OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Bosska - 5. kapitola



Bosska - 5. kapitolaPre čitateľov od 15 rokov... Táto kapitolka sa volá "Opitý a po opici". Mukuro o sebe už naozaj nevie a vtedy sa rozhodne navštíviť Byakurana. Mierne sa "prizabijú" a Byakuran potom klame Rave. Tá sa neskôr poháda s otcom. Okrem toho sa vracia do "školy", pretože je už zdravá.

RAVE

„Hej, ty tam, podaj mi kečup,“ vrešťal na mňa akýsi sťatý chlap pri večeri. Fľochla som naňho, ale kečup som mu podala.

Dnes mali všetci veselú náladu, ale prečo, to som sa nedozvedela. Cítila som sa jak odvec, ak mám pravdu povedať. Polovica ľudí v jedálni vypila viac alkoholu ako sme mali (nie je to ďaleko od pravdy) a iba zopár z nás bolo triezvych. Ja a Byakuran sme potichu sedeli dakde uprostred stola oproti Franovi a všetci traja sme kukali do blba. Bel a Rasiel práve kloktali víno (nie, nie sú prasatá). Fran sa rozhodol, že mu konečne vysvetlím, čo sa deje medzi mnou, Byakuranom a Mukurom, tak ma zavolal von.

Išli sme do parku na lavičku, na ktorej tak často sedávam so všetkými možnými chlapmi. Už som zvyknutá, že na pri nej sa odohrávajú všetky vážne rozhovory.

„Už si zdravá?“ spýtal sa ma Fran hneď ako sme sa usadili.

„Kvôli tomu si ma nevolal,“ vzdychla som si.

„Áno, chcel som, aby si mi porozprávala, prečo sú Byakuran a Mukuro zrazu na nože,“ povedal vážne.

„Pretože sa o mňa bijú.“

„To mi došlo.“

„A Byakuran prišiel skôr.“

„Nie, pokiaľ viem,“ protirečil mi. Vzdychla som si.

„Áno, ale ja Mukura nechcem.“

„Prečo?“ Tá otázka bola na správnom mieste a ja som na ňu nevedela správne odpovedať.

„Neviem. Kedysi ma skoro znásilnil,“ povedala som úprimne, „a teraz sa robí, jak veľmi ma miluje a ja neviem, čo si o tom mám myslieť.“

„Čo ťa?“ šokovane sa spýtal Fran.

„Počul si dobre.“

„To by som naňho nepovedal...“ zamyslel sa. „A čo Byakuran? Myslíš, že ťa má naozaj úprimne rád?“

„Dúfam.“

„Len aby si potom nebola sklamaná.“

*****

BYAKURAN

Tá večera bola otrasná. Všetci pili, akoby sa stalo niečo výnimočné. Ja som na to nemal náladu. A Mukuro sa zase sťal, určite chcel zahodiť svoje problémy za hlavu. Keby mi aspoň nechcel prebrať babu... Keď Rave odišla s Franom, radšej som zaliezol do svojej izby.

Zrazu sa dvere rozleteli a v nich stál... hádajte kto. Mukuro v plnej paráde. Tackal sa a bolo ho cítiť alkoholom. Super... Spomeň si na čerta a čert príde...

„Čus, vole... Čo ty tu tak sám, kámo? Dlho sme si nepokecali...“ chrlil priškrteným hlasom a ja som sa plesol po čele.

„Vidím, že sa ti na večeri páčilo...“ prehodil som znudene.

„Tomu ver... Šak ty si nejak skoro odišiel, nééé~?“

„Néééééééé,“ odpovedal som.

„A vieš ty čo? Dnes som sa zasmial celkom...“ a začal sa smiať, „a vieš na čom? Na tebe, vole!“ Prevrátil som očami a snažil sa zadržať impulzy. Mal som chuť vraziť mu.

Zrazu sa zvalil na zem a smial sa ešte viac. Sadol si do tureckého sedu a robil sa, že medituje.

„Óóóhhmmmmmm...“ Do toho sa ešte smial. Neprišlo mi to vtipné.

„Hlavne mi neogrcaj koberec!“ upozornil som ho.

„Veď mne nie je zle,“ prestal sa smiať a zažmurkal na mňa.

„Ale si ožratý,“ prevrátil som očami.

„Vážne?“ zatiahol a záhadne sa usmial.

Zrazu vykríkol: „Jéj, cukríky! Dáš mi?“ Ako malé decko ukázal na sklenený pohár plný cukríkov.

„Nedám, to sú moje,“ pokojne som mu odpovedal.

„Ale ja chcééém,“ zamračil sa.

„Nebuď jak malý!“ napomenul som ho.

„Nie som. Ale chcem cukrííík!“ rozvrešťal sa.

„A ja ti nedám,“ vyplatil som jazyk.

„Tak mi dáš...“ prehodil a tváril sa, že rozmýšľa, ale myslím že v jeho stave to nebolo možné.

„Pusu!“ Vyvalil som oči. Začal sa ku mne štvornožky plaziť.

„Nie! Nie som buzerant!“ vykríkol som naňho.

„Kufufu, ale ja chcem pusu!“ zasmial sa diabolským smiechom.

„Ale odo mňa ju nedostaneš,“ posunul som sa čo najďalej od neho.

„A čo keby som ju dostal od tvojej frajerkýýýý,“ vyplazil jazyk.

„Ona ti nedá,“ odsekol som.

„A čo ak áno? Ty si podľa mňa moc veríš,“ pozrel na mňa prižmúrenými očami. „Ale ty by si mi mohol dať. Alebo aj viac. Dlho som s nikým nespal...“ vzdychol si.

„Tak na to zabudni...“

„Čo ty si za imbecila, keď nevyužívaš ponúkané šance?!“ vykoktal a ja som sa čudoval, ako mohol ožratý človek vypotiť takúto hovadinu. Mukuro sa zatiaľ priblížil dosť blízko na to, aby mi mohol rozopínať košeľu.

„Prestaň!“ zakričal som naňho a dal som mu po paprči.

„Nebi ma,“ zahlásil a rozopínal ďalej. Prudko som sa postavil a prešiel som na druhú stranu izby. On sa, samozrejme, tiež postavil a dotackal sa ku mne.  Nechcel som ho zmlátiť, ale ináč to nešlo. Teraz ma objal okolo pása a začal ma bozkávať! Normálne ma pobozkal na pery! Odtrhol som sa od neho a strelil som mu facku. Nečakal som, že mi to vráti, a tak som teraz zazeral na ožrana a líce som mal červené. Mal som nervy a tak som ho znovu udrel. On sa skoro vyhol mojej ruke, ale schytal to do chrbta.

„Čo si myslíš, že robíš?!“ zatiahol a kopol ma... medzi nohy. Zreval som a zvalil sa na Leovu posteľ. Zrazu prišla päsť ani neviem odkiaľ a rozrazila mi peru. V ústach som pocítil kovovú chuť.

Rýchlo som sa pozbieral a vrazil som mu rovno medzi oči. Vlastne skôr do pravého oka. Stavím sa, že zajtra bude mať pekný monokel. Mukuro stratil rovnováhu a padol na zem. Stihol ma schmatnúť za rukáv a natrhol mi košeľu.

„Ty idiot!“ zreval som popri tom, čo som naňho padal. Keď som dopadol, z rozťatej pery mi  vyšľahol čerstvý prúd krvi. Mukuro na tom tiež nebol zrovna najlepšie. Tiež mal peru naseknutú, ale myslím, že menej ako ja. Jeho biele tričko už nebolo biele, ale pokrývali ho hnedé fľaky od zaschnutej krvi. Ako som sa pozeral na tú spúšť, obaja sme museli dostať viac rán, ako sme rátali. Teraz som zistil, že cez celú ruku sa mi tiahne obrovský škrabanec.

Mukuro ma zrazu chytil okolo krku a začal ma škrtiť. Chytil som ho za ruky a prevrátil som ho na bok. Nejako sa mi podarilo vyšmyknúť sa. Postavil som sa, oprel som sa o stenu a snažil sa chytiť dych. Aj on sa postavil a tentokrát ma začal škrabať. Bol som celý doškriabaný a dorezaný, ale on tiež nebol nezranený.

Zrazu ma potkol a ja som stratil rovnováhu. Spadol som na zem a asi som si vyvrtol členok. No Mukuro ma chytil za košeľu a pomohol mi vstať. Rýchlo som mu vrazil a popritom som mu vyšklbol zopár vlasov. On sa ale hneď spamätal a sotil ma do skrine. Tá ten nápor nevydržala a obidvoch nás zasypala...

Mukura tresol do hlavy roh. Krvácal a vlasy mal polepené červenou tekutinou. Ja som bol zavalený a nevládal som sa poriadne pohnúť... Začal som sa pomaly posúvať. Vždy som rukami nadvihol skriňu a o kúsoček sa posunul. Potom som chvíľku odpočíval. Dýchalo sa mi ťažko, pretože na mne ležalo niekoľko kíl všeličoho možného. Po každom kúsku som musel lapať dych.

Keď som sa vyslobodil, priplazil som sa k Mukurovi. Vyzliekol som si košeľu a pritlačil mu ju na ranu na hlave. Zrazu otvoril oči. Zažmurkal.

„Si sexy bez košele... Ale zaplatíš mi za to,“ povedal slabým hlasom.

„Za čo? Za to že mi preberáš babu?“ zamračil som sa naňho.

„Veď ju nemiluješ...“

Odpovedal som až po chvíli. „Ani ty...“

*****

„No poď, si ťažký. Pomôž mi trochu,“ hovoril som Mukurovi, pretože som sa ho snažil dostať do jeho izby. Kríval som, ale robil som, čo som mohol. Tackal sa a nohy sa mu plietli, ale bolo vidieť, že sa tiež snaží.

Keď sme sa konečne odtackali k jeho izbe, zvalil sa na posteľ a mal som pocit, že hneď zaspal. Odfrkol som si a otočil sa, aby som sa vrátil do svojej izby.

*****

RAVE

„Leo? Počuj, nevieš, kde je Byakuran?“ spýtala som sa trochu podpitého Lea, ktorý teraz sedel na schodoch a vyprázdňoval nejakú fľašu, čo asi zostala nazvyš.

„Išiel na izbu...“ prevrátil očami a ďalej sa venoval fľaši.

„Vďaka...“ poďakovala som a vybehla hore schodmi na poschodie, kde boli izby.

Bežala som rovno na koniec chodby, tam, kde bola jeho izba. Zaklopala som. Ťuk, ťuk, ťuk... Nič. Nikto neotváral, tak som sa odvážila otvoriť dvere. Skoro ma šľahlo o zem.

Izba bola prázdna. Skriňa bola prevrátená a periny na posteliach rozhádzané. Pod skriňou na dlážke bolo veľa krvi. Zadržala som sa, aby som nevykríkla.

Zrazu som začula kroky... Otočila som sa. Vo dverách stál Byakuran. Mračil sa a po tvári mu stekalo niekoľko pramienkov krvi. Nemal na sebe tričko.

„Čo sa ti stalo?“ zdesene som k nemu pribehla. „Ty krvácaš!“

„Nič mi nie je... Padla na mňa skriňa,“ povedal odmerane.

„Čo si robil?“ zamračila som sa.

„Prenášal nábytok.“

„Na kyho ďasa si prenášal nábytok?! Kam si ho chcel preniesť? Na chodbu? A prečo sám? Prečo teraz?“ ničomu som nechápala.

„Nepáčilo sa mi to tu,“ ešte viac sa zamračil.

„Ty si tiež pil?“ podozrievala som ho.

„Nie. Som úplne triezvy. Nemaj boja,“ usmial sa a ja som si vydýchla, pretože som vedela, že mu môžem veriť.

„A prečo si polonahý?“ nadvihla som obočie.

„Lebo som... si utieral krv do košele,“ ukázal na zakrvavenú handru pohodenú pri prevrátenej skrini.

„Ty hlupáčik,“ zasmiala som sa a objala som ho. Bolo mi jedno, že budem zakrvavená.

 

„Poď, ošetrím ťa,“ chytila som ho za ruku a viedla do svojej izby.

*****

BYAKURAN

Chytila ma za ruku a odviedla do svojej izby. Trochu mi pomáhala pri chôdzi, keďže som ledva chodil.

Sadol som si na jej posteľ a ona zatiaľ v kúpeľni zobrala lekárničku. Potom mi opatrne všetko poobväzovala a utrela krv.

Keď mi vlhkou vatou prechádzala po zakrvavenej pere, veľmi ma to bolelo, no snažil som sa ignorovať bolesť. Chytil som ju okolo pása a položil si ju na kolená. Objímal som ju a popritom som sa podvedome snažil zabrániť tomu, aby mi ďalej utierala napuchnuté ústa. Zrazu bola príliš blízko a ja som znova pocítil šteklenie v bruchu. Nestávalo sa  mi to, keď sme spolu začínali. Teraz som sa tešil z každej chvíle, čo som sa jej mohol dotýkať. Začínalo mi na nej záležať. Práve preto som nebol nadšený tým, že som jej musel klamať. Ale keby som jej povedal pravdu, trápila by sa.

Zrazu ma pobozkala. Sykol som od bolesti.

„Ježiš, prepáč,“ zašepkala a tuho ma objala, „neuvedomila som si to...“

„To nič, iba ma to zabolelo,“ usmial som sa, „ja ťa bozkávam rád.“

Začervenala sa, ale zliezla zo mňa a povyhadzovala zakrvavené obväzy a špinavé handry. Potom odpratala lekárničku.

„Kedy pôjdeš do školy?“ zmenil som tému.

„Zajtra.“

„Och, ty ešte nepoznáš všetkých vyučujúcich,“ zasmial som sa.

„Nie.“

„Čo si taká?“ zosmutnel som. Vyzerala, akoby nemala chuť rozprávať. Postavil som sa a dokrivkal k nej. Objal som ju.

„Prepáč,“ povedala smutne a opätovala mi objatie, „len sa o teba bojím.“

No, to si ešte nevidela Mukura, pomyslel som si, oproti jeho zraneniam sú moje škrabance iba... škrabance.

„Neboj sa. Som v pohode,“ ubezpečoval som ju.

„Ale keď na teba padne skriňa, môže sa ti všeličo stať,“ povedala. Namiesto odpovede som jej vtisol bozk do vlasov.

„Už je veľa hodín... Mali by sme ísť spať,“ povedala po chvíli.

„Môžem ostať u teba?“ zašepkal som jej do ucha. Pokrčila plecami.

„Dobre, ale zajtra je sobota. O desiatej máme prvú hodinu. Nemôžeme zaspať.“

„Ja neplánujem zaspať. Učiteľka je odstrašujúca. Zabila by nás.“

*****

RAVE

Prišla som z kúpeľne a ľahla som si vedľa neho. Nemal na sebe tričko, takže som mohla vidieť všetky škrabance. Nenapadalo ma, ako by mohla skriňa poškrabať, no očividne to bolo možné, aj keď sa mi to zdalo nepravdepodobné. Ale bol ňou zavalený, možno sa naňho niečo vysypalo.

„V škole všetkým chýbaš,“ prehodil po chvíli Byaku.

„Veď všetkých ani nepoznám,“ zasmiala som sa.

„Vieš, ako to myslím,“ prevrátil očami. Znova som sa zasmiala a objala som ho okolo pása.

„Nebolí ťa to?“ ubezpečovala som sa.

„Vydržím to, keď si to ty.“

„Kto iný by to bol?“ nadvihla som obočie.

„Ja neviem... Opití ľudia dávajú podradné návrhy, a dnes som veľa triezvych nestretol, s výnimkou teba a možno Frana...“ uškrnul sa.

„Uf, som rada, že som sa im vyhla...“ zasmiala som sa.

„Dobrú noc...“ povedal Byaku po chvíli ticha.

„Dobrú...“

*****

Zobudila som sa a pozrela na hodiny. Bolo osem. Zatriasla som Byakuranom a on otvoril oči.  „Horí?“ spýtal sa s úsmevom.

 

„Bude, ak sa nezobudíš,“ vtisla som mu bozk na čelo a vstala.

V kúpeľni som strávila najmenej pätnásť minút. Keď som sa vrátila do izby oblečená a vyfintená, Byakuran už nebol v izbe. Smutne som si vzdychla, keď sa zrazu otvorili dvere.

„Dobré,“ usmial sa Byakuran a zavrel dvere, „bol som si umyť zuby a obliecť sa. Ideme na raňajky?“

„Och... Áno, jasné,“ usmiala som sa a nechala sa objať. „Poďme...“

V jedálni bolo rušno. Sadla som si k Franovi a Byakuran sa zosunul na stoličku vedľa mňa.

„Čo sa ti stalo?“ vyzvedal Fran od Byakurana.

„Spadla na mňa skriňa...“ zamračil sa Byakuran.

„Šikovný,“ zasmial sa Fran.

Zatiaľ som si nabrala na tanierik zopár plátkov syra a jeden rožok. Pomaly som jedla a sledovala ľudí okolo. Všetci sa bavili, smiali, rozprávali príliš nahlas a mňa z toho rozbolela hlava. Rýchlo som dojedla a povedala chalanom, že odchádzam. Byakuran už mal dojedené, tak išiel so mnou.

„Máme ešte hodinku času...“ záhadne sa usmial a chytil ma za ruku. Viedol ma hore po schodoch do triedy. Ešte bola zamknutá a na chodbe bola tma. Byakuran hľadal svetlo, ale nenašiel. Tak sme si sadli na schody a dlhú chvíľu (hodinu!!!) sme si krátili bozkávaním. Sadla som si Byakuranovi na kolená a rukami som mu vkĺzla pod tričko. Ani sa nenazdal, mal ho dole. On mal tiež ruky pod mojím tričkom, momentálne v podprsenke. Ja som mu rukou vkĺzla do nohavíc...

...Zrazu sa zasvietilo svetlo a ja som skoro zinfarktovala. Pri vypínači na druhej strane chodby stál otec a ruky mal prekrížené. Previnilo som naňho pozrela a on otvoril dvere od najbližšej triedy. „Dnu! Obaja!“ Tak sme teda išli dnu a otec nás zavrel. Byakuran si cestou navliekol tričko a teraz ma povzbudivo držal za ruku.

Vnútri sa oprel o lavicu a ja som sa oprela oňho. Objal ma okolo pása a obaja sme vyčkávali.

„Viete aké je netaktné a neslušné milovať sa na verejnosti?“ spustil otec prednášku a čakal, čo povieme, aj keď to bola len rečnícka otázka.

„Nemilovali sme sa,“ povedala som, ale pozerala som pritom do zeme.

„Takmer!“ skoro vykríkol otec. „Myslel som, že máte v sebe nejaké zábrany. Že ste slušne vychovaný!“

„Bodaj by som bola slušne vychovaná, keď som žila len s mojou úžasnou matkou! Moja chyba to asi nebude!“ vykríkla som nahnevane a slzy som mala na krajíčku. Vytrhla som sa z Byakuranovho náručia a vybehla z triedy. Tresla som za sebou dverami.

Schúlila som sa na schodoch a rozplakala sa. O chvíľku vyšiel z dverí otec. Prišiel ku mne, povedal: „Nemohol som byť pri tebe,“ a odišiel.

*****

BYAKURAN

Vytrhla sa mi z rúk a bežala preč.

„Nezahrávaj sa s ňou,“ povedal boss a nechal ma samého.

Musel som popremýšľať, či to, čo robím, je správne. Chcel som mať moc, to áno, ale mal som výčitky svedomia. Rave mi očividne vo všetkom dôverovala. A ja som ju ťahal za nos. Bolo mi to ľúto, ale ešte som si neuvedomoval, čo presne k nej cítim, nebol som si ničím istý, iba tým, že nechcem, aby sa trápila, alebo aby bola smutná. Mal som ju rád veselú, keď sa smiala a celé hodiny sme sa smiali na všetkom, čo sme povedali.

Vzdychol som si a vyšiel pred triedu. Videl som, že Rave sa krčí na schodoch a plače. Znova som si vzdychol a išiel k nej. Objal som ju, ale nič som nepovedal. Takto sme sedeli v tichom porozumení, až pokým sa na poschodie nezačali hrnúť ľudia.

„Chceš ísť na izbu?“ šepol som jej do ucha. Pokrútila hlavou a zdvihla sa. Zamierila do triedy. Ja som ju prekvapene nasledoval.

*****

RAVE

Nemala som na pláne nič okrem trucovania. Tento deň bol hrozný už len preto, že vonku bolo zamračené. Všetci mali ešte opicu z minulého dňa. Väčšina ľudí ležala na lavici. Prvé, čo som urobila, keď som vošla do triedy, bolo to, že som svoju tašku šmarila o lavicu, až Chrome nadskočila.

„Čo sa deje?“ pozrela na mňa rozospatými očami.

„Nič,“ odsekla som a sadla som si.

„Pokoj, Rave-chan. Nebuď nahnevaná. Čo sa stalo?“ spýtavo sa na mňa pozrela.

„Nič. Len nás... Otec načapal ako... No vieš...“ začervenala som sa.

„Ty si spala s Byaku-sanom?!“ vypúlila na mňa oči, teda oko.

„Nie! Nespali sme spolu. Iba... Sme sa bozkávali a tak...“

„Chápem. Obchytkávali ste sa.“

„Áno. Na schodoch.“

„Och... A čo na to boss?“ spýtala sa so zvedavosťou.

„Zúril. A potom mi povedal, že som nevychovaná, a ja som naňho nahučala, že keď ma vychovávala iba matka, nech sa nečuduje,“ opísala som čo najstručnejšie, ako sa situácia vyvíjala.

„Dobre, ale...“ začala Chrome opatrne, „myslíš, že na to nemal dôvod? Chcem povedať... Si si tak istá, že ťa má Byaku-san naozaj tak rád?“

Zamyslela som sa. „Neviem.“

*****

BYAKURAN

Len čo som vošiel do triedy, zamieril som k svojej prázdnej lavici. Mukuro sľúbil, že nepríde do školy a očividne svoj sľub dodržal. Tak som dnes sedel sám. Najprv som rozmýšľal, že zavolám Rave, ale asi by to bolo podozrivé, pretože oficiálne by som nemal vedieť, či ananás príde alebo nie. Aj tak s nami nemá prvú hodinu...

*****

MUKURO

Ráno som sa zobudil na to, že ma príšerne bolí hlava. Vstal som a hodil som do seba tabletku proti bolesti. Pozrel som sa do zrkadla. Bol som celý zakrvavený. Vtedy som si spomenul, že som sa pobil s Byakuranom, ale prečo a ako to dopadlo, na to si už nespomínam. Rozhodol som sa, že do školy nepôjdem. Rave by sa trápila. Dúfam, že nevie, že sme sa zas pobili.

Tackal som sa do postele, ale neprišiel som. V polke cesty ma naplo a ja som bežal na hajzel. Vygrcal som snáď všetko, čo som večer vypil. Teraz som sedel na dlážke v kúpeľni. Voda tiekla a ja som v nej mal namočenú ruku. Potom som si namočil hlavu. Najprv ma to zabolelo, lebo voda bola ľadová a tiekla silným prúdom. No bolo to osviežujúce a hlavne ma prestala bolieť hlava. Ale zle mi bolo stále. Mal som pocit, že odpadnem.

*****

RAVE

Profesorka vošla do triedy práve vtedy, keď som s Chrome mala veľmi dôležitú debatu. Na prvý pohľad bola sekera. Mala krátke biele vlasy a oblečený mala biely plášť. Obuté mala čierne lakované čižmy. Bola mladá, mohla mať tak maximálne tridsať. Jej prísne oči teraz prechádzali po celej triede. Všetci sme stáli (akože sme ju zdravili). Potom si sadla, zobrala triednu knihu a zapísala chýbajúcich (v skutočnosti sa nepýtala, kto chýba, iba zapísala tých, o ktorých si myslela, že chýbajú).

Fran sedel s Mammon. Zrazu sa otočil.

„Stavím sa, že pôjdeme von zbierať listy, poprípade nejaký hmyz,“ zamračil sa.

„Jak vieš?“ nadvihla som obočie.

„Včera sme mali prvú hodinu. Vonku sme porovnávali kôry stromov.“

Vzdychla som si. „Nemám rada kvety a stromy... Na väčšinu mám alergiu,“ zamračila som sa.

„No to je ti pri nej na dve veci. Aj tak pôjdeš von zbierať,“ skonštatoval. Odfrkla som si. Fran sa otočil naspäť a začal niečo rozoberať s Mammon.

„Okej. Dnes pôjdeme znova von a každý si založí herbár. Zozbierate si čo najviac listov a na domácu úlohu ich budete musieť opísať a pomenovať... A také veci. No, vstávajte, ideme.“

Fran sa na mňa významne pozrel: „Ja som to hovoril.“

Tak sme teda išli von. Táto expedícia mala za cieľ spoznávanie rastlín, ale ako som už spomenula, nemám rada nič, čo kvitne. Od rozkvitnutých kvetov som sa držala čo najďalej a čakala som, kedy začnem kýchať.

Pozbierala som nejaké listy zo zeme a schovala som ich do igelitovej tašky. Sadla som si na múrik čo najďalej od ostatných, aby ma profka nezbadala. Usadila som sa pri nejakých pustých kríčkoch a schovala som sa za konáriky. Ale asi to nepomohlo, pretože o chvíľku si ku mne sadol Byakuran.

„Si nenápadná,“ poznamenal.

„Ja viem,“ vzdychla som si.

„Si nahnevaná?“ spýtal sa nežne a objal ma okolo pliec.

„Nie,“ pokrútila som hlavou, „len chcem mať na chvíľu od toho všetkého pokoj.“

„Od čoho?“ spýtal sa. Asi to nepochopil.

„Otec si myslí, že len tak sa zrazu vráti do môjho života a že ja budem robiť to, čo mi on nakáže, aj keď to podľa mňa vôbec nie je správne.“

„Prečo by to nebolo správne?“ začudoval sa.

„Lebo je to mafia,“ odsekla som.

„Mafia nemusí byť zlá,“ pousmial sa. Potom sa postavil a potiahol ma za ruku. Hodina končila a my sme mohli ísť na jazdecký.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Bosska - 5. kapitola:

1. Hejly
15.10.2011 [18:36]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!