodal k Lily.

„Som Su, idiot,“ povedala som mu chladným hlasom. Reagoval na to zabuchnutím dverí.

„Ale si mu to natrel,“ pohladila Lily Bruna po hlave. Spokojne zapriadol.

***

„Takže to vidím na Chrabromil!“ Mierne sklamane som sa postavila a klobúk šmarila na stoličku. S plných pľúc som sa nadýchla, čím som si dodala odvahu. Široko som sa usmiala a vydala sa k burácajúcemu stolu. Prečo ma ten klobúk musel poslať k tým cvokom? Určite to urobil naschvál.

„Ahoj, Su,“ Lily potľapkala miesto vedľa seba.

„Ahoj.“ Žiaľ, Lily bola jediný človek, ktorý sa mi za týmto stolom nesprotivil už len vzhľadom.

„Toto je Kate a Emily,“ ukázala na dievčatá sediace vedľa seba. „Budú s nami v spálni.“

Kate bola modrooká blondína s plnými perami, pekným noštekom a jamkami na lícach. Na pohľad bola milá, ale ja som už mala s blondínkami negatívne príhody. Od vtedy ich nemusím.

Emily sa vedľa Kate strácala. Vlasy mala zostrihané do mikáda a prefarbené na orieškovo hnedú. Oči jej skoro celé zakrývala ofina, ale dal sa rozoznať ich mandľový tvar. Momentálne v ruke zvierala prútik, celkom ignorujúc okolitý svet, s túžbou v tvári zabiť Siriusa.

„Toto je Potter a Black, s nimi si sa už stretla, vedľa je Peter a Remus je?“

„Musel si skočiť na ošetrovňu,“ záhadne odpovedal Potter alias Okuliárnač.

Všetci sa ponorili do mlčania, plne zaujatý porciami svojho jedla. Moje myšlienky sa točili okolo žiarivého Mesiaca, ktorého dorastanie dosiahne svoj vrchol už o týždeň.

Otriasla som sa a venovala sa svojmu zákusku.

Ak by ste chceli pokračovanie, napíšte.
Snáď sa páčilo, lebo mne veľmi nie, keď si to tak po sebe čítam (asi miliontýkrát). :)

Autor: seBbey (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Fixing hearts (1):