OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Cesta prekliatych - 16. kapitola

13.05.2012 (13:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1206×

Via sa prebrala z nepokojného spánku. Niečo jej tu nehralo. Namiesto toho, aby v izbe boli teplé ranné lúče slnka, za oknami panovala hlboká tma. Damon sa vedľa nej prudko nadýchol. Spomenula si.

Ako dlho som asi spala? Pomyslela si a pozrela na digitálne hodinky vedľa seba. 17:05. Vii prekvapene vyletelo obočie dohora. Prespala takmer celý deň?! No skvelé. A ďalší víkend je preč, pričom som polovicu ležala v posteli. Skvelé! No potom sa zarazila. V ústach cítila zvláštnu železnú pachuť a nevedela si spomenúť, prečo. Až potom jej to došlo. Pila som jeho krv.

No vôbec jej to nedávalo zmysel. Na ten večer, vlastne ráno, si spomínala veľmi dobre. Akurát tie pocity jej boli akési vzdialené. Vedela, že z Damona pila dobrovoľne a bola si istá, že ráno... Ráno po tom prahla. Po jeho krvi. Ona sa z neho chcela napiť, chcela cítiť jeho krv na svojich perách. A hneď, ako to urobila... Zaspala, tvrdila jedna jej nedostupná časť. Zaspala som a potom sa mi čosi snívalo. Via sa nervózne hrala s rohom periny. Nebola si istá, či sa jej do iba zdalo alebo sa to stalo naozaj. Naozaj povedala Damonovi „milujem ťa“?

No potom už nemala čas ďalej sa nad tým zamýšľať. Damon sa vedľa nej prudko otočil a následne jej pozeral do očí. Usmial sa na ňu. Nevyzerá, že by niečo také počul. Alebo to len hrá.

„Prespali sme celý deň. Cítim sa pre to zvláštne sklamane,“ preťala ticho. Damon sa na ňu dotknuto zahľadel. Snívalo sa mi to.

„Som urazený. Iné ženy by dali neviem čo za to, aby boli na tvojom mieste,“ odvetil jej zvlášť samoľúbo. Pretočila oči.

„Jasné. A pán Veľké-Ego sa opäť ozval, však?“ odvrkla. „Neznášam, keď si tak samoľúby a arogantný a...“ V tom sa Damon vpil do jej pier a tým ju umlčal.

„A sexy?“ zamrmlal jej do pier.

„Uhm, nie, to som nemala na mysli,“ šepla medzi tlmenými vzdychmi. Damon sa samoľúbo pousmial a keď už si myslel, že má vyhrané, Via sa od neho náhle odtrhla a posadila sa. Zarazene pozrel na miesto, kde ešte pred chvíľou bola. „Idem do sprchy,“ oznámila mu so smiechom a postavila sa.

„Áno. Aj ja,“ a aj on sa postavil. Chvíľu na seba hľadeli a premeriavali sa. Via nesúhlasne našpúlila pery a pokrútila hlavou.

„Zabudni,“ usadila ho ostro a rozbehla sa k dverám od kúpeľne. No on to čakal, svojou nadprirodzenou rýchlosťou ju predbehol a zatresol jej dvere rovno pred nosom. Via nahlas sklamane zavzdychala a naštvane ostala stáť predo dvermi. Chvíľu tak ostala premýšľajúc nad svojimi možnosťami. Napokon sa škodoradostne usmiala, otvorila nezamknuté dvere a vliezla si pod sprchu – rovno ku Damonovi.

***

Via mala ďalší, no už menej nudný týždeň za sebou. Práve sa chystala zaklopať na dvere domu Gilbertovcov, keď sa prudko otvorili.

„Ahoj,“ pozdravil ju rozžiarený Jeremy.

„Eh... ahoj?“ odzravila trošku nesmelo. Jer sa správal až neprirodzene veselo.

„Tak poď ďalej,“ vyzval ju a odstúpil nabok. Via už istejším krokom prekročila prach. Keď vošli do jeho izby, údivom pootvorila ústa. Na podlahe a po celej posteli boli pohodené knihy a vytrhnuté zdrapy papieru zo zošitov. Na stole boli pováľané zlomené ceruzky a prázdne tuhy do pier. „No... Tento týždeň bol dosť náročný,“ povedal ospravedlňujúco. Via chápavo prikývla a porozhliadla sa okolo seba v snahe nájsť miesto, kde by si mohli sadnúť.

„Potrebuješ s niečim pomôcť?“ spýtala sa ho zo zdvorilosti. Z postele pozbierala nejaké učebnice a položila ich na stôl. Pohodlne sa oprela o vankúše a pozrela sa na Jeremyho, ktorý si sadol vedľa nej.

„Pochybujem, že by si niečo z toho vedela,“ zamrmlal hľadiac na matematiku.

„Problémy s matikou? Vždy som v nej bola veľmi dobrá,“ ozvala sa keď si všimla jeho oči smerujúce na zošit.

„Nebola si náhodou práve v ôsmom ročníku, keď si skončila školu?“ opýtal sa jej opatrne.

„Uhm, bola. Chodila som na osemročné... Ak teda vieš, čo to je, nie som si istá, či to máte aj tu, v Amerike. Ide o to, že pracovné osnovy boli posunuté až na prvých pár tém na strednej. Možno by som ti s tým vedela pomôcť,“ zopakovala mu svoju ponuku. Jer sa zamyslel a napokon spokojne prikývol.

„Toto preberáme a ja ani za svet neviem pochopiť, ako vypočítaš x s týmto vzorcom,“ a ukázal na skrútené a preškrtané čísla v jeho zošite. Via na to chvíľu hľadela, potom sa uškrnula a načiahla za ceruzkou. Na znamienku mínus dokreslila čiarku a tým ho zmenila na plus.

„Mal si to zle napísané, hlupáčik. Nečudujem sa ti, že si to nedokázal vypočítať,“ uškrnula sa. Jeremy na ňu chvíľu nemo hľadel, potom zrak stočil na zošit a uprene sa naň zadíval.

„A sakra,“ hlesol. „To znamená, že som sa tú matiku učil celkom zbytočne. Mám taký pocit, že začnem na hodinách dávať pozor.“

„Tak prečo si si, preboha, neopísal vzorec z učebnice?“ nechápavo krútila hlavou.

„Lebo som si ju oblial džúsom a tá stránka sa celkom rozpila,“ priznal zahanbene. Na jeho prekvapenie sa Via nahlas rozosmiala a mala čo robiť, aby nespadla z postele.

„A čo tie ostatné učebnice?“ spýtala sa potláčajúc ďalší smiech.

„Poznámky z dejepisu, biológie a anglištiny.“

„Ale tie sú, dúfam, v celku,“ povedala so širokým úsmevom na perách. Jer prikývol. „A už si sa doučil?“

„Ak tým myslíš, či som celý len tvoj, tak áno, s učením je koniec,“ pritakal. Via na nič nečakala a rukami zhodila všetky učebnice z postele. „Čo to...“ no nestihol ani dopovedať, lebo Via schmatla prvý vankúš, ktorý jej prišiel pod ruku a zúrivo ho ním začala mlátiť. Jer na chvíľu stŕpol, no potom pristúpil na jej hru a šialene, no stále tak, aby jej neublížil, do nej začal hádzať zošity.

„Aaa!!!“ zakričala so smiechom. Jer zobral do rúk jeden veľký vankúš a silno ju ním tresol po hlave. Via mu to okamžite vrátila. Keď bolo jasné, že má navrch, Jeremy zmenil taktiku a začal ju štekliť. Tá zjojkla, zapišťala a potom sa začala nekontrolovateľne smiať. Hádzala sebou, snažila sa pred jeho neodbytnými prstami ujsť, no on ju nenechal.

„Prosím! U-urobím čokoľvek!“ pišťala.

„Tak povedz, že sa vzdávaš!“

„Nie.“

„Povedz to, inak neprestanem.“

„Nie!“

Tak fajn...“

„Dobre, dobre, vzdávam sa! Vzdávam! Vyhral si!“ Jeremy sa víťazoslávne usmial. Potom stŕpol a všimol si, že Via takisto. Teraz, keď ju prestal štekliť, sa mu zdalo, že je nejako blízko jej tvári. Pozrel jej do očí. Pousmial sa. Tie jeho boli horúce, teplé, ako bublajúca roztopená čokoláda. Nikdy si neuvedomila, ako sa jej tie hnedé hlboké oči páčia. A potom pery... Boli mierne ružovkasté a bola si istá, že keby sa k nim priblížila... keby sa ich dotkla... zistila by, že sú teplé a jemné. Zdvihla zrak a opäť mu pozrela do očí. Mlčal, len na ňu hľadel a rozmýšľal nad tým, aká je rozkošná, keď je v rozpakoch. Naklonil sa k nej. Nosmi sa už dotýkali. Via zacítila narastajúce teplo, ktoré sa šírilo jej telom a pochádzalo z Jeremyho. Nebol ako Damon, z toho vychádzal chlad, no z Jeremyho... Damon!

V tom niečo buchlo. Z prízemia sa ozvala rana a následne bolo počuť Elenino nadávanie. Jer sa prudko mykol, rýchlo odvrátil tvár a odkašľal si. Via si vydýchla.

„OK, tak... Ja...“ koktala Via. Jeremy na ňu nemo hľadel. „Vieš, ja už musím ísť. Ideme s Caroline nakupovať, sľúbila som jej to, vraj už dlho nebola,“ povedala prvú hlúposť, čo jej prišla na rozum a postavila sa.

„Via...“ začal Jer, no prerušila ho.

„Nie, prosím, len nič nehovor. Prepáč, viem, že sa to nemalo stať a uisťujem ťa, že sa už ani nestane,“ s týmito slovami za sebou prudko zatvorila dvere. Nechala tam Jeremyho, ktorý sedel na posteli a cítil hlboké sklamanie z Viinej reakcie.

***

A ďalšia kapitola je za nami. Varujem vás, že 17. kapča bude oddychová, plná Viiných úvah a dokopy sa tam nič nestane. A potom? Blížime sa ku koncu CP! No ešte dovtedy sa toho stane pomerne veľa. A prosím si komentáre!!!

Killy

P.S. Pozor! Ja, ako Killy, som v novej skupine tu na OurStories a voláme sa Spitá5ka! Naše ZHRNUTIE. Hľadáme zopár čitateľov a kritikov! (Len odvážnejším, naša tvorba je obzvlášť pošahaná.)

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Cesta prekliatych - 16. kapitola: