OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Buď mojou princeznou... - II. / 13. kapitola

20.10.2012 (12:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 6× • zobrazeno 1368×

Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú

v Zhrnutí od Ivetki.

Zlomený, sklamaný, vykoľajený, roztrhaný, bez duševnej rovnováhy – tak to je teraz Damon. Zažil neskutočný šok, oddelila sa z neho temná stránka, dala si meno Damian. Damian sa zhmotnil priamo pred Damonom, dokonca ho Damon fyzicky cítil, keď mu Damian podal ruku.

Nie... nechcem tu už byť, musím vyhľadať Elenu, moje vtáčatko... musím preč! V Mesačnom raji,  krajine vytvorenej čarodejnicami za zrkadlom, sa cítim hrozne! 

Damon ušiel od Damiana a Despiny, zabehol nevedno kam. 

„Aspoň som tu sám, aj bez Despiny. Hmm... Despina, tiež záhada. Najprv sa tvári, že je môj vnútorný hlas, napokon ma omráči elektrickým výbojom, prizná, že je vždy kúsok vedľa mňa a na dôvažok vyžaduje, aby som jej potvrdil, že ju chcem vidieť. Tak to nie... už nezvládnem ďalší šok!“ 

Damon sa zastavil v hustom poraste lesa, zviezol sa popri kmeni stromu... musí si chvíľku oddýchnuť. Spomenul si na časy dávno minulé, ako sa Elena bála počas jednej silnej búrky...

* * *

...Damon sa opäť raz túlal  lesom okolo penziónu, bez záujmu, bez cieľa. Nezvyčajná aktivita v popredí ho zaujala, cíti negatívne vibrácie a tak hybaj tým smerom. Našiel neznámeho upíra, slabšieho ako je Damon. Prišelec drzo očami vyzýva k boju. Damon sa dávno nepobavil, výzvu prijal, vrhol sa prudko do boja. Bitka zúrivá, krátka – Damon je najsilnejší upír v okolí, tak šikovným ťahom vytrhol chudákovi srdce, krv strieka, Damon je neopatrný, celý ubabraný od krvi. „No, keď už ťa tu mám, daj sa ochutnať“ Chvíľku sa kŕmi, zaženie hlad. Je čas zbaviť sa tela, vrátiť domov, dať si sprchu, vymeniť šaty.

- - -

„Elena, idem na lov, musím, už to odkladám tretí deň, prepáč, som hladný ako vlk. Budem sa ponáhľať.“ Stefan jej vlepil bozk do vlasov, strhol bundu z vešiaku a Elenu mu vidí len päty. Stefan sa vybral loviť proti noci. 

Počasie sa prudko mení. 

Elena sa motá po kuchyni, sprace po sebe riad a chystá sa ísť ľahnúť. Vonku zaburácal hrom, blesky križujú oblohou, spustil sa lejak.

„Do riti a to som tu sama! Stefan, ty si vieš vybrať čas, kedy zmiznúť!!“ Elena nahlas nadáva, behá po penzióne, kontroluje okná a okenice. Zdá sa, že je všetko zabezpečené. Strach v nej narastá každou minútou, vybehne do svojej izby, dá si rýchlu sprchu, chystá sa do pelechu. Ďalšia rana ako z dela, táto bola asi najbližšie... vypadla elektrika. Elenu zaliala tma, vôbec nič nevidí, iba keď blesk osvieti miestnosť sa jej zazdalo, že pri okne stojí postava. Elena zamiera strachom, vystrela ruky pred seba, snaží sa dostať ku dverám a zmiznúť z izby. Ďalší blesk... Elena vybieha na chodbu, v panike beží rovno do izby oproti, kde sú otvorené dvere... vletí dnu, pri dverách zakopne o koberec, padá a šmýka sa s ním až pod parapetu pri okne. Bolestivo sa udrela, no čučí pod oknom, stočená do klbka, srdce v krku tepe... Dlhé minúty sa nič nedeje, len vonku sa čerti ženia.

Penziónom sa ozývajú kroky, dotyčný sa pohybuje v tme isto, pozná domáce prostredie, Elena je presvedčená, že je to Stefan. Čaká kým kroky prídu bližšie k nej a hoci vidí minimum, iba matné obrysy, prudko vstáva a vybieha mu v ústrety.

„Konečne si tu!“ Elena našla postavu, vrhla sa po nej, objala ju z celej sily. 

„Princezná! Sakra, neliepaj sa tak po mne! Bože, Elena som celý od krvi, pobil som sa cestou domov... a teraz už sme dvaja krvaví. Čo teraz?“ Damon je v koncoch. Elena odstúpi kúsok, skutočne cíti pach krvi, jej pyžamko je vlhké a lepkavé.

„Vtáčatko, potrebujeme sa súrne osprchovať. Každý šup do svojej sprchy a potom sa stretneme.“

„Nie, je tu tma, ja sa bojím, nebudem sama!“ Elena nedbá na krv, zasa sa chytá Damona a nechce ho pustiť.

„Tak ako? Ideš so mnou?“ To už sa Damon začína baviť.

„Hmm... áno.“

„Výborne, teším sa. Škoda len, že nie je prúd. Nevadí, bude to dobrodružstvo...“ Damon ťahá Elenu do kúpeľne, nemotorne sa vyzlieka, strachom vydesená Elena po ňom rúčkuje ako malá opica.

„Môžem aj teba vyzliecť?“ Elena tuší široký úsmev Damona, váha ako riešiť túto situáciu. Lenže vonku stále zúri búrka, hromy blesky bičujú kraj.

„Dobre...“

„Ďakujem osudu za túto príležitosť,“ upír pomáha Elene z pyžamka zašpineného krvou, široko sa usmieva, užíva si nezvyčajnú chvíľku.

Ujasnime si, že upír vidí v tme takmer dokonale, stačí mu nepatrný lúč svetla a už sa orientuje bez problémov. Vidí Elenu ako ju boh stvoril, no Elena len veľmi ťažko rozoznáva kontúry. Damon vošiel pod sprchu, rýchlo zmýva zo seba zvyšky krvi po boji, odstúpil bokom, vtiahol dnu Elenu, čaká kým sa umyje aj ona.

„Super, to sme zvládli, tu máš osušku,“ Elena sa balí do uteráka, číha na Damona a bojí sa, že sa jej stratí.

„Damon, keď ma tu necháš samú, parádne ma nahneváš!“ Kričí strachom, lepí sa na upíra.

„Uvažujem nad tým... ááále, zostávam. Poď dáme si kvapku moku,“ Damon obmotaný osuškou pred ňou drobčí. Obslúžil oboch pohárom.

„A kam teraz krásna, prítulná?“ Veselosť vládne nad upírom.

„Ako kam?“

„No budeme tu stáť, sadneme si?“

„To je jedno! Som vydesená k smrti!“ Dievčinku obchádza panický strach.

„Tak si ľahneme, keď je to jedno,“ Damon sa jej prudko vyšmykol, schytil ju do náruče, zdvihol a zaniesol si ju do postele. Elena zvýskla, ale drží sa ho pevne za krk.

„To je neuveriteľné, ty si ako popínavá rastlina,“  smeje sa na celé kolo.

„Čo ťa tak desí? Je to len búrka,“ Damon si pohodlne ľahol na chrbát, Elena sa ho drží za ruku, kŕčovito leží, strach ju omračuje.

„Neviem, zamieram strachom, je tu tma, bolí ma noha a bok, čakám kedy to už skončí, ležím tu s tebou a bojím sa ešte viac,“ Elena už začína plakať.

„No tak vtáčatko, ja nikomu nedovolím, aby ti ublížil. Poď bližšie.“

„Môžem?“ Elena vyliezla na Damona, stočila sa mu na hrudi do klbka a trasie sa ako ratlík. Damon ju hladí, tíši, ovplyvňuje, vlieva do nej pokoj.

„Tíško, princezná, sme už spolu, nikto ti neublíži. Ja som tvoj rytier, ochraňujem ťa, pretože ťa ľúbim, vtáčatko moje.“ Damon tíško monotónne rozpráva, dievča sa prestáva triasť, najväčší strach mizne.

„Ďakujem, Damon...“ Elena sa na ňom vystrie, objíme ho okolo krku, otočí hlavu bokom, snaží sa zaspať.

„Niet za čo, dýchal by som za teba...“ Damon drží pevne v objatí ženské telo, ležiace na ňom. Čaro chvíle je neopísateľné, vysoko citlivý upír si užíva jej prítomnosť, vníma každú krivku tela, počuje šum krvi v jej žilách, tlkot srdca znie ako presne nastavený hodinový stroj. Damon je naplnený šťastím, pokorou a láskou k Elene... je to pravda, miluje ju viac ako seba, viac ako kohokoľvek na svete. Možno len jednu osobu z dááávnej minulosti miloval viac – svoju matku... 

* * *

Pravda, pravda, Elena milujem ťa, teraz musím urýchlene za tebou a vypadnúť z Mesačného raja. Damon si trošku oddýchol, striasol zo seba kus duševnej neistoty. Orientuje sa v teréne, nachádza správny smer a poďme pre Elenu. Nízky dom Darie Salvatore, pradávneho predka Salvatorovcov má už v dohľade, dokonca vidí Elenu a Dariu posedávať na priedomí.

„No... konečne si sa ukázal Damon. Vybral si sa na dlhú prechádzku. Ako sa ti pozdáva Mesačný raj?“ Milo sa mu prihovára Daria.

„Pravdu povediac, prišiel som pre Elenu a odchádzame.“ Prísne sa díva na dievča.

„Čo? Prečo? Mne sa tu veľmi páči Damon,“ Elena je celá prekvapená.

„Mne ani trocha. Elena, skutočne by som rád vypadol.“

„Prečo? Hluchý?“

„Cítim... necítim... hmm, sakra!“ Damon nechce povedať, čo zažil s Damianom a Despinou, kryje si myšlienky.

„Sa rozhodni rytier. Cítiš, či nie??“ Elena vypliešťa oči a začína si robiť starosti.

„Poď sem Damon, daj mi ruku, ukáž oči...“ Elena vstáva, hľadá odpoveď v očiach. Damon je roztekaný, uhýba pohľadom, cuká sa.

„Čo sa stalo? Na rovinu!“

„Mohla by si mi spraviť láskavosť a mohli by sme vypadnúť z Mesačného raja bez vyšetrovania a bez udania dôvodu?“

„Damon, posledná možnosť. Prečo? Ak nie, budem strieľať po tebe oheň.“ Pragmatická devucha.

„Zasa si agresívna?“ Damon ju asi nepresvedčí. Záporne krúti hlavou, vzdáva to a odchádza preč so zvesenou hlavou.

Elena sa nechápavo díva na Dariu.

„No... čo?“ Dievča rozhodí ruky.

„Drahá moja, bež za ním, nájdite si tiché miesto, možno sa dozvieš čosi viac. Choď za ním...“ Daria ju súri gestom ruky.

Elena neváha, beží za Damonom. Dohoní ho pri lúčke, cez ktorú tečie potok. Na druhej strane lúky sa už začína les.

„Miláčik, môžeš ma počkať?“ Damon zastaví, ani sa na ňu nepozrie, čaká.

„Ďakujem. Prosím upírča... už ma desíš,“ Elena sa mu postaví do cesty, objíme ho okolo pása, hľadá unikajúci pohľad.

„Prosím. Čo sa stalo?“ Damon nevie čo robiť. Je zmätený, mlčí, nie je pripravený podeliť sa s Elenou o šok, čo zažil s Damianom.

„Dobre. Spravíš pre mňa láskavosť? Môžeme sa prejsť popri vode?“ Elena mení taktiku výsluchu.

„Áno.“

„Ďakujem a poď ku mne bližšie, chcem ťa cítiť.“ Elena sa zakliesni do upíra, kráča z nohy na nohu.

„Rytier, je mi s tebou krásne, cítim sa bezpečne, cítim sa milovaná, si moja neoddeliteľná časť. Len s tebou som celá a úplná, ďakujem ti za to, Damon. Ľúbim ťa,“ Elena mu vyznáva lásku, pevne ho drží v objatí, pritiahne si ho bližšie.

„Si neskutočne krásny, priťahuješ, vábiš ma... oceňujem tvoju jemnosť, galantnosť, ostrovtip.“

„Ďakujem... princezná, tiež ťa ľúbim, som nesmierne polichotený tvojim vyznaním. Cením si to...“ Damon objíma dievča, vtisne jej neosobne bozk do vlasov a duchom je celkom neprítomný. Urýchlene musí zmiznúť z Mesačného raja...

V budúcej kapitolke si doprajeme pikantnú chvíľku... veď uvidíte...

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... - II. / 13. kapitola: