OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... II. / 23. kapitola

25.12.2012 (19:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 1150×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Mesačný raj, krajina vytvorená za zrkadlom sa zdá byť ideálne miesto pre dovolenku. Stále letné počasie, všetko vôkol zelené, lesy, lúky, sem tam jazierko, potôčik... 

Elena má plnú hlavu neusporiadaných myšlienok, súrne potrebuje byť chvíľku sama. 

„Ďakujem za všetko, Daria. Idem sa prejsť,“ milo sa usmieva Elena a vychádza. Damon sa automaticky pridáva k nej. 

„Nie, chcem ísť sama, zostaň tu, prosím...“ Gesto ruky je neústupné. Damon váha, nepáči sa mu nechať Elenu samú sa motať neznámym krajom. Daria to všetko registruje. 

„Neboj sa, Damon, nič sa jej tu nemôže stať, prejde sa, vyvetrá a bude zasa plná elánu. Každý občas potrebujeme byť sám...“ Chlácholí upíra. Napokon súhlasí a len veľmi nerád si sadá späť... inštinkt ho varuje... choď za ňou... Damon sedí ako na ihlách, Elena sa mu stráca z dohľadu, mieri do lesa.

Čože to trápi našu dievčinku? Stefan a Stella... ani ju to tak netrápi... skôr sama ešte nevie pomenovať situáciu, kedy... hmm... kedy dovolí Stefanovi zaujímať sa o iné dievčinky, samičky, nadprirodzené bytosti... zaujímať sa a byť do nich zamilovaný. Zamilovaný Stefana do ďalšej bytosti... Elena je spokojná, bez žiarlivosti, výčitiek... Fakt jej neprekáža, že Stefan myslel na Stellu, ako si to Elena prečítala v jeho mysli. Oslobodzujúci pocit... hoci, prečo jej to nevadí? Ako to? Čo je príčinou... veď Stefana miluje, má minimálne polovicu srdca vyhradenú len pre neho... to je možno ten pravý dôvod. 

Elene sa rozjasnilo... no jasné... ja mám dvoch bratov v srdci. Tak môže mať aj Stefan dve dámy... či tri? No, to už som ďaleko v úvahách. A ďaleko je aj v lese... hoci ešte tma nie je, začína sa zmrákať, na Elenu sadá prvá vlna neistoty. 

Poznáte ten pocit, keď strach má veľké oči a vidíte za každým kríkom, či stromom strašidlo? Elena je pomerne silná baba, lenže nie je v domácom prostredí, nemá dostatok skúseností, plus nastupujúci strach... a máme tu oči ma vrch hlavy... 

Lesom sa šíri šuchotavý zvuk, prebehne okolo Eleny ako Dopplerov efekt, prehnú sa konáre pod tlakom. Dievčina nič nevidela, tíško čaká primrznutá strachom... šuchot sa opäť vracia druhou stranou, lenže bližšie k Elene, vlna prehne konáre tesne pri jej tele, až ju vracajúce sa haluze bolestivo udrú do tváre a tela. Elena vyskočila, začala bežať, samozrejme zlým smerom, ďalej od domu Darie Salvatore. Beží ako vládze, no aj tak počuje približujúci sa zvuk, teraz dokonca zazrela siluetu, ktorá prefičala tesne pred Elenou, vyšvihla sa nad ňu, na mohutný konár, ťahá ho dolu, konár praská a padá kúsok za bežiacou Elenu.

To je už naše dievča v totálnej panike, zastaví sa v hustom poraste a počúva... srdce bije na poplach, Elena je plná adrenalínu... číha, všade je ticho. Ohlušujúce ticho... okamih pravdy, ďalší mohutný konár nad Elenou sa láme ako krehká zápalka, padá priamo na primrazenú dievčinku. Konár je obrovský, celý sa zvalil na Elenu, tá spadla pod jeho ťarchou... je škaredo zranená... na tvári a ramene má hlboké rezné rany, nohu vykrútenú v neprirodzenej polohe, ruky uväznené pod ťažkým bremenom. Tíško leží a čaká... čaká asi na svoj koniec... 

- - - 

Damon sedel nepokojne, rušil ho vlastný poplašený inštinkt, nútil ho ísť za Elenou. Daria ho chlácholí... lenže vonku sa už zmráka a Elena sa nevracia. Damon vybehol von, chodí nervózne okolo domu, sonduje Silou, hľadá Elenu. Damon je vysoko citlivý upír, momentálne dočasne reverzný upír, ktorý začal piť chlorofyl namiesto ľudskej krvi a ten mu dodal ešte viac sily a citlivejšie zmysly. Upír má ďaleký akčný rádius zamerania aktivity a keďže nič necíti na takú diaľku, je ešte viac nervózny. 

Treba konať... Damon vybieha svižným tempom upíra, skenuje terén pred sebou, pátra v kruhoch a kdesi v popredí čosi zachytil. Okamžite vyráža tým smerom. 

- - - 

Ranená Elena leží privalená pod konárom, vidí blížiacu sa postavu... teda priesvitnú postavu, prichádza absolútne ticho, uhrančivo sa díva na dievča, tvár sa mu mení na škleb, oči sú už len štrbiny. 

„Kto si a čo chceš?“ Slabučko znie hlások zranenej. 

„Chcem tvoj strach a tvoj hnev... fajn krvácaš na tvári i z ramena a dosť... to sa mi páči, chcem aj tvoju krv... a pardon, pýtala si sa kto som. Galantný gentleman, čo sa predstaví dáme, ktorá sa túla sama nocou Mesačným rajom... som Spyridon. Teda pardon, poltergeist  Spyridon, madam...ha, ha...“ Lesom sa nesie škrekľavý smiech zlého a krvilačného ducha. Elena nechápe, netuší čo môže taký poltergeist chcieť... nikdy to nepočula. 

Duch je už tesne nad Elenou, vyhupne sa na konár, pritlačí ešte viac znetvorené telo dievčaťa. Elenou prebehne obrovská bolesť až zamdlie.

„Ale... tak... ja ťa potrebujem mať pri vedomí, vstávaj!“ Spyridon obišiel Elenu z druhej strany, nahol sa k jej tvári, vidí krvácajúcu ranu, neodolá, vezme konárik a prechádza jej po pramienku stekajúcej krvi. Pohyb na tvári dievča vráti do života... duch je kúsok od jej líca, Elena sa nadýchla a z celej sily kričí, kričí... huláka. 

Duch sa vystrel, vysoký piskľavý zvuk a mohutné decibely mu ničia telo a trhajú uši. Toto nečakal, zaskočený vzal nohy na plecia, stratil sa tak rýchlo ako prišiel a zanechal Elenu svojmu osudu. 

Ranená stíchla, počúva, všade je panenské ticho. Uvedomuje si svoju zlú situáciu, sama sa spod konára nedostane, má veľké bolesti, je vystrašená k smrti. Keby mala aspoň ruky voľné, mohla by sústrediť svoju silu do rúk a vystreliť ohňovú guľu, lenže ruky má pevne uväznené pod sebou. Jediná vec jej zostala... telepaticky volá Damona... ale dlho asi nie, dosť krváca a možno to už ani nestihne.

Damon hľadá horúčkovite, cíti aktivitu v popredí, rúti sa tým smerom... dokonca teraz jasne počuje kričať Elenu. Vyrazí ako len vládze a nachádza ju v zúboženom stave.

„Pre boha, Elena, čo sa stalo?“ Damon sa mocuje s mohutným konárom,

odkloní ho bokom, vyslobodzuje dievča, berie ju do náruče a ukladá do mäkkej trávy. Elena neodpovedá, len sa díva.

„Princezná, čo je? Bože ty krvácaš a dosť! Čo ťa bolí? Hovor prosím,“ Damon sa skláňa k nej, Elena čosi nesúvislé šepká, nevládze hovoriť. Damon je v koncoch, pokiaľ bol obyčajný upír, dal Elena napiť trošku svojej krvi pri jej zranení, tá mala vysoko hojivé účinky, dievča sa za pár chvíľ zhojilo. Lenže teraz je reverzný upír a neskúšal na nikom liečivé účinky jeho krvi plnej chlorofylu. Bojí sa dať napiť Elene, no zároveň vidí, že to potrebuje.

„Elena, dám ti trochu krvi, skúsime čo to spraví, či ti pomôže. Súhlasíš? Vtáčatko moje, rýchlo, uniká mi z teba život...“ Damon si pohrýzol zápästie a dáva ho Elene k ústam. Dievčina má vytreštené oči strachom, no nemôže jej byť už horšie z trošku krvi... má bolesti v nohe, krváca jej tvár a prichádza nevoľnosť... otvorí ústa a snaží sa piť... dva, tri, štyri hlty...

Chvíľka napätia, Damon číha na každý jej pohyb, výdych, číta myšlienky, reč tela, počúva tlkot srdca... stres sa znižuje, Elene mierne ustupujú bolesti.

„Výborne, vtáčatko... ešte si daj, prosím,“ Damon si znovu otvorí rany na zápästí, priloží k jej ústam a čaká. Elene je krv protivná, lepí sa, zráža a je nechutná, ale premáha sa, dá si maximálne ďalších päť hltov... potom sa otáča, trasie hnusom, už sa jej asi pretočí žalúdok. Kňučí, vrtí hlavou, naznačuje Damonovi, že už nechce. Upír je nadmieru spokojný aj s tým čo dostala do seba.

„Princezná, nebudem ti teraz nič vyčítať... ale mal som ísť s tebou,“ Damon jej dvíha hlavu, berie si ju do náruče, prečká s ňou pár chvíľ, kým zaberie jeho krv a potom ich čaká presun k Darii.

„Kriste, Elena, tie hlboké rany na líci... už to menej krváca, ale... sakra, pokým som bol obyčajný upír, mohol som to vyčistiť jazykom, krv zlízať a pomôcť zavrieť ranu. Lenže teraz, som reverzný... Elena tú najväčšiu musím ošetriť tu. Drž, mne bude zle z tvojej krvi, ale tebe to pomôže,“ Damon sa chystá na ošetrovanie. 

„Nie... Damon, nesmieš ľudskú krv... Matka Príroda... nesmieš, si reverzný, potrestá ťa. Ja sa vyhojím sama...“ Elena ťažko rozpráva, no Damon sa už rozhodol. Nedbá na jej upozornenia, je zranená, treba aspoň tú najväčšiu ranu zavrieť. Pevne chytí Elenu v náručí, fixuje si jej hlavu pred sebou, rana má možno päť, šesť centimetrov dĺžku, celé líce a krk krvavé.

Damon sa skláňa, opatrne jazykom čistí ranu, krv prehĺta, postupuje vyššie, pomáha to, rana sa po kúštičkoch uzatvára. Damon stále čistí líce, podporuje hojenie ako vládze. Popri lízaní rany jej podsúva intenzívny pocit šťastia, radosti a pozitívnej energie. Posmelený úspechom pustil sa aj do zvyšných zranení na líci i ramene. Už má v sebe dosť Eleninej krvi, cíti vlastnú nastupujúcu bolesť, šíri sa mu rýchlo telom, ale neprestáva, Elenu vyhojí až dokonca.

Dievča drží, ale nepáči sa jej čo robí Damon, je pobúrená, vrčí na neho, kňučí, lenže upír ju pevne zviera a nemôže mu zabrániť v ošetrení. Bojí sa o neho.

„Super... poranenia sme vyhojili,“ Damon položí Elenu zasa do trávy, musí sa sám skrútiť do klbka, je mu zle od žalúdka. Prudká bolesť neprechádza, ba sa zvyšuje a šíri sa do svalov. Elenu napadla bláznivá myšlienka. Prevalila sa na bok, natrhala veľký chumáč trávy, pritiahla Damona k sebe: „Si reverzný, potrebuješ chlorofyl, tu máš, zjedz to, prosím.“ Strčila Damonovi do úst obrovské sústo. Upír sa nebráni, snaží sa vycediť šťavu z chumáča. Pár hltov chlorofylu... a na môj veru, zaberá to, najväčšie bolesti mierne poľavujú. Elena šklbe trávu okolo seba, ponúka mu a Damon sa kŕmi ďalej. Už je schopný sa posadiť.

„Ďakujem, zachránili sme sa navzájom. Och, vtáčatko moje... ako sa cítiš?“ Damon plytko dýcha od bolesti, no vládze natiahnuť ruku a pohladiť ju.

„Je to lepšie, môžeme ísť k Darii, zvládneš to, Damon?“ Elena sama ťažko ranená sa stará o reverzného.

„Daj mi ešte chvíľku a možno potom zvládnem aj let s tebou.“

„Dobre, tak pokračujeme v tvojom kŕmení... ideš,“ Zasa natrhala trávu, Damon si riedi jej krv v tele novou dávkou chlorofylu.

Našu dvojicu opustíme, doliečia sa, Damon bude napokon schopný letu, Daria sa doma postará a oboch pacientov a až keď budú z najhoršieho von, Elena im rozpovie, že ju napadol Spyridon, krvilačný poltergeist.

„Daria, vravela si, že je to tu bezpečné! Ako je potom možné, že tu máte takého kreatúry?“ Rozčuľuje sa Damon a ani nechce domyslieť, čo by sa stalo, keby nevyrazil hľadať Elenu.

„Sama nad tým uvažujem už dobre dlho. Napadá ma jediná vec. Stalo sa to vtedy, keď sme...

Milí čitatelia, pozývam Vás do ďalších častí príbehu o Damonovi, Elene a nekonečných bojoch o prežitie. Prizveme aj lásku i nenávisť, pýchu, žiarlivosť... nudu nemilosrdne vyženieme hlavným vchodom!

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... II. / 23. kapitola: