Devil's Night - 30. part • OurStories.cz ~ naše povídky

Damon nalieha na Kristiána, požaduje informácie.
Ostrý dialóg Lucienne a Damona končí pohromou.

06.02.2013 (11:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1048×

Všetky postavy poviedky s drobnou charakteristikou nájdete

v Zhrnutí od Ivetki.

Damon počuje rozhovor pred dverami a je čas vyraziť... zdvihol nohavice, bundu, ťahá ich po zemi, jedna topánka na nohe, druhá v ruke. Nasadil motkavý krok, vrazil do dverí, nemotorne vychádza, zasekne sa o druhé krídlo dverí, potkne o prah, vypadne z izby. Nájde rovnováhu, zastane pred spoločnosťou. Fredericc, Lucienne, Wanda i gorila pozorujú zúboženého Damona, Lucienne cukajú kútiky, oči sa smejú.

Damon zazerá, skáče pohľadom po škeriacich sa tvárach, zhúkne: „Čo!“

„Dobré ráno.“ Zanôti šéfka Pekla.

„Komu áno, komu nie!“ Damon hrá zničeného milenca dokonale.

„Mal si príjemnú noc?“ Rýpe pekelníčka.

„Mal! Ale nabudúce ma pošli radšej fárať do bane... tam sa menej narobím!“

Z izby sa ozýva volanie Zaidy: „Damóóón, miláčik, vráť sa.“

Upír fľochne na dvere a bafne: „Nie som na baterky!“ A spoločnosť sa potuteľne usmieva ďalej, Fredericc sa otočil, Wanda skryla tvár do vankúša.

„Idem spať a kto ma zobudí, je synom i dcérou smrti! Budík mi zazvoní o štvrť na už nikdy viac s ňou!“ Prskol do pléna, ťarbavo klesá schodmi, Kristián ho míňa, žmurknú na seba a upír sa stratí v ohybe chodby.

Chlapča sa spokojne usmieva, plán zatiaľ vychádza: „Royal Agaric, ty si celú noc asistoval mladomanželom. Poď, ideme von, je čas sa prebehnúť...

- - -

Vlčiak radostne vytrielil do parku, malý yorkshirský teriér Akinn skacká okolo Kristiána a potkania slečna Guľôčka spokojne tróni na ramene. Hodnú chvíľu sa vzďaľujú od vily, keď zaznie dlhý ťahavý hvizd, Royal vytrielil do kríkov a rozmazaný tieň sa mihol pred Kristiánom, schytil ho do ruky, druhou drapol Akinna, v mihu sa premiestnili o riadny kus lesíka ďalej. Chlapča len tak, tak stihlo pridržať Guľôčku, aby mu nezletela z ramena.

„Ty si úplný blázon, upír!“

„Prečo?“

„Cítim sa ako na cetrifúge. Krv mi ostala na vonkajšej strane hlavy! Som už starý a tieto bláznivé kúsky ma môžu zabiť.“ Brble Kristián, ale oči vravia iné.

„Kecáš, parťák! Vidím ti až do nesmrteľnej duše.“ Damon sa usmieva a má plán.

„Už bolo štvrť na už nikdy viac s ňou, že si hore?“

„Hej, zajtra.“

„A dnes prepúšťali z blázinca, že? Dokedy máš vychádzku?“

„Éééé... pán doktor povedali, že keď budem poslušný, už sa nemusím vrátiť. A ja ťa poslúcham na slovo, parťák.“

„Vidím, jasne vidím, ty chceš dajaké info! Damon, už som ti povedal, nedozvieš sa nič, čo ťa ohrozí. Nedopustím to.“ Kristián nabehol na vážnu tvár.

„Viééém... nečerti sa pekelné dítko. Budem sa pýtať a buď mi odpovieš, alebo... mi odpovieš.“ Damon sa škerí ako prasknutý orech. Ľahol si do trávy, psiská pobehujú, Guľôčka sa osmelila na krátku pátraciu výpravu, tak do jedného metra.

les-30

„Koľko vás je, pekelníkov?“

„Potrebujem presnejšiu otázku.“

„Sorry, koľko vás je pekelníkov na tvojej úrovni?“

„Si nedoslýchavý? Presne sa pýtaj.“

„Sakra, nerob zo mňa blba! Vieš presne, čo chcem vedieť.“ Damon pichol do chlapčaťa.

„Traja.“

„Ty, mater a jej bracho? Nikto viac? Vy ste základná bunka?“

„Áno.“ Kristián sa hnevá sám na seba, nemal by toto robiť.

„Ostatní sú pod vami?“

„Hej.“

„A kto je nad vami? Kto velí vám?“ Damon sa zahľadel priamo do očí chlapčaťa, striehne. Kristián zažmurkal, mlčí.

„Nikto.“ Nečitateľná tvár i farba hlasu.

„Fakt? Neuveriteľné. Ale môže byť. Ste všetci nesmrteľní?“

„A ty, upír?“

„Ja som nesmrteľný, ale dosť zraniteľný. Čo ty? Neuhýbaj.“

„Smrť sa ma bojí... už som ti vravel... mohla by po mňa prísť, ale to sa nestane.“

„Nie je to veľmi presvedčivé. Bojíš sa, že keď mi povieš, akým spôsobom je možné vás zabiť... použijem to na tvoju matku?“

„Nie. Nepoužiješ, pretože taký spôsob nie je.“

„Kristián... každý tvor, nech je akýkoľvek silný... má svoju Achilovu pätu. Vy musíte mať tiež.“

„Neviem o nej. A už dosť. Skončili sme... vieš viac, ako som chcel a plánoval.“

„Nie, ešte sme neskončili... kto je Knieža?“ Damon šepol otázku, zapichol oči do chlapčaťa.

„Odkiaľ to vieš?“ Kristián skočil k Damonovi, schytil mu hlavu do ručičiek a prepaľujú sa pohľadmi.

„Prisnilo sa mi?“ Damon sa usmieva.

„Čo ešte vieš?“

„Povieš mi, akú máte achilovku?“

„Damon, zahnal si ma do kúta, chceš trpieť? Mám ťa mučiť? Chceš zistiť, aký som silný a čo dokážem?“ Kristián mu zíra do očí bez jediného žmurknutia.

„Nie, nechcem ti robiť zle, ani vyrábať nepohodlie. Mojim zámerom bolo, zistiť vaše slabiny. Ale keď už si spomenul bolesť a mučenie... dobre, ukáž čo je v tebe. Nemám predstavu a raz to musím zistiť.“

„Upír, si môj priateľ a priateľom neubližujem... pokiaľ sa správajú v medziach slušnosti. Lenže, ty ma žiadaš, ty potrebuješ dostať na frak! Malá ukážka?“ Kristián sa sústredil, v krátkych chvíľach strieda jednotlivé zručnosti - predviedol pekelné ohne v očiach, spôsobil veľkú bolesť v ruke upíra, popálil mu druhú ruku, pohľad zmenil na dve ľadové kocky a akoby ľadové kliešte drvili dušu upíra. Napokon ukázal možnosť hypnózy a pomätenia.

Vynechal schopnosť ovplyvnenia, pretože to nikto o malom Kristiánovi nevie, iba sám Knieža. Kristián, ako jediný z pekelníkov dokáže ovplyvňovať.

„Kurva! Stačí! Ty malý Satan!“ Damon sa spamätáva zo šoku, šúcha si boľavé telo a zmätene čumí na dieťa. Kristián sa pustil do zvonivého smiechu.

„Čo?! Čo je tu smiešne!“ Štekol upír.

„Damon, Damon... doteraz si neveril, že niečo také dokážem. Ty si dokonca pochyboval, či som skutočný pekelník. Áno, potreboval si lekciu. Mal som sa ti predviesť už dávno.“

„Dobre, možno som pochyboval... ale iba trošku. Sorry. Chýba ti pekelná fyzická sila tvojej matky a strýka. Tú už poznám. Tak dík za školenie. A teraz mi odpovedz.“

„Na čo zasa? Všetky odpovede už máš!“

„Nie. Zamlčal si mi to najdôležitejšie.“

„A to?“

„Kto je Knieža?“ Nedá pokoj upír.

Kristián premýšľa, kalkuluje, nevie, kde získal Damon informáciu o Kniežati, nie je však vhodné, aby o ňom čokoľvek vedel.

Tíško poznamená: „Neviem. Nepoznám.“

Pohľad na priateľa snáď vraví, že by aj povedal... ale asi nesmie.

„Ok. Zrejme jedna z vecí, ktoré ma môžu ohroziť, ba zabiť. Dík. Staráš sa o mňa aj bojíš.“

„Čo ty a Fredericc?“ Kristián pichol do citlivej témy.

„Podrazil ma a vás tiež. Neverím mu... ale budem s ním spolupracovať ak treba... lenže iba na tvoj popud.“

„Myslel som si.“

„A najbližšie mu odkusnem hlavu za tú facku, čo dal v noci Wande. Minimálne mu nakopem gule!“ Sykol Damon.

„Tak to sú moje gule v ohrození, ja som režisér večera.“

„Ou... nevadí, nájdem si iný dôvod, aby som ho skopal. Kristián, v noci som vypil sledovačku pre teba. Máš ma na radare, dokážeš ma nájsť?“

„Áno, si aktívny, v noci som vedel presne kde si. Prečo?“

„Len tak, či sa to neminulo účinkom.“

„Poď späť, Lukrécia nás bude zháňať.“

„Čo bude ďalej? Tvoja mater ma chce poslať do Európy so Zaidou o deň, o dva.“

„To je ďaleký termín, my sa sústredíme na pár hodín pred nami. Nechaj sa prekvapiť. Potrebné veci sa dozvieš včas... snáď. Damon, je to nekonečná improvizácia a tichý podjebávačský boj!“ Kristián sa zamračil.

- - -

Notár má ťažkú kocovinu, včerajšia noc so Zaidou ho zničila. Bonus navyše... nič si nepamätá, len hlava príšerne bolí a žalúdok odmieta poslušnosť. Ľadový obklad cez čelo, zatiahnuté závesy a ticho.

Nie však dlho. Fredericc skontroloval pohyb na chodbe, všade ticho, vkradol sa k notárovi.

„No páni moji! Ty vyzeráš! Vypil si celú pivnicu?“

„Čo chceš a šepkaj.“

„Len maličkosť. Máme dohodu a ja potrebujem hotové, potvrdené dokumenty. Zabudol si?“ Fredericc s ľadovým kukučom stojí nad notárom a stráca náladu.

„Nezabudol, do večera ich máš a teraz vypadni.“

„Doktorko, nebudem ťa mučiť, lebo je to zbytočné... zatiaľ. Máš čas do piatej poobede. O piatej ťa čakám, alebo si mŕtvy.“

„Viem, vypadni.“ Notár nevládze ani hovoriť.

Fredericc zmizol a za pár chvíľ stojí nad ním šéfka Pekla.

„Kde máš potvrdenie o naplnení manželských povinností? A zvyšné dokumenty? Hééj, nespi.“ Lucienne drcla do notára.

„Kurva, buď ticho! Bolí ma hlava, je mi zle! Vypadni!“

„Nemýliš si ma s niekým?“

„Teba si človek nemá s kým zmýliť! Tak hnusná, arogantná a autoritatívna suka je len jedna na svete!“

„Ľudský červík, tebe sa čistí mozog, alebo si čerstvý samovrah!“ Lucienne surovo zatriasla s pacientom.

„Vidíš, ty zmija pekelná? Teraz som hovoril aká si a rovno to dokazuješ! Nemám ešte tvoje papiere, do večera ich máš hotové! Vypadni teraz, alebo ma zabi!“ Zhúkol notár a bolesť hlavy vyskočila o 200% vyššie.

„Serieš ma! Mala som ťa dávno vymeniť! Dobre, dodáš mi ich do štvrtej poobede. V opačnom prípade...“

„Viem, som mŕtvy. To mi je novinka. Zmizni už do materinej riti.“

„Až tak ďaleko nepôjdem, som ti za pätami.“ Zasipela pekelníčka a zmizla.

Chlápätko malo šťastie, stihlo sa schovať aj pred strýkom, aj pred Lucienne. Jeho návšteva u notára môže prebehnúť bez vyrušenia.

„Ahoj, doktor, lež pokojne. Viem, že ťa bolí hlava. Môžem pomôcť?“ Kristián sa vtisol dnu, čupí pri notárovi, šepká.

„Pomáhaš už tým, že nekričíš. Díky. Aj ty si ideš pre svoje papiere? Nemám ich eš...“

„Nevadí, kašli na papiere teraz. Chceš pomôcť?“

„Ako? Máš tabletku? Už som mal tri.“

„Nie, mám liečivé ruky, chytím ťa za čelo a bolesť odstránim.“

„Kecáš.“

„Sleduj... dáme dole obklad... ruky priložím na čelo, ukáž mi oči.

Notár snáď aj uveril, chce sa zbaviť príšernej bolesti, tak poslúcha dieťa. Zadíva sa do Kristiánových očí a pekelníča ovplyvňuje: „Tvoje telo sa samo zbaví bolesti hlavy i žalúdka. O tri hodiny vezmeš všetky doklady k sobášu, zmluvy, potvrdenia k pozemkom a pôjdeš so mnou a Rolffom do mesta. Budeš počúvať Rolffa a vybavíš všetko, ako si on bude priať. Teraz si hodinku pospi.“ Kristián sa usmieva, notár tiež, upadá do ozdravného spánku a chlapča si môže odškrtnúť ďalšiu položku, ako vybavenú. S láskou hodí paplón na notára.

- - -

Upír kráča chodbou, zamyslený, Kristiánove slová z parku mu nedajú pokoj. Lucienne sa vynorila spoza rohu, takmer sa zrazili.

„A do riti! Mám na teba šťastie!“ Damon prskol jedovito.

„Aký nezdvorilý mladý pán.“

„Čo chceš?“

„Teba?“ Podmanivo žmurkla.

„Ako mňa?“

„Teba pre seba?“

„To nepôjde, som čerstvo ženatý! Zabudla si?!“

„Áno.“

„Ja nie! V noci som zažil Peklo! Už máš potvrdenie od notára? Osvedčil som sa, ako chovný žrebec?!“ Damon hučí pobúrením.

„Ešte nie, ale môžem zariadiť... vybaviť... presvedčiť... notára, že si nesplnil úlohu a budeš si to musieť zopakovať znova.“ Lucienne sa bojovne usmieva, sunie sa k upírovi, pritlačí ho ku dverám.

„Prečo?“

„Ale môžem tiež zariadiť... vybaviť a dosvedčiť, že si schopný na sto percent.“ Damon nalepený na dverách nemá kam ustúpiť, stisne kľučku, dvere sa otvoria a obaja sa vrútia na hornú plošinu schodiska vínnej pivnice. Damon nahmatal vypínač zasvietil a Lucienne sa zamračila.

„Kde máš obrúčku?“

„Neviem.“

„Ako to? Je potrebné aby si ju nosil! Damon, kde je?“

„Vieš, musel som sa plne podriadiť žene.“

„Čo to znamená?“

„V noci, keď som ju vzal do raja... tak sme mali zaujímavé chvíľky... ona sa rozhodla, že ma chce pri sebe nahého a ja som poslúchol... vyzliekala ma pomaly, postupne, hrala sa s textilom, maznala so mnou... a keď už som bol celkom nahý, našla obrúčku a vyzliekla mi aj tú... a potom som sa jej celý oddal... bral som si ju postupne a po kús...“

„Prestaň, už dosť.“

„Prečo? Nepáči sa ti predstava, že som nahý a Zaida sa ma dotýka, milkuje sa so...“

„Nie... páči sa mi predstava, že si nahý pri mne.“ Lucienne už neútočí, len stojí pri upírovi a díva sa cez neho do ďaleka.

„Vážne? Tak prečo si ma vystavila tortúre so Zaidou?“

„Bol si súčasťou plánu.“

„Bol? Už nie som?“

„Ešte si... aj keď... mohla by som to ešte zrušiť, pod jedinou podmienkou.“

„Počúvam.“

„Patril by si iba mne.“

„Patril? Čo som kus nábytku?! Hračka?!“ Pobúrenie strieka ušami upíra.

„Nie si, bol by si iba môj... hmm... vlastne si ma doviedol k ponuke... áno, ponúkam ti novú možnosť. Zruším tvoj sobáš so Zaidou, keď budeš môj.“

„Definuj, budeš môj.“

„Budeš ma milovať, sprevádzať, robiť mi spoločnosť, zabávať, žiť so mnou.“ Lucienne sa snaží milo usmievať.

„Kruci prdel, ty si výrečná! Čisto obchodný návrh! Kúpiš si moju lásku? Podmieniš si ju? Je to celé iba o tebe, ako tak počúvam. Kde som sa tam stratil ja?“ Damon útočí a zasa nerozmýšľa.

„Čo? Stratil? Celý čas hovorím o tebe!“

„Nie o mne, o sebe! Počúvaj sa! Ja budem TEBE robiť spoločnosť, milovať a bla, bla... je to len o tebe. Ale dobre, máme obchodné jednanie, čosi prihodím aj ja.“ Zvýšil hlas a šéfka Pekla už začína ľutovať svojich slov.

„Skús, ale buď opatrný!“

„To slovo nemám vo svojom slovníku, nepoznám ho. Lucienne, zjavne túžiš po mojom tele, ok, doprajem ti ho, keď mi povieš... kde máš Achilovu pätu.“

„Čo to?“

„Achilovku, kde si zraniteľná. Si nesmrteľná, ale určite je možné ťa zabiť. Povedz mi ako.“ Damon sa zbesilo usmieva, hrá vabank.

„Damon, o čo sa snažíš? Dráždiš ma, aby som ťa zabila a nemusel si byť so Zaidou? Alebo o čo hráš?“

„O informáciu. Povieš? Povedz a budem sa s tebou milovať na tvojej smrteľnej posteli. Sľubujem, dám do tvojho posledného milovania všetko, čoho som schopný, aj keď to bude trvať hodiny, vydržím! Ale najprv mi povedz, čo chcem vedieť!“ Rozbehnutý upír blýska očami.

„Ty si blázon!“

„Nie som! Neodbočuj! Vymením horúci sex za informáciu. A ja som citlivý upír, ver mi, Lucienne, dokážem ženy priviesť do raja mnohými spôsobmi! Všetky ti ponúknem a všetky spolu vyskúšame! Tak ako?“

d+luc-30

„Si stupidný, namyslený samec, s egom ako mrakodrap! Stratila som s tebou drahocenný čas! Žiadne zmeny nebudú. Si ženatý a za dva dni odlietaš do Európy! Chvíľka samoty ty neuškodí!“

Obaja stoja na hornej plošine, pod mini schody do vínnej pivnice. Bokom od schodov sú poukladané stoličky nohami nahor a rôzne haraburdie. Nahnevaná Lucienne schytí upíra, zdvihne do výšky a hodí pod schody medzi ostré predmety a nastavané stoličky.

Damon sa zrútil z výšky, napichol na drevené nohy stoličiek, ako jabĺčko na ježka, zastonal a ostal ležať polomŕtvy, neschopný si sám pomôcť...

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction