OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... III. / 8. kapitola

28.07.2013 (21:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1031×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

„Hmm, tak si to ešte raz vyjasnime Stefan.“ Elfka Yvette sedí uvoľnene pri dočasnom reverznom upírovi v jej izbe. Miestnosť je upravená mágiou v korune stromu, plná zelene, kníh a rôznych ampuliek, dózičiek... Príjemné tlmené svetlo dopadá z celého stropu 

„Prosím, počúvam ťa.“ Stefan sa milo usmieva, leží na posteli, už sa celkom zotavil z útoku troch obyčajných upírov. 

„Na začiatok použijem mágiu na zníženie tvojho prahu citlivosti, aby si sa lepšie kontroloval vo vypätých emocionálnych situáciách. Dáme si chvíľku pauzu a pristúpime k druhej a náročnejšej časti s mágiou. Pokúsim sa napraviť tvojho samčeka.“ Yvette hľadí do pokojných očí Stefana a zdá sa, že už sa zmieril s osudom. 

„Aby som nezabudla... už si sa ozval Stelle a ostatným v penzióne? Nech už nemajú o teba strach.“ 

„Áno, vybavené, poslal som Stelle sms-ku, že som ok a za pár dní prídem... plním presne vaše rozkazy, šéfe,“ Stefan dokonca žartuje... to je dobré znamenie. 

„Ok. Poďme na vec.“ 

Stefan podľa príkazu stojí uvoľnene, zatvára oči, sústredí sa na Yvette. Elfka pristúpi k nemu bližšie, vystrie ruky k jeho hrudi, ale sa ho nedotýka. Sústredí sa, myslí na Stefana, tíško odrieka formulky, sýto zelené svetielkujúce oči upiera na jeho hrudník. Zastaví sa a opakuje znova celý rituál. Napokon sa ho predsa len dotkne dlaňami, dokončuje magické kúzlo. Stefan cíti brnenie v hrudníku a miestach dotyku rúk. 

„Hotovo. Musím si oddýchnuť.“ Yvette je mierne unavená, zviezla sa na okraj postele, len tak ledabolo stočená na okraji. 

Stefan sa díva na krásnu elfku a rastie v ňom divný pocit. Je už tretie dievča čo sa mu tlačí do srdca. Reverzným upírom statočne mätú vlastné city. 

„Dovolíš? Môžem...“ Stefan jemne dvíha elfku a preloží ju na celú posteľ, aby mala väčšie pohodlie. Vkladá jej vankúš pod hlavu, prehodil cez ňu jemnú prikrývku. Tíško si sadá k jej hlave na zem. Yvette oddychuje a Stefan pri nej bdie. Díva sa na štíhle mladé telo elfky, krivky bokov a pŕs jasne obopína jemná látka. Stefan musí uznať, že má sexi telíčko. Uznanlivo pokyvuje hlavou.

Zadíva sa na jej ušľachtilú tvár, súmerné pery, oči schované za viečkami. Okolie očí a líca má rituálne potetované. Dlhé špicaté uši dominujú hlave a čierne vlnité vlasy dokresľujú celkový vznešený ráz nevšednej elfky. Stefanom prebiehajú zvláštne pocity. Miluje Elenu, no v jeho srdci si vytýčila miesto aj Stella. Skutočne ich obe rovnako miluje. A teraz sa díva rozochvene na Yvette a zasa je zmätený... akoto, že ďalšie žieňa by rada do jeho srdca? Veď to sa už snáď ani nedá. Ako to povedal ten Damon? Dvaja sú spoločnosť a traja párty... Tak ja budem mať v srdci párty. Ok. Stefan sa nakloní a jemne pohladí Yvette po líci. Elfka sa pomrví a precitne. Zarazene hľadí na Stefana. 

„Áno?“ 

„Nič, oddychuj, ak ešte potrebuješ.“ 

„Ou, to mi stačí.“ Yvette vstáva, berie voňavú masť na rany. 

„Daj si dole košeľu, ešte ti natriem dve rany na hrudi.“ Stefan je naučený poslúchať, tak šup a košeľa letí dolu. Yvette si naberie kúsok masti na prsty, jemne potiera rany a je spokojná. 

„Ok. Bude to dobré. No sme nachystaní na nápravu samčeka? Potrebujem aby si ležal, sústredil sa na mňa. Do toho.“ 

Yvette čaká na Stefana, ešte raz odbehne ku knihe mágie a kúziel, číta, čosi mrmle. Stefanovi nie je všetko jedno, ale za pokus to stojí. Ak sa to Yvette podarí, bude sa môcť Stefan plnohodnotne milovať s človečími samičkami. Líha si, popravde je dosť nervózny. 

Elfka sa blíži, skúma Stefana svietiacimi zelenými očami: „Kľud mladý, keď ti nepomôžem nič sa nestane, ale určite ti neublížim. Dôveruj mi...“ Yvette číta v jeho pohľade stres a podráždenie. 

„Stefan, musíš so mnou spolupracovať, inak nemáme úspech. Uvoľni sa, mysli na niečo príjemné...“ Yvette sa ho dotýka zľahka prstami na hlave, jemne masíruje spánky, pomáha si mágiou, tíši jeho stres. 

Uvoľnenie sa dostavuje a tak Yvette plynulo prechádza na nápravu samčeka. Presúva sa k jeho bokom, vystrie ruky nad Stefanovu pýchu, nedotýka sa ho, plné sústredenie a už odrieka magické formulky. Celý text opakuje znovu, díva sa na svoje ruky až napokon oboma rukami prekryje pýchu Stefana. 

Dočasný reverzný upír cíti celú dobu mravenčenie a tŕpnutie v okolí bokov, rozkroku a pri konečnom dotyku Yvette sa zachvie na celom tele. Napäto čaká, snaží sa byť uvoľnený a myslí na svoje detstvo. To je naozaj príjemný zážitok. Yvette končí kúzlo, unavene si sadne vedľa upíra, naberá sily. 

„Poď ku mne, posuniem sa... prosím, tu máš väčšie pohodlie.“ Stefan sa posúva, Yvette si líha vedľa. Upír ju zakrýva. 

„Ďakujem, Yvette, aj keď by sa to nepodarilo aj tak ti ďakujem.“ 

Stefan jej berie obe ruky a bozkáva ich na znak vďaky a úcty. Yvette len unavene privrie oči a súhlasne zamrmle.

◊ ● ◊

Mesačný raj, malebná krajina plná zelene, pod lesom stojí dom Darie Salvatore a hučí v ňom ako v úli.

„Že sa aj ukážeš!“ Damon víta čarodeja Marca. Marco má podobu malého čierneho mačaťa, ktorú dostal pri zrodení a nemôže ju zmeniť. 

„Tak, čakám... čo si mi to ukradol z dlane a zmizol s tým?“ Damon dostal nový mobil a keď rozbaľoval krabicu, našiel v nej tajomné vrecko s čímsi hranatým a tvrdým. Lenže kým si to stihol prezrieť, Marco mu to ukradol z dlane a zmizol s tým.

„Prepáč, Damon. Nepoviem ti, čo som vzal... len toľko, že tebe by to aj tak k ničomu nebolo a ja ako čarodej v tom nájdem využitie. Mám to schované a už ti to nevrátim.“ Celá pravda.

„Ok. Okradol si ma, priznávaš to drzo... tak si sám stanov trest.“ Damon klopká prstami po operadle a čaká. 

„Načo? Vec je vybavená a vysvetlená, nerob z toho drámu.“ Marco sa pokúša prebrať aktivitu v dialógu a mať navrch. 

„Drzý malý zmrd! Niečo si vymyslím a dám ti vedieť,“ uzatvára spor Damon. 

„Kde je Bonnie?“ Marco sa obracia na Dariu. 

„V našej knižnici. Chcela tam ostať sama, tak som jej vyhovela.“ 

„Daria, vy tu máte knižnicu? A to si mi nemohla povedať skôr? Užieram sa tu nudou už celé mesiace, všetko v okolí som už prečítal... mal som v úmysle začať čítať listy na stromoch! Môžem si dačo požičať na čítanie, prosím?“ Damon žobroní, miluje knihy a čítanie, rozhodne viac ako modernú techniku. Čokoľvek si prečíta. 

„Samozrejme, drahý, poďte aj s Marcom, ukážem vám cestu z mojej pracovne.“ Damon schytí mača, vysadí si ho na rameno a už pelášia za Dariou. Čarodejka otvorí optický priechod v stene, vstupujú dnu.

V knižnici ich víta starý knihovník Demetrius. 

„Ďalší noví? To ma teší.“ Podávajú si ruky, Demetrius v rýchlosti objasňuje pravidlá a Damon sa vrhá medzi regále. Marco mu sedí na ramene, tuho rozmýšľa. 

„Damon...“ 

„Hmm...“ Damon ho vôbec nevníma, venuje sa lúšteniu chrbtov kníh v regály. 

„Tak ako si sa rozhodol s odčipovaním? Použiješ na to Bonnie?“

Marco s malou dušičkou spomína ako navrhol Damonovi, že ho zbaví čipu od Smrťky Bibiany, ale musí pri tom dosiahnuť veľký emocionálny zážitok. Smrťka mu vložila čip na sledovanie do mysle pri milovaní a Damon sa ho môže zbaviť len takou istou cestou, navyše k tomu potrebuje čarodejku, aby sa ten čip mohol presunúť a ona ho následne zlikvidovala. Keď to naposledy ponúkol Marco Damonovi, skoro ho zbil. Zásadne nesúhlasí, aby sa s Bonnie miloval. 

„Hmm...“ 

„To je čo? Áno?“ Marco útočí zas a znova. 

„Bože, áno a daj už pokoj!“ Damon zložil Marca do police a ide ďalej sám. 

„Povedal si áno, Damon.“ Marco je prekvapený, no akceptuje odpoveď. 

„Čo?“ Damon sa otočí a nechápe. 

„Povedal si áno, Súhlasil si.“ 

„S čím?“ Marco je znechutený, Damon ho vôbec nevnímal. 

„S použitím Bonnie na odčipovanie! Ty drbo!“ 

„Si sa s koňom zrazil?! To som nemohol povedať!“ Damon sa vracia a je statočne pobúrený. 

„Pred chvíľou si to povedal!“ 

„Marco, nech som už čokoľvek povedal, toto sme si vyjasnili minule! Nie! Budem ten čip vláčiť v tele ďalej a basta!“ nervózne sa cuká Damon. 

„Ok, tak si zostaň v Mesačnom raji do konca vekov, či konca poviedky od IVETKI a už sa nikdy nevráť za bratom do penziónu...“ Marco sa vyvalil medzi knihy, kopká si nožičkou. 

„A čo mám podľa teba robiť? Nie, nehovor!“ zarazil ho Damon. 

„A čo by si mal robiť, aby si sa mohol vrátiť do penziónu?“ Otázka zaznela z druhej strany regála. Damon jasne poznáva Bonnie. 

„Ehm...“ Damon hrozí Marcovi, ak čo len cekne, že mu odkrúti hlavu z krku. Marco vyprskol smiechom pri pantomíme upíra a baví sa jeho strachom. 

„Tak počúvam. Damon, prehltol si jazyk?“ Bonnie žiada odpoveď.

„Mne je tu fajn, nikam nejdem. Ako sa ti páči knižnica? Našla si všetko po čom ti piští srdce?“ Damon zahovára, gúľa očami po Marcovi a ukazuje aby bol ticho. 

„Ale hej. Ešte si tu čosi pozriem a pôjdem za Dariou.“ Bonnie vybrala zväzok, usalašila sa s ním v kresle a už je duchom neprítomná. Damon si našiel príjemnú knižôčku o nadprirodzených bytostiach, sadá si kúsok od Bonnie a čitateľský krúžok plní svoju funkciu. Marco žmúri, teraz s Bonnie nič nevymyslí. 

„Vrátim sa späť. Mám ešte čosi s Elenou. Čaute.“ Marco si spomenul, že chcel Elenu naučiť schovávať jej auru, možno sa jej to dakedy hodí. 

- - -

Elena tíško sedí, notebook na kolenách, píše si so Stellou. Už sa dozvedela o nešťastnom útoku Stefana na Stellu, o jeho zmiznutí a vôbec všetky podrobnosti. Stella ho bráni a že vec sa určite dajako vysvetlí. 

„Elena, zavri ten krám, ideme cvičiť.“ Marco jej pristál na ramene. 

„Čóó cvičiť?“ 

„Schovávať tvoju auru. Sľúbil som ti to. Poď von.“ Elena odkladá počítač, berie sa von. Anjel Iustus zdvihol hlavu, prebral sa zo zamyslenia, schovávanie aury ho zaujalo. 

„Idem s vami.“ Elena sa usmiala, radostne podskočila, má rada nové výzvy. 

Dvojica šuchoce trávou, Marco rozmýšľa ako povie Elene, že ju to bude bolieť... či nepovedať? Tak ako? Hlboko zamyslené mača Marco, jašo čarodej, vie presne čo čaká Elenu. Možno bude aj kričať... necháme na osud. 

„Chrobáčik, ak sa naučíš správne schovávať auru, budeš silnejšia proti nepriateľom. Ja by som neskôr pridal zvýšenie citlivosti tvojich ľudských zmyslov.“ Iustus kráča za Elenou a tíško sa jej prihovára. Dievča sa s údivom otočí. 

„To sa fakt dá? Akože budem lepšie vidieť, počuť, cítiť?“ 

„Áno, ale v tvojom ľudskom prípade len tak na 50% oproti... dajme tomu upírom. No aj tak je to oveľa viac, ako bežný smrteľný človek.“ Pravdivo objasňuje anjel Iustus.

„Úžasné. To chcem! Poďme na to. Marco, nespi.“ Drcla mača na svojom ramene.

„Nespím, slušne čakám, kým príde na mňa rad,“ zavrčal čarodej. 

„Elena, presuniem sa na rameno Iustusa. Sústredíš sa na mňa, spojím sa s tvojou Silou, zosúladím tvoju i moju Silu a potom ťa naučím ako správne skrývať auru. Budeme spojení, tak sa nesnaž nikam unikať. Musíš zostať pri nás. Jasné?“ Marco jej teda zamlčal, že príde bolesť. 

„Ok. Jasné.“ Elena poskakuje netrpezlivosťou pred Iustusom, pohľadom visí na mačati sediacom na pleci anjela. 

„Ticho stoj, ideme.“ Marco sa zadrapol Iustusovi do ramena, plné sústredenie na Elenu, cíti jej Silu, pomaly ju podriaďuje svojej. 

Sila Eleny sa bráni, bojuje, dievčaťom pulzujú prvé vlny bolesti a protestu jej tela. Marco pridáva na intenzite, núti jej Silu sa plne podriadiť a vytvára nátlak. Elena už plytko dýcha, bolí ju celé telo, svaly sa búria, hlava nechce spolupracovať, začína cúvať preč od Marca. Anjel včas zakročil, objal Elenu, pritiahol si ju do náruče a drží, nedovolí jej uniknúť. Vie, že by si mohli obaja s Marcom ublížiť. Elena skučí bolesťou, zatína prsty do rúk Iustusa. 

Marco plne podriadil Silu Eleny svojej a začína ju učiť schovávať auru. Elene mierne ustupujú bolesti, cíti zmenu v tele a už chápe ako treba narábať s aurou. Je to v zásade jednoduché... Marco jej odovzdal všetky potrebné informácie pre prácu s aurou a postupne jej vracia Silu. Elena je už pokojná, neuniká, ba začala hladiť Marca. Mierne unavená sa oprela o hruď anjela. 

„Ďakujem. Si ale trkvas, mohol si mi povedať, že to bude bolieť.“ Elena sa pajedí. 

„Nešla by si do toho dobrovoľne.“ Vracia jej Marco nevraživo. 

„Ok. Chcem vidieť, ako sa mi skryješ s aurou. Teraz!“ Marco zavelil, hľadá ju Silou, skúša aká je šikovná. Elena sa sústredí, chvíľku ešte tápe, no po pár pokusoch je v tom dobrá.

„Iustus, čo ty? Cítiš moju auru?“ Elena chce počuť pravdu. 

„Ja áno, Elena. Lenže ja som vysoko citlivý a inak založený ako stvorenia na zemi. Ale pred nimi sa už skryješ. Damon, Stefan, súrodenci Stella a Ericc by ťa už nemali vystopovať. Čo ty na to, Marco?“ 

„Je dobrá. Musíš to cvičiť a pôjde to. A... nemáš za čo.“ Marco sa vyvalil na ramene Iustusa, dáva si relax, je mierne zničený. 

„Ďakujem. Teraz ty, Iustus. Ešte zvýšenie citlivosti mojich zmyslov. Dáme sa na to?“ Elena to chce už mať za sebou. 

„Ok. Predom ti oznamujem, že to bolí... a viac ako aura. Chceš to podstúpiť?“ 

Spravodlivý anjel Iustus by nikdy nič nezatajil pred Elenou. Dievča má trošku nahnané. Ešte viac? Ty vole, už teraz jej skoro vybuchli vnútornosti. Váha, ale viac cítiť, vidieť, počuť je tak lákavé, že to napokon podstúpi.

„Dobre, povedz mi najprv ako a čo.“ Presné informácie môžu byť len užitočné.

„Tiež na to pôjdeme cez tvoju Silu, ale ja zavolám na pomoc Matku Prírodu a spoločne s ňou ti podvihneme prah citlivosti zmyslov. Budeš napnutá na prasknutie a vytrpíš veľkú bolesť. Inak sa to nedá, je to prenastavenie tvojho vnútorného systému. To je celé.“

„Poďme!“ Skríkla Elena, zdrapla Iustusa za obe ruky a hecuje sama seba k výdrži. Iustus sa milo usmieva, vymaní si ruky, láskavo ju objíme, privinie si ju na mohutnú hruď, kolíšu sa spolu a Elena netuší prečo.

Anjel sa už medzičasom spojil s Matkou Prírodou, pevne zovrel objatie a proces spustil. Elena vykríkla, skoro sa jej zatmilo pred očami, zlomila ju bolesť, všetky čiastočky tela sa opäť búria, koža sa jej zdá malá, tlakom chce prasknúť, dievčinka sa drží kŕčovito Iustusových bokov, očami prosím o milosť, nech už to mučenie skončí!

Anjel povoľuje zovretie, robí  miesto jej krídlam. On totiž vie, že Matka Príroda vyznamená Elenu za seba zdokonaľovanie a hlbokú ochotu spolupracovať s ňou. Deva cíti miernu úľavu od bolesti, malátne sa opiera o anjela, razom jej vystrelia belostné krídla vozvysok a pribudne jej ďalšia farba na koncoch perutí. Každé pierko končí modro-zeleno-žlto-červenou farbou.

Čarodej Marco v podobe mačaťa stále sedí Iustusovi na ramene a keď Elene vystrelili krídla tak sa zľakol, že takmer zahučal dole.

„Wow! Elena, veď ty si ako anjel! To ma podrž! Nevídané... takú dobu som na svete, ale toto som ešte nezažil!“

Mača sa nevie vynačudovať, čumí na bieloskvúce perute. Iustus len tíško hojdá Elenu v náručí, podsúva jej novú energiu a pozitívne myslenie. Dievča drží krídla vystreté, naberá silu. Zrazu ju vystraší piskľavý zvuk nad hlavou, až vykríkne. To preletel okolo netopier a Elena ho začula  novým, zostreným zmyslom... jej sluch je lepší o 50%. Plne si uvedomuje, že vidí dobre hoci je noc a ona je schopná rozoznať kontúry a vôbec veci, čo jej boli v noci vždy skryté.

Pohladí Iustusa po tvári, hmat má tiež dokonalejší. Užíva si jeho dokonalú pleť, pohladí mača a už chápe prečo Damon tak miluje ískať jeho kožúšok. Je to božský pocit pre prsty!

„Ďakujem, Iustus! Otvoril si mi nový svet. Toto som skutočne nečakala. Môžem?“

Elena sa načiahne a pobozká anjela na obe líca. Je tak nadšená svojim novým telom a vysokou vnímavosťou, že začala plakať.

„To je v poriadku, Elena. Len si musíš zvyknúť. Poďme domov. A prosba záverom... Elena, nechaj si dnešné zmeny len pre seba. Skutočne nikto nemusí vedieť, čo dokáže jedno takmer obyčajné dievča.“

Iustus jej vtisol bozk do vlasov.

Marco sa škerí: „Takmer obyčajné dievča! Pche, nechcel by som byť už teraz jej nepriateľom...“

Nespokojne sa mrví na ramene, tuší v Elene mocného bojovníka.

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... III. / 8. kapitola: