Devil's Night - 34. part • OurStories.cz ~ naše povídky

... a Kristián sa už skutočne hnevá!
Nová kolízia Damona a Lucienne.

29.03.2013 (10:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1034×

Všetky postavy poviedky s drobnou charakteristikou nájdete

v Zhrnutí od Ivetki.

Kristián vbehol k Damonovi, obom ukázal, nech vojdú do kúpeľne. Schytil za obojok vlčiaka, priviedol ku dverám do izby, ukázal prstom na ne. „Royal, sadni! Stráž!“ Pes sa zviezol na zem, nastražil uši, je pripravený ohlásiť každého návštevníka, hoc bude len prechádzať popred dvere.

Chlapča pustilo všetky kohútiky s vodou, sprcha naráža do kachličiek, šumí ako malý potok. Otvoril poslednú zásuvku na komode, spod slepého dna vytiahol dva fascikle.

Upíra i pekelníka prinútil sadnúť tesne vedľa seba, sám si kľakol pred nich.

Mlčia, premeriavajú sa pohľadmi...

„Urýchlim to. Fredericc nás podrazil, obhajuje sa tým, že sme volali všetci o pomoc, tak pomáhal. Ja si myslím niečo iné. Damon, Wande som sa už zaručil za Fredericca a ona súhlasila. To isté ponúkam tebe. Ručím za to, že Fredericc už nič podobné nespraví, bude nám pomáhať, ako vie a môže. Čo povieš?“ Damon kriví ústa, prehadzuje myšlienku v hlave, nedôveruje Fredericcovi, ani čo sa za necht vojde.

„Ok, ale robím len pre teba.“ Prskol upír.

„Kristušát, vy ste sa všetci dohodli?! Odpovedáte ako cez kopirák!“ štekol Fredericc, nervózne trhá rukávom.

„Asi to tak rovnako cítime!“ vrátil mu Damon.

„Aj toto som už počul od Wandy!“

„Dosť! Mám tvoje slovo, Damon?“

„Áno. Budem s ním robiť ďalej.“ Neochotne sa podvolil upír.

„Ďakujem. A ty, Fredericc?“

„Čo?“

„Veríš Damonovi?“

„Kurva a prečo by mi nemal veriť! Ja som ho podrazil?!“ Damon hneď útočí.

„Napríklad preto, že teraz reaguješ ako tupec! Nevidíš kam smerujem? Rozsypal sa mi team, snažím sa vás dať dohromady a ty mi skutočne nepomáhaš! Fredericc môže mať tiež pochyby ohľadom tvojho ďalšieho chovania, správnosti úsudku, reakcií a podobne! Chápeš?“ Kristián sa už začína hnevať, oči mu horia plameňom.

„Chápem... sorry.“

„Verím Damonovi,“ sucho poznamenal Fredericc.

„Tss, veľmi nepresvedčivé... ja sa ti zaručím za Damona. Je to lepšie, Fredericc?“ Chlapča ponúka svoje oči strýkovi, nech si preberie informácie a vysloví posledné rozhodnutie.

„Ok. Ok. Verím tebe, Damonovi i Wande. Sme zasa na jednej lodi, aj keď prova naberá vodu na palubu a my sa trošičku kĺžeme bokom,“ uzavrel hádku Fredericc, podáva ruku upírovi a sarkasticky sa uškiera.

Damon sa zhlboka nadýchol, prijal podávanú ruku... ale najradšej by mu skopal do krvi tú jeho pekelnícku riť i zbytočne pekný ksicht!

„Super! Vítam vás oboch v novootvorenom klube s názvom: Kto to podrbe, škaredo zaplatí Kristiánovi!“ Chlapča sa škerí a máva fasciklami.

„Čo to máš?!“ vyhŕkli takmer súčasne upír i strýko pekelník...

„Účet, presnejšie, Fredericcov účet. Vravel som ti, strýko, že mi škaredo zaplatíš za tvoj prešľap k môjmu priateľovi. Mal som drobné jednanie s notárom Helplessom a výsledok je pred vami. Prosím, páni.“

dam+fr+kr-34

Fredericc nedôverčivo otvoril spis, zalistoval v dokladoch.

„Si kompletný, Kristián?!“ zahrmel pekelník a zavrel fascikel. Upír zatiaľ nenašiel odvahu otvoriť svoj spis, len skúmavo hľadí na Fredericca.

„Môžem vedieť aj ja?“ skúsil Damon.

„Môžeš! Tento krpatý všivák ma oficiálne oženil so Zaidou! Musím sa o ňu dobrovoľne starať do jej smrti, poskytnúť jej primeraný luxus, ochranu i pomoc!“

Damonovi zasvietili oči nádejou.

„Fakt? Ja som opäť slobodný? Ehm... teda pokiaľ neotvorím tú Pandorinu skrinku v podobe fascikla, že?“ Hneď mu to docvaklo.

„Fredericc, povedal si len polovicu. Pochváľ sa ďalej,“ pobáda chlapča.

„Som čerstvým polovičným spolumajiteľom tejto vily i celého pozemku. Druhým spolumajiteľom je Kristián. A ešte predmanželská zmluva. Zaida nemá na nič z môjho majetku nárok a súhlasila s tým.“ Fredericc zahodil spis, oprel sa o stenu, zavrel oči.

„To je skvelé! Gratulujem, Fredericc... Zaida sa na svete už dlho nezdrží. Ako si to dokázal, Kristián? Si profesionálny zlodej identity, falšovateľ dokumentov?“

Damon sa usmieva a bojí sa pozrieť do svojej zložky... môže tam byť čokoľvek!

„No prepáč! Urážaš ma! Všetko šlo oficiálnou cestou, robil to notár, riadne zapísaný a vedený v oficiálnej databáze notárov USA! Všetky doklady sú pravé originály, správne vystavené, verifikované, kolacionované, s vodoznakom v proti svetle, so suchou pečaťou! Fredericcov sobáš je zapísaný v databáze sobášov. Predmanželská zmluva a sobášny list sú navzájom neoddeliteľnou súčasťou. Všetko patrične opečiatkované, v darčekovom balení!“ Kristián sa usmieva, obšírne vysvetľuje a páči sa mu mrzutosť Fredericca.

„Si spokojný? Mohlo to byť aj horšie, strýko!“

„Ok. Ale spávať so Zaidou môžeš sám!“ štekol Fredericc, striasol sa hnusom.

„Popros Damona, možno ťa zastúpi.“

„Kurva, ani omylom! Ja už som si svoje užil! Keď sme pri tom... Fredericc, počas mladomanželskej noci mala dvoch dablérov a totálne ich vyšťavila. Fric z nej spravil ženu a notár nezaháľal tiež. Bacha na ňu, neukojená nymfomanka ťa zničí!“

Uvoľnený smiech troch bytostí napĺňa kúpeľňu.

Damon sa spamätal: „A čo madam? Kam pôjde?“

„Nikam, nikto o tom nevie, že je to naše, madam tu dožije a potom sa prihlásime my. Damon, pre nás čas nič neznamená.“ Žmurkol Kristián.

„Bojíš sa to otvoriť, čo?“ Fredericc hodil očkom na Damonov fascikel.

„Keď vidím, čo dokáže tento malý zmrd, aj hej!“ priznal farbu Damon.

„Na, pozri sa ty.“ Strčil Fredericcovi papiere pod nos.

„Ok. Daj.“ Pekelník otvoril spis, číta a tvár mu tuhne, hnev sa zračí v očiach.

„Už si ma fakt nasral, ty malý vierolomný vydrbanec! Naša dohoda znela jasne! To bolo jediné, na čom mi záležalo! Toto dáš prepísať! Kde je notár?!“ Fredericc zabuchol zložku, nervózne ju strčil do rúk chlapca.

„Preč z našich radarov, už by ho nikto z nás nemal nájsť! A nedám to prepísať! Týmto je splatený celý tvoj dlh voči mne a Damonovi!“ Kristián šľahá očami Fredericca.

„Pardon. O mne, bezo mňa? Dovolíš, rád by som nazrel aj ja a chc...“

Royal Agaric zúrivo vyštekol.

„Bacha, Lukrécia! Ešte nesmie o ničom vedieť!“ Kristián schoval oba spisy, vyrazili z kúpeľne, hodili sa narýchlo do kresiel v izbe.

Lucienne otvorila dvere, škaredí sa na psa.
„Nehuč, ty opacha stará, chlpatá! Všetci spolu? Výborne! Damon, hľadám ťa. Potrebujem teba a súkromie!“ Zzhúkla.

„Ok. Tak znova vstúp, pozdrav a popros ma. Ja potom popremýšľam,“ Damon štekol, skočil k nej a vystrčil ju surovo na chodbu, zabuchol dvere.

Fredericc vyvalil oči, Kristián len poznamenal: „Dráždiš kobru bosou nohou?“

„Nech si zvyká!“

„Nebuď potom prekvapený!“

„Čím ma prekvapí? Mučením, nátlakom, bolesťou? To už tu všetko bolo! Nezaberá to na mňa!“

Damon je nasraný na Lucienne, kvôli nej netuší, čo mu Kristián prichystal v papieroch a hnev si vybije na pekelníčke.

Klop-klop na dvere.

„Slobodno, vstúpte!“ Zhúkol Damon. Lucienne otvorila dvere, vstúpila dnu, pokorne pozerá.

„Prepáčte, milá pánska spoločnosť, ruším vás veľmi nerada, ale potrebovala by som čosi súrne prejednať v súkromí s Damonom. Mohol by si, prosím?“

„Poučila si sa?“ pichol sarkazmom.

„Ja?! Ty si sa mal už dávno poučiť!“

Lucienne hrozivo zašepkala, tresla zanovito dverami, skočila po upírovi, schmatla ho pod krk, pritlačila ku stene. Spustila proces bolesti vo svaloch a Damon len útrpne zaviera oči, plytko dýcha.

„Pusti ho.“

„Lebo?“

„Pusti ho a hneď!“ Fredericc vstáva, namrzene sa blíži k sestre.

„Čo ťa žerie?“

„Tvoje správanie. Si šéfka Pekla, konaj tak! Pusti ho, lebo ti ublížim.“ Fredericc je tesne za sestrou, chystá sa zakročiť.

Lucienne podráždene zahodila Damona na druhý koniec izby.

„Spokojný?“ sykla na brata.

„Nie! Čo je s tebou? Veď ty len vrčíš, rozkazuješ, vôbec sa neusmeješ! Kurva, užívaj si život! Je otrava byť v tvojej blízkosti.“ Namrzený Fredericc šľahol dverami a zmizol.

„Myslíš si to isté, Kristián?“

„Aj hej. Bývala s tebou väčšia sranda. Damon, si ok?“

„Vnímam, hýbem sa.“ Otrasený upír ťažko vstáva, čaká ďalší útok.

„Sadni si, mama,“ Kristián zavyl vysoko. Damon zažmurkal, zaškeril sa.

„Mama? Tak to som od teba nepočula...“

„475 rokov.“ Doplnil ju Kristián.

„Heh, ten čas letí a ja ešte nemám šediny!“ Lucienne spustí telo do kresla.

„Prosím, Damon, vezmi miesto.“ Chlapča sa hrá na hostiteľa.

„Díky.“ Upír si lapne na riť, šúcha si boľavý krk.

„Sleduj mladého. Bolí ho krk. Je nutné takého správanie?“

„Neviem, pán doktor psychológ, či psychiater? Tuto pán Damon Salvatore odmieta prijať moje ponuky, prieči sa a potom z toho vznikajú drobné incidenty.“ Lucienne skáče pohľadom po oboch.

„Ďakujem, mama. Mám teda odísť?“

„Uvítala by som to.“

„Tak aby sme si rozumeli, Lukrécia! Damon je môj priateľ a keď ubližuješ jemu, ubližuješ aj mne! Dohodneme sa nasledovne. Ty prestaneš útočiť na Damona a ja...“

„Áno?“

„Ja... nájdem v sebe cestu, ako ti neublížiť zásadným spôsobom! Drž sa, Damon. Kobra je v pozícií zabíjať. Obuj sa!“

Kristián žmurkol na priateľa, zobral vlčiaka, teatrálne vykročil ku dverám a vilou sa zasa ozval buchot dvier.

„Čo? Aká kobra?“ Lukrécia nechápe.

„Čo chceš? Zasa ma hodiť do vínnej pivnice?“

„Pôsobivé... dostal si sa odtiaľ! Tak neskuč!“

„Nie je to tvoja zásluha, že som tu. Tak čo?!“

„Sám si si na vine! Varovala som ťa, aby si bol opatrný pri obchodnej ponuke!“ vysvetľuje pekelníčka a ani sama nevie, prečo má tú potrebu objasňovať čokoľvek zo svojich zámerov.

„Prišla si nadviazať na moju ponuku? Ok. Stále platí... vymením horúci sex s tebou na tvojej smrteľnej posteli za informáciu, ako ťa zabiť!“ Damon už zasa provokuje, jelito hlúpe!

„Ty si sebatrýzniteľ, že?“

„Ehm... čo?“

„Provokuješ a tešíš sa na bolesť odo mňa?“

„Nie, chcem informácie.“

„Som nesmrteľná a nemám žiadnu Achilovu pätu! Stačí? Obráťme list. Mám už všetky potrebné doklady k tebe a Zaide. Obstál si v skúške, naplnil si mladomanželské povinnosti a nič vám nebráni odletieť do Európy. Letíte súkromným špeciálom o dva dni.“

„Ou, milé od teba! Ako chovný žrebec som teda obstál! Stačilo sa spýtať, mám to overené už desiatky rokov! Prečo mám pocit, že mi chceš povedať úplne niečo iné?!“

Pekelníčka sa díva na krásneho upíra, jej srdce piští po ňom, telo by si dalo tiež povedať... lenže, ako sa mu dostať pod kožu?

„Hej, dievča, ja sa ti skutočne páčim!“ Samoľúby úsmev upíra.

„Nehraj sa so mnou, Damon!“

„Ty sa hráš so mnou a tvrdo!!!“

„Chceš povedať, že neviem byť jemná?“

„Chcem to už skončiť!“

„Sorry, neuskutočniteľné. Budeš hrať podľa mňa do konca tvojich dní!“

„Budem tvoj poskok, fackovací panák, chovný žrebec, kat, nedostupná hračka?“

„A možno aj viac.“

„Hovno! Zabijem sa radšej hneď!“

Damon skočil k nábytku, vylovil zo zásuvky riadny drevený kolík, zamieril si na srdce a prudko sa rozohnal. Lucienne v mihu skočila po ňom, vytrhla drevo z ruky, zahodila bokom, drží ho opäť pod krkom.

„Nemáš dovolené sa zabiť! Si môj pešiak a budeš ma poslúchať!“ Zúrivo sa premeriavajú.

„Nepatrím ti, nepodlieham, nebudem ťa nikdy dobrovoľne poslúchať! Zabi ma, alebo pusti a spravím to sám!“ hučí Damon a ide už do krajnosti.

„Nepatríš? Nepodliehaš? Tak ti to predvediem!“

Hodila ho na posteľ, spustila novú vlnu bolesti vo svaloch. Drapla ostrý nožík zo stola, schytila mu ľavú ruku, švihla čepeľou cez celú dlaň od malíčka po palec, to isté spravila na svojej ľavej ruke.

Damon je paralyzovaný krutou bolesťou svalov, skrútený v klbku, nevládze sa brániť... vie, čo príde... Lucienne si ho chce podrobiť!

„Zabi ma, umuč ma! Ty pekelná zruda, paškvil prírody! Dobrovoľne tvoj nikdy nebudem!“ Upír sipí bolesťou.

„Pozri, ako ľahko ťa presvedčím!“ Lucienne skočila na Damona, veľkou silou spojila obe rezné rany, uprela panovačné oči na upíra.

Týrané telo Damona navštívila nová bolesť inej kvality. Zameriava sa na jeho city, vôľu, dušu... podrobuje si ho postupne, pomaličky, láme jeho odhodlanie vzdorovať, snaží sa ovládať myseľ... krv, spája oboch, prepája myšlienky, Lucienne sa vkráda do zákutí hlavy upíra.

Damon zúfalo rozmýšľa! Dnes tu nikoho nemá z vonku, kto by mu pomohol... bojuje vnútorne z celej sily, ale už dlho nevydrží! Lucienne ho ničí fyzicky a omračuje psychicky. Tak čo ostáva? Prerušiť očný kontakt? Damon magicky priťahovaný jej pohľadom bolestivo zatvára oči, vzpiera sa ako vraný kôň pred prvým osedlaním, ustupuje bokom, surovo kope vôkol... málo platné. Lucienne je silnejšia a Damon tento raz asi prehrá! Prvé zaváhanie, prvá strata rovnováhy...

Lucienne výsmešne zahrmí: „Vidíš, si slabý! Už si môj, darmo sa vzpieraš, zlomím ťa, pokorím, podrobím a budeš trpieť ako nikdy v živote! Kde máš teraz priateľov? Kde je kto, aby ťa chránil? Všetci sú slabší ako ja!!!“

„Nebudem ti nikdy patriť! Nikdy! Vylámeš si na mne zuby, nakoniec ma zabiješ sama, neporadíš si so mnou! Nikdy! Skap, ty ohavná beštia, mrcha pekelná zbastardelá!“ Damon zúfalo zavyl.

Neskutočne ho bolí celé telo, city kričia zdesením, umierajú... duša skuvíňa utrpením, ochromená vlastná vôľa melie z posledného.

Upír zmobilizoval zvyšné sily, odstrihol Lucienne od svojich myšlienok.

Plne sa sústredí a mysľou volá, kričí o pomoc... úpenlivo prosí o naliehavú pomoc Osud, Prírodu, Boha, Anjelov... kohokoľvek!

„Lukrécia, dovolíš na slovíčko?“

Izbou zaznel hlas. Postava stojí pokojne pri okne, ruky skrížené za chrbtom, nezaujate sa díva do parku. Pekelnica až podskočila úľakom. Neveriacky zíra na bytosť pri okne.

„Som to skutočne ja. Môžeš prerušiť prácu na moment a venovať sa mi, prosím?“ Je to síce vyslovená prosba, ale neznesie odpor.

„Knieža? A... áno.“ Lukrécia zliezla z takmer nebohého Damona, uvoľnila zovretie, prerušila prepojenie s krvou.

Damon lapá po dychu, stočený do malého klbka, už takmer v mrákotách ďakuje osudu za pomoc. Mal na mále ešte viac ako pri Fredericcovi. Vlastne si nie je celkom istý, či Lucienne nedokončila prepojenie. Je tak zničený fyzicky, aj psychicky... možno je už neskoro a patrí Peklu, podlieha samotnej šéfke Lucienne.

„Ďakujem za láskavosť.“ Knieža sa na Lucienne ani nepozrie.

„Prečo si tu?“

„Ty si ma sem dohnala!“

„Ja?“

„Nestarám sa do tvojej práce, pokiaľ ju vykonávaš podľa pravidiel!“

„To je pravda, dnes si ma zastavil prvý raz. Prečo?“

„Nevieš?! Porušila si základné pravidlo! Si šéfka Pekla, vzor, ty nesmieš vybočiť z radu a konať svojvoľne!“

„Čo to?“

„Podrobuješ si toho úbožiaka... teda sadisticky ho mučíš a lámeš! On ti celú dobu vzdoruje! Ty nie si schopná ho nijako presvedčiť k spolupráci?“

„Aha, už chápem. Nemôžem si ho podrobiť bez jeho súhlasu. Nóó, v jeho prípade som si trošku upravila základné pravidlo. Najprv si ho podrobím, upíše sa mi a potom bude dobrovoľne súhlasiť!“ podráždene sykla.

„Som zásadne proti! Ak nedokážeš úbožiaka prinútiť, oklamať, správne podviesť, zmiasť, čokoľvek urobiť pre jeho dobrovoľný súhlas, nesmieš si ho podrobiť! Taký je zákon, ty ho presadzuješ a budeš ho sama dodržiavať na sto percent bez výnimky,“ knieža šepká už mierne podráždene.

„Ok. Ale tohto už teraz dokončím.“

„Si roztržitá, alebo ma nechceš počúvať?“

„Nie... som v pohode.“

„Výborne. Teraz sa zrovnaj, rozmysli si, kde máš byť, čo robiť a tam pokračuj.“ Pekne povedané, aby vypadla.

„Ale tu som už takmer hotová... tak b...“

„Prosím?“ Knieža sa prvý raz pozrel na Lucienne.

„Áno, vlastne mám naliehavú prácu... ak dovolíš...“

„Samozrejme, nebudem ťa zdržiavať.“

Lucienne vypadla z izby ako spráskaný pes, upírovi nevenovala ani pohľad.

Knieža pristúpil k posteli, naklonil sa: „Upír Damon Salvatore, robíš susedovi starosti...“

damon-pst-stredny